„Zostanete v mojej láske“
Božia láska je nekonečná a vytrvá naveky, ale čo to pre každého z nás znamená závisí od toho, ako na Jeho lásku zareagujeme.
Biblia nám hovorí, že „Boh je láska“. Je dokonalým stelesnením lásky a my veľmi závisíme na neustálom a univerzálnom dopade tejto lásky. Ako to vyjadril prezident Thomas S. Monson: „Božia láska je tu pre vás nezáležiac na tom, či cítite alebo necítite, že si ju zaslúžite. Jednoducho tu vždy je.“
Božskú lásku môžeme opísať a hovoriť o nej mnohými spôsobmi. Jedným z pojmov, ktorý dnes často počujeme je, že Božia láska je „bezvýhradná“. Hoci je to určitým spôsobom pravdivé, kľúčové slovo bezvýhradná sa v písmach nikde nevyskytuje. Jeho láska je v písmach skôr opísaná ako „veľká a úžasná láska“, „dokonalá láska“, „vykupujúca láska“ a „večná láska“. Tieto pojmy sú lepšie, pretože slovo bezvýhradná môže vyjadrovať nesprávne dojmy o božskej láske, ako napríklad, že Boh všetko toleruje a ospravedlní všetko, čo robíme, pretože Jeho láska je bezvýhradná alebo že od nás Boh nič nepožaduje, pretože Jeho láska je bezvýhradná, alebo že všetci sú spasení v nebeskom kráľovstve Božom, pretože Jeho láska je bezvýhradná. Božia láska je nekonečná a vytrvá naveky, ale čo to pre každého z nás znamená závisí od toho, ako na Jeho lásku zareagujeme.
Ježiš povedal:
„Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske.
„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“
„Zostať“ alebo „zostávať“ v Spasiteľovej láske znamená, že obdržíme Jeho milosť a sme ňou zdokonalení. Aby sme obdržali Jeho milosť, musíme mať vieru v Ježiša Krista a dodržiavať Jeho prikázania, vrátane toho, že budeme činiť pokánie zo svojich hriechov, budeme pokrstení na odpustenie hriechov, obdržíme Ducha Svätého a budeme neustále poslúchať.
Boh nás vždy bude milovať, ale nemôže nás spasiť v našich hriechoch. Spomeňte si na slová, ktoré hovoril Amulek Zezromovi, že Spasiteľ nespasí Svoj ľud v ich hriechoch, ale že ich spasí z ich hriechov, pretože s hriechom sme nečistí a „žiadna nečistá vec nemôže zdediť kráľovstvo nebeské“ alebo prebývať v Božej prítomnosti. „A [Kristus] má moc, ktorá mu bola daná od Otca, aby [Svoj ľud] vykúpil z ich hriechov skrze pokánie; takže vyslal anjelov svojich, aby oznamovali zvesti o podmienkach pokánia, ktoré privádza k moci Vykupiteľa, k spáse ich duší.“
V Knihe Mormonovej sa učíme, že zámer Kristovho utrpenia – najvyššieho prejavu Jeho lásky – bolo uskutočniť „vnútro milosrdenstva, čo premôže spravodlivosť a uskutočňuje pre ľudí prostriedok, aby mohli mať vieru k pokániu.
A tak môže milosrdenstvo uspokojiť požiadavky spravodlivosti a obklopuje ich náručie bezpečia, zatiaľ čo ten, kto neuplatňuje vieru k pokániu, je vystavený celému zákonu požiadaviek spravodlivosti; takže iba pre toho, kto má vieru k pokániu, sa uskutoční veľký a večný plán vykúpenia.“
Pokánie je potom Jeho dar pre nás, ktorý bol kúpený veľmi draho.
Niektorí budú argumentovať, že Boh žehná každému bez rozdielu – citujúc, napríklad, Ježišovo vyhlásenie v Kázaní na vrchu: „Veď [Boh] dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ Boh vskutku vylieva na všetky Svoje deti všetky požehnania, ktoré môže – všetky požehnania, ktoré Mu dovolí zoslať láska, zákon, spravodlivosť a milosrdenstvo. A prikazuje nám, aby sme boli rovnako štedrí:
„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia] a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia];
aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“
Predsa len, väčšie Božie požehnania sú podmienené poslušnosťou. Prezident Russell M. Nelson vysvetlil: „Žiarivá kytica Božej lásky – vrátane večného života – zahŕňa požehnania, na ktoré sa musíme kvalifikovať, a nie neoprávnene očakávané nároky. Hriešnici nemôžu prekrútiť Jeho vôľu na svoju a vyžadovať od Neho, aby ich požehnal v hriechu (pozri Alma 11:37). Ak sa chcú radovať z každého kvetu v Jeho prekrásnej kytici, musia činiť pokánie.“
Ďalším životne dôležitým aspektom toho, že zostaneme v Božej láske je umožniť, aby sa kajúcnik stal nevinným a bez poškvrny s prísľubom toho, že „budete pozdvihnutí posledného dňa“. Keď zostaneme v Jeho láske, uschopní nás to, aby sme si uvedomili náš plný potenciál, aby sme sa stali dokonca takými, ako je On. Ako prehlásil prezident Dieter F. Uchtdorf: „Ale milosť Božia nás nielen obnovuje do nášho predchádzajúceho nevinného stavu. … Má omnoho vyšší cieľ: želá si, aby sa Jeho synovia a dcéry stali takými, ako je On.“
Zostávať v tomto zmysle v Božej láske znamená plne sa podriadiť Jeho vôli. Znamená to prijať Jeho opravy, keď sú potrebné, „lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva“. Znamená to milovať a slúžiť si navzájom, tak ako nás miloval a slúžil nám Ježiš. Znamená to naučiť sa zostať v zákone celestiálneho kráľovstva, aby sme tak mohli zostať v celestiálnej sláve. Aby z nás mohol učiniť toho, kým sa môžeme stať, náš Nebeský Otec nás prosí, aby sme sa poddali „nabádaniu Ducha Svätého a [odložili] prirodzeného človeka, a [stali] svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a [stali] sa ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu“.
Starší Dallin H. Oaks poznamenal: „Posledný súd nebude len zhodnotením výslednej sumy dobrých a zlých skutkov – to, čo sme urobili. Je to uznanie konečného vplyvu našich skutkov a myšlienok – to, čím sme sa stali.“
Príbeh Helen Kellerovej je akýmsi podobenstvom ako božská láska môže zmeniť ochotnú dušu. Helen sa narodila v roku 1880 v štáte Alabama v Spojených štátoch. Keď mala 19 mesiacov, ochorela na neznámu chorobu, ktorá jej spôsobila hluchotu i slepotu. Bola veľmi inteligentná a keď sa snažila porozumieť svetu okolo seba a dať zmysel tomu, čo ju obklopuje, začala byť frustrovaná. Keď Helen cítila, ako sa pery členov jej rodiny pohybujú a zistila, že používajú ústa na to, aby sa rozprávali, „rozzúrila sa, [pretože] sa nemohla zapojiť do rozhovoru“. Keď mala Helen šesť rokov, potreba komunikácie a jej frustrácia vzrástli tak veľmi, že jej „záchvaty hnevu sa opakovali každý deň, niekedy každú hodinu“.
Jej rodičia pre ňu najali učiteľku, ktorá sa volala Anne Sullivanová. Rovnako ako Ježiš Kristus rozumie našim slabostiam, aj Anne Sullivanová bojovala so svojimi vlastnými ťažkosťami a rozumela Heleniným slabostiam. Keď mala Anne päť rokov, zasiahla ju infekcia, ktorá vyústila v bolestivé zjazvenie rohovky a ona takmer oslepla. Keď mala osem rokov, zomrela jej mama; otec opustil ju aj jej mladšieho brata Jimmieho a boli poslaní do „domu pre chudobných“, kde boli také žalostné podmienky, že Jimmie po troch mesiacoch zomrel. Anne sa vďaka svojej zarputilej vytrvalosti dostala na Perkinsovu školy pre slepých a zrakovo postihnutých, kde mala úžasný úspech. Operácia jej poskytla zlepšenie zraku, a tak bola schopná čítať tlačený text. Keď Helenin otec kontaktoval Perkinsovu školu a hľadal nejakého učiteľa pre svoju dcéru, vybrali Anne Sullivanovú.
Na začiatku to nebola prechádzka ružovou záhradou. Helen „svoju učiteľku bila, štípala a kopala a vybila jej zub. [Anne] napokon prebrala kontrolu, keď sa s [Helen] presťahovala do malej chatky na pozemku Kellerovcov. Trpezlivosťou a tvrdou dôslednosťou si napokon získala Heleninu lásku a dôveru.“ Podobne aj my, keď začneme nášmu božskému Učiteľovi veriť namiesto toho, aby sme Mu odolávali, môže s nami pracovať, aby nás poučil a pozdvihol nás do novej reality.
Aby Anne naučila Helen slová, hláskovala mená známych vecí svojím prstom na Heleninej dlani. „[Helen] milovala túto ,prstovú hru‘, ale nerozumela, až kým nenastal ten známy okamih, keď [Anne] vyhláskovala slovo ,v-o-d-a‘, a zároveň liala vodu na [Heleninu] ruku. [Helen] neskôr napísala:
„,Náhle som pocítila hmlisté vedomie niečoho zabudnutého … a tajomstvo jazyka mi bolo nejakým spôsobom zjavené. Potom som vedela, že „v-o-d-a“ znamená úžasné studené niečo, čo mi steká po ruke. Táto živá voda prebudila moju dušu, poskytla je svetlo, nádej, radosť, oslobodila ju! … Všetko malo meno a každé meno dalo vzniknúť novej myšlienke. Keď sme sa vrátili do domčeka, zdalo sa mi, že každá vec, ktorej som sa dotkla sa chveje životom.‘“
Keď Helen Kellerová dospela, bola známa svojou láskou k jazyku, zručnosťou spisovateľky a výrečnosťou verejného rečníka.
Vo filme, ktorý opisuje jej život, sú jej rodičia zobrazení ako ľudia, ktorí získali zadosťučinenie z toho, že Anne Sullivanová skrotila ich divokú dcéru do tej miery, že Helen sedela vzorne pri večeri, normálne jedla a na konci večere si zložila obrúsok. Ale Anne vedela, že Helen je schopná omnoho väčších vecí a že môže prispieť mnohými dôležitými spôsobmi. My tiež môžeme byť celkom spokojní s tým, čo sme vo svojom živote urobili, a že sme proste takí, akí sme, zatiaľ čo náš Spasiteľ rozumie úžasnému potenciálu, ktorý my vidíme iba „v zrkadle, v záhade“. Každý z nás môže zakúsiť túto intenzívnu radosť, keď sa v nás odkrýva oný božský potenciál, podobne ako radosť, ktorú cítila Helen Kellerová, keď slová ožili, aby poskytli jej duši svetlo a oslobodili ju. Každý z nás môže milovať Boha a slúžiť Mu a byť posilnený tak, aby slúžil svojmu blížnemu. „Ale, ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“
Zvážme cenu vzácnej Božej lásky. Ježiš zjavil, že uzmierenie našich hriechov a vykúpenie nás zo smrti, telesnej i duchovnej, to utrpenie spôsobilo Jemu, dokonca Bohu, najväčšiemu zo všetkých, že sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru, a trpel v tele i na duchu – a chcel, aby nemusel vypiť ten horký kalich a mohol sa stiahnuť. Jeho agónia v Getsemanoch a na kríži bola väčšia, než by mohol zniesť akýkoľvek smrteľník. Avšak kvôli láske k Svojmu Otcovi a k nám vytrval, a preto nám môže ponúknuť smrteľnosť i večný život.
Je bolestne symbolické, že „krv [tiekla] z každého póru“, keď Ježiš trpel v Getsemane, na mieste olivového lisu. Aby v Spasiteľovej dobe z olív vznikol olivový olej, boli olivy najprv rozdrvené veľkým kameňom. Táto „masa“ sa potom dala do mäkkých, pletených košíkov, ktoré boli položené na seba. Ich váha vytlačila prvý a najčistejší olej. Potom sa takto naskladané košíky navrchu zaťažili veľkým brvnom alebo trámom, a tak vzniklo viac oleja. Napokon, na vytlačenie posledných kvapiek, bol trám navrchu zaťažený kameňmi, aby vznikol maximálny, drviaci tlak. A áno, olej, ktorý odtiaľ najprv vyteká, má farbu krvi.
Premýšľam o Matúšovom opise Spasiteľa, ktorý vkročil do Getsemane v onú osudnú noc – kedy „začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. …
Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“
Potom, keď bola úzkosť čoraz bolestnejšia, prosil po druhýkrát o útechu a nakoniec, asi na vrchole Svojho utrpenia, po tretíkrát. Vytrpel onú agóniu až dovtedy, kým nebola spravodlivosť uspokojená do poslednej kvapky. Urobil to, aby vás i mňa vykúpil.
Akým vzácnym darom je božská láska! Ježiš, naplnený láskou, sa pýta: „Nebudete činiť pokánie z hriechov svojich a neobrátite sa, aby som vás mohol uzdraviť?“ Láskavo opätovne uisťuje: „Hľa, rameno milosrdenstva môjho je k vám vztiahnuté a každý, kto príde, toho prijmem; a požehnaní sú tí, ktorí prídu ku mne.“
Chcete milovať Toho, ktorý najprv miloval vás? Potom dodržiavajte Jeho prikázania. Chcete byť priateľom Toho, kto položil Svoj života za Svojich priateľov? Potom dodržiavajte Jeho prikázania. Chcete zostať v Jeho láske a obdržať všetko, čo vám láskavo ponúka? Potom dodržiavajte Jeho prikázania. Modlím sa za to, aby sme plne zostávali v Jeho láske, v mene Ježiša Krista, amen.