Dar milosti
Prezident Dieter F. Uchtdorf
Druhý radca v Prvom predsedníctve
Dnes a naveky je Božia milosť dostupná pre všetkých tých, ktorí majú srdcia zlomené a ducha skrúšeného.
Na Veľkonočnú nedeľu oslavujeme najdlhšie očakávanú a najvznešenejšiu udalosť v histórii sveta.
Je to deň, kedy sa všetko zmenilo.
Toho dňa sa zmenil môj život.
Zmenil sa váš život.
Zmenil sa osud všetkých Božích detí.
Toho požehnaného dňa Spasiteľ ľudstva, ktorý na Seba vzal reťaze hriechu a smrti, ktoré nás držali v zajatí, tieto reťaze roztrhol a oslobodil nás.
Vďaka obeti nášho milovaného Vykupiteľa nemá smrť osteň, hrob nemá víťazstva1, Satan nemá trvalú moc a my sme „ vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych [znovuzrodení] pre živú nádej“2.
Apoštol Pavol mal skutočne pravdu, keď povedal, „potešujte [sa] vospolok týmito slovami“3.
Božia milosť
O Spasiteľovom uzmierení hovoríme často – a to právom!
„Prečo nehovoriť o uzmierení Krista a nedosiahnuť dokonalé poznanie o ňom?“4 Keď ale pri každej príležitosti „hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi [a] prorokujeme o Kristovi“5 , nesmieme nikdy prestať cítiť úžas a hlbokú vďačnosť za túto večnú obeť Syna Božieho.
Spasiteľovo uzmierenie sa nemôže stať v našej výučbe, konverzácii, ani v našom srdci otrepanou frázou. Uzmierenie je posvätné a sväté, pretože práve skrze túto „veľk[ú] a posledn[ú] obeť“ Ježiš Kristus priniesol „spásu všetkým tým, ktorí uveria v meno jeho“6.
Žasnem nad myšlienkou, že Syn Boží sa znížil k tomu, aby spasil nás, takých nedokonalých, nečistých, na chyby náchylných a nevďačných ľudí, akými často sme. Snažím sa pochopiť Spasiteľovo uzmierenie svojim obmedzeným rozumom a jediné vysvetlenie, ktoré mi napadá je to, že nás Boh miluje nesmierne, dokonalo a večne. Nedokážem si dokonca ani len predstaviť „aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka“7 Kristovej lásky.
Mocné vyjadrenie tejto lásky sa v písmach často nazýva milosť Božia – je to božská moc a dar sily, vďaka ktorým sa z nedokonalých a obmedzených bytostí, ktorým teraz sme, stávame povýšenými bytosťami pravdy a svetla, pokiaľ nie sme povýšení v pravde a nespoznáme pravdu všetkých vecí.8
Táto milosť Božia je niečo nanajvýš úžasné. Ale často je chápaná nesprávne.9 A predsa by sme mali o Božej milosti vedieť, ak chceme zdediť to, čo pre nás je pripravené v Jeho večnom kráľovstve.
Preto by som rád hovoril o milosti. Konkrétne o tom, po prvé, ako milosť odomyká brány nebies , a po druhé, ako otvára okná nebies.
Po prvé: Milosť odomyká brány nebies
Pretože všetci „zhrešili a nemajú slávy Božej“ 10 a pretože „žiadna nečistá vec nemôže vstúpiť do kráľovstva Božieho“11, nikto z nás nie je hodný vrátiť sa do Božej prítomnosti.
Ak keby sme slúžili Bohu z celej duše, nestačilo by to; lebo by sme aj tak boli „neužitočnými služobníkmi“12. Cestu do neba si jednoducho nemôžeme zaslúžiť; požiadavky spravodlivosti sú ako bariéra, ktorú nie sme schopní svojpomocne prekonať.
Ale všetko nie je stratené.
Milosť Božia je našou veľkou a večnou nádejou.
Skrze obeť Ježiša Krista plán milosrdenstva uspokojuje požiadavky spravodlivosti13 „a uskutočňuje pre ľudí prostriedok, aby mohli mať vieru k pokániu“14.
Aj keď môžu byť naše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh.15 Vďaka tomu, že náš milovaný Spasiteľ „dal seba ako výkupné za všetkých“16, je nám poskytnutý prístup do Jeho večného kráľovstva.17
Brána je odomknutá!
Ale milosť Božia nás nielen obnovuje do nášho predchádzajúceho nevinného stavu. Pokiaľ spása znamená len vymazanie našich omylov a hriechov, potom spása – nech je akokoľvek úžasná – nenapĺňa to, čo si pre nás Otec želá. Má omnoho vyšší cieľ: želá si, aby sa Jeho synovia a dcéry stali takými, ako je On.
S darom Božej milosti nevedie cesta učeníctva naspäť; vedie hore.
Vedie k výšinám, ktoré nedokážeme pochopiť! Vedie k povýšeniu v celestiálnom kráľovstve nášho Nebeského Otca, kde, obklopení svojimi blízkymi, obdržíme z plnosti jeho a zo slávy jeho.18 Všetky veci sú naše a my sme Kristovi.19 Áno, všetko, čo má Otec, bude dané aj nám.20
Ak máme zdediť túto slávu, potrebujeme niečo viac než len odomknutú bránu; musíme touto bránou vstúpiť s túžbou v srdci byť premenení – premenou tak zásadnou, že ju písma opisujú ako znovuzrodenie „áno, zrodení z Boha, premenení [zo svetského] a padlého stavu svojho do stavu spravodlivosti, súc Bohom vykúpení, [čím sa stávame] synmi a dcérami jeho“21.
Po druhé: Milosť otvára okná nebies
Ďalšou zložkou Božej milosti je otváranie okien nebeských, ktorými Boh vylieva požehnania moci a sily a činí nás schopnými, aby sme zvládali to, čo by inak bolo mimo náš dosah. Práve skrze Božiu úžasnú milosť môžu Jeho deti prekonať spodné prúdy a pohyblivý piesok oného podvodníka, môžu sa pozdvihnúť nad hriech a „byť [zdokonalení] v Kristovi“22.
Napriek tomu, že všetci máme slabosti, môžeme ich prekonať. Áno, pokiaľ sa pokoríme a máme vieru, práve milosťou Božou sa slabé veci môžu stať silnými.23
Počas života nám Božia milosť dáva časné požehnania a duchovné dary, ktoré posilňujú naše slabosti a obohacujú nás. Jeho milosť nás prečisťuje. Jeho milosť nám pomáha stať sa čo najlepšími.
Kto je spôsobilý?
V Biblii čítame o tom, ako Kristus navštívil domov farizeja Šimona.
Navonok sa Šimon zdal byť dobrým a čestným mužom. Pravidelne si odškrtával zoznam svojich náboženských povinností: dodržiaval zákon, platil desiatok, zachovával sabat, denne sa modlil a chodil do synagógy.
Keď bol ale Ježiš u Šimona, pristúpila k nemu istá žena a umyla Spasiteľovi nohy svojimi slzami a pomazala Mu ich drahým olejom.
Šimon týmto prejavom zbožnosti nebol nadšený, pretože vedel, že táto žena je hriešnica. Šimon si pomyslel, že keby to Ježiš nevedel, nemohol by byť prorokom, pretože by inak nedovolil, aby sa ho tá žena dotkla.
Ježiš si všimol jeho myšlienky, obrátil sa na Šimona a položil mu otázku. „Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. … Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat.
A keď [obaja] nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať?“
Šimon mu odpovedal, že ten, ktorému odpustil viac.
Potom Ježiš predniesol hlboké ponaučenie: „Vidíš túto ženu? … Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje.“24
Ktorému z týchto dvoch sme viac podobní?
Sme ako Šimon? Cítime sa sebaisto a pohodlne vo svojich dobrých skutkoch a dôverujeme svojej spravodlivosti? Sme možno trocha netrpezliví s tými, ktorí nežijú podľa našich noriem? Sme v režime autopilota? Robíme všetko len zo zotrvačnosti, chodíme na zhromaždenia, zívame v triede Náuky evanjelia a možno sledujeme na zhromaždení sviatosti mobilný telefón?
Alebo sme ako táto žena, ktorá si myslela, že je kvôli hriechu úplne a beznádejne stratená?
Milujeme mnoho?
Rozumieme svojej zadlženosti voči Nebeskému Otcovi a prosíme celou svojou dušou o milosť Božiu?
Pokľakneme k modlitbe, aby sme si prehrali najväčšie hity našej spravodlivosti alebo aby sme vyznali svoje chyby, prosili o Božiu milosť a prelievali slzy vďačnosti za úžasný plán vykúpenia?25
Spása sa nedá kúpiť peniazmi poslušnosti; je kúpená krvou Syna Božieho.26 Pokiaľ si myslíme, že môžeme vymeniť svoje dobré skutky za spásu, je to ako keby sme si kúpili letenku a potom si mysleli, že vlastníme leteckú spoločnosť. Alebo ako keby sme si mysleli, že po zaplatení nájomného za dom máme vlastnícke právo na celú planétu Zem.
Prečo teda poslúchať?
Ak je milosť dar Boží, prečo je potom poslúchanie Božích prikázaní také dôležité? Prečo sa vôbec obťažovať s Božími prikázaniami – alebo pokáním, keď už sme pri tom? Prečo jednoducho len nepriznať, že sme hriešni a nenechať Boha, aby nás spasil?
Alebo, povediac túto otázku slovami Pavla: „Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť?“ Pavlova odpoveď je jednoduchá a jasná: „Vôbec nie.“27
Bratia a sestry, prikázania Božie poslúchame – z lásky k Nemu!
Snaha porozumieť Božiemu daru milosti celým svojim srdcom a mysľou je pre nás o to väčším dôvodom na to, aby sme milovali a poslúchali Nebeského Otca s miernosťou a vďačnosťou. Keď kráčame po ceste učeníctva, prečisťuje nás to, zdokonaľuje nás to a pomáha nám to stať sa viac takými, ako je On a vedie nás to späť do Jeho prítomnosti. Duch Pána, nášho Boha, v nás spôsobí takú „mocnú zmenu, takže už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále“28.
A preto je naša poslušnosť Božích prikázaní dôsledkom našej nekonečnej lásky a vďačnosti za Božiu dobrotivosť. Táto podoba nepredstieranej lásky a vďačnosti potom zázračne prepája naše skutky s Božou milosťou. Cnosť bude zdobiť naše myšlienky neustále a naša sebadôvera bude v prítomnosti Božej rásť.29
Drahí bratia a sestry, žiť verne podľa evanjelia nie je bremeno. Je to radostný nácvik – príprava na to, aby sme zdedili vznešenú slávu večností. Snažíme sa poslúchať Nebeského Otca preto, že náš duch bude viac naladený na duchovné veci. Otvárajú sa nám obzory, o ktorých sme vôbec netušili, že existujú. Keď plníme Otcovu vôľu, prichádza k nám osvietenie a porozumenie.30
Milosť je dar Boží a naša túžba, poslúchať každé Božie prikázanie predstavuje našu snahu natiahnuť smrteľnú ruku za týmto posvätným darom od nášho Nebeského Otca.
Všetko, čo môžeme robiť
Prorok Nefi významne prispel k nášmu porozumeniu Božej milosti, keď vyhlásil: „Lebo pracujeme usilovne … aby sme presvedčili deti naše, a tiež bratov našich, aby verili v Krista a aby boli zmierení s Bohom; lebo vieme, že milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť.“31
Avšak, premýšľam, či si niekedy nevykladáme zle slová „po všetkom, čo my môžeme urobiť“. Musíme rozumieť, že „po všetkom“ nie je to isté ako „vďaka tomu“.
Nie sme spasení „vďaka tomu“, čo môžeme urobiť. Urobil snáď niekto všetko, čo môže urobiť? Čaká Boh na to, až vynaložíme všetko úsilie, než do nášho života zasiahne Svojou spásnou milosťou?
Mnohí sa cítia sklamaní a odradení, pretože neustále zakopávajú. Z vlastnej skúsenosti vedia, že „duch je síce hotový, ale telo slabé“32 .Dvíhajú hlas spoločne s Nefim a prehlasujú: „Duša moja sa rmúti pre neprávosti moje.“33
Som si istý, že Nefi vedel, že Spasiteľova milosť nám dovoľuje a umožňuje prekonať hriech.34 A práve preto sa Nefi snažil tak usilovne presviedčať svoje deti a bratov, aby „verili v Krista a aby boli zmierení s Bohom“35.
A nakoniec práve to učiniť môžeme! A práve to je našou úlohou v smrteľnosti!
Milosť je dostupná pre všetkých
Keď myslím na to, čo pre nás Spasiteľ pred tou prvou Veľkonočnou nedeľou urobil, chce sa mi pozdvihnúť hlas a volať na chválu Najvyššiemu Bohu a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi!
Brány nebies sú odomknuté!
Okná nebies sú otvorené!
Dnes a naveky je Božia milosť dostupná pre všetkých tých, ktorí majú srdcia zlomené a ducha skrúšeného.36 Ježiš Kristus nám pripravil cestu, aby sme mohli stúpať k výšinám, ktoré sú pre smrteľnú myseľ nepochopiteľné.37
Modlím sa za to, aby sme videli novými očami a novým srdcom večný význam Spasiteľovej zmiernej obete. Modlím sa za to, aby sme prejavovali lásku k Bohu a vďačnosť za dar Božej nekonečnej milosti tým, že budeme dodržiavať Jeho prikázania a budeme radostne kráčať „v novote života“38 . V posvätnom mene nášho Majstra a Vykupiteľa, Ježiša Krista, amen.