Spolu vystúpime k výšinám
Linda K. Burtonová
Generálna prezidentka Združenia pomoci
Ako ženy a muži, ktorí dodržiavajú zmluvy, musíme sa navzájom pozdvihovať a pomáhať si, aby sme sa stali ľuďmi, akými chce Pán, aby sme sa stali.
Veľa sestier mi povedalo, že počas generálnej konferencie sa im okrem inšpirujúcich príhovorov, hudby a modlitieb, ktoré ich vždy chytia za srdce, najviac páči, keď vidia členov Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov ako odchádzajú v spoločnosti svojich večných polovičiek. A nepočúvame všetci radi, ako im Bratia nežne vyznávajú svoju lásku?
Prezident Boyd K. Packer, keď hovoril o svojej manželke Donne, povedal: „Z moci úradu, ktorý držím, som zaviazaný hovoriť pravdu: Ona je dokonalá.“1
„Je slnkom môjho života,“2 povedal prezident Dieter F. Uchtdorf o svojej manželke Harriet.
Prezident Henry B. Eyring povedal o svojej manželke Kathleen toto: „Ona je tou osobou, ktorá ma vždy podporovala, aby som bol tým najlepším, akým môžem byť.“3
A prezident Thomas S. Monson, hovoriac o svojej milovanej Frances, povedal: „Bola láskou môjho života, môj spoľahlivý dôverník a môj najbližší priateľ. Povedať, že mi chýba ani zďaleka nevyjadruje hĺbku mojich citov.“4
Tiež by som chcela vyjadriť svoju lásku k môjmu milovanému manželovi Craigovi. Je pre mňa vzácnym darom! Čo sa týka môjho manžela, v mojom patriarchálnom požehnaní je veta, ktorá je pre mňa vzácna a posvätná, pretože hovorí, že „sa dobre postará“ o mňa i o moje deti. Je mi jasné, že Craig je naplnením tohto prísľubu. Požičiam si slová od Marka Twaina, keď poviem, že „život bez [Craiga] by nebol žiadny život“5. Milujem ho z celého srdca, takého, aký je!
Božské úlohy a zodpovednosti
Dnes by som chcela vyjadriť úctu k manželom, otcom, bratom, synom a strýkom, ktorí vedia, kto sú a ktorí robia to najlepšie, čo môžu, aby naplnili úlohy, ktoré im dal Boh, ako je to opísané v prehlásení o rodine, vrátane toho, že spravodlivo predsedajú nad svojimi rodinami, starajú sa o nich a chránia ich. Prosím vedzte, že si s bolesťou uvedomujem, že téma otcovstva, materstva a manželstva môže mnohých znepokojovať. Viem, že niektorí členovia Cirkvi cítia, že ich domovy nedosiahnu to, čo považujú za ideálny stav. Mnohí sú zranení kvôli zanedbávaniu, zneužívaniu, závislostiam a nesprávnym tradíciám a kultúre. Nemienim prižmurovať oči nad skutkami mužov či žien, ktorí sú vo svojom domove vedome alebo dokonca nevedome príčinou bolesti, úzkosti a zúfalstva. Ale dnes chcem hovoriť o niečom inom.
Som presvedčená o tom, že manžel je pre svoju manželku najviac atraktívny vtedy, keď slúži v úlohách, ktoré mu boli dané Bohom ako hodný držiteľ kňazstva – a najdôležitejšie je to v domove. Mám rada tieto slová od prezidenta Packera hodným manželom a otcom, a verím im: „Máte moc kňazstva priamo od Pána, aby ochránila váš domov. Nastanú časy, keď oná sila bude všetkým, čo bude stáť ako štít medzi vašou rodinou a zlomyseľnosťou protivníka.“6
Duchovní vodcovia a učitelia v domove
Začiatkom tohto roka som bola na pohrebe výnimočného obyčajného muža – manželovho strýka Dona. Jeden z jeho synov sa podelil o zážitok, ktorý mal ako malé dieťa, krátko potom, ako si jeho rodičia kúpili svoj prvý dom. Pretože mali päť malých detí, ktoré museli živiť a šatiť, nemali dosť peňazí na to, aby si oplotili pozemok. Strýko Don, berúc vážne svoju božskú úlohu ochrancu rodiny, zatĺkol do zeme niekoľko malých drevených kolov, vzal špagát a priviazal ho od jedného kolu k druhému okolo celého pozemku. Potom si k sebe zavolal svoje deti. Ukázal im koly a špagát a vysvetlil im, že ak zostanú vnútri tohto dočasného plota, budú v bezpečí.
Jedného dňa navštevujúce učiteľky, ktoré sa blížili k domu, neveriaco a s úžasom hľadeli na päť malých detí, ktoré poslušne stáli pri špagáte a túžobne sa pozerali na loptu, ktorá preskočila hranice ich pozemku von na ulicu. Jedno malé dieťa odbehlo zavolať ich ocka, ktorý pribehol a doniesol im loptu.
Na jeho pohrebe potom jeho najstarší syn so slzami v očiach povedal, že vo svojom živote túžil len po tom, aby bol ako jeho milovaný otec.
Prezident Ezra Taft Benson povedal:
„Ach, manželia a otcovia v Izraeli, môžete urobiť tak veľa pre spásu a povýšenie svojich rodín! …
Pamätajte na vaše posvätné povolanie ako otca v Izraeli – vaše najdôležitejšie povolanie v čase a vo večnosti – povolanie, z ktorého nikdy nie ste uvoľnení.
Musíte pomôcť vytvoriť domov, kde môže prebývať Duch Pánov.“7
Tieto prorocké slová sú v dnešnej dobe veľmi dôležité.
Pre mužov, ktorí uzatvárajú zmluvy je prinajmenšom veľmi ťažké žiť vo svete, ktorý nielenže znižuje ich božské úlohy a zodpovednosti, ale tiež vysiela falošné posolstvá o tom, čo to znamená byť „skutočným mužom“. Jedno falošné posolstvo tvrdí: „Je to všetko len o mne.“ Na druhej strane stupnice je degradujúce a výsmešné posolstvo, že manželia a otcovia už viac nie sú potrební. Prosím vás, nepočúvajte Satanove klamstvá! On sám navždy stratil túto posvätnú výsadu stať sa manželom či otcom. Pretože žiarli na tých, ktorí majú tieto posvätné úlohy, ktoré on nikdy nenaplní, jeho zámerom je, „aby všetci ľudia boli biedni ako je on sám“!8
Pozdvihnutie a pomoc v našich navzájom sa dopĺňajúcich úlohách
Bratia a sestry, potrebujeme sa navzájom! Ako ženy a muži, ktorí dodržiavajú zmluvy, musíme sa navzájom pozdvihovať a pomáhať si, aby sme sa stali ľuďmi, akými chce Pán, aby sme sa stali. A musíme pracovať spoločne na tom, aby sme pozdvihli nastupujúce pokolenie a pomohli mu dosiahnuť jeho božský potenciál ako dedičov večného života. Môžeme robiť to, čo robí Starší Robert Hales spolu so svojou manželkou Mary a riadiť sa príslovím: „Ty pozdvihneš mňa a ja pozdvihnem teba, a spolu vystúpime k výšinám.“9
Z písiem vieme, že „nie je dobré človeku byť osamote“. Preto náš Nebeský Otec utvoril „mu pomoc[nicu]“10. Slovo pomocnica znamená „vhodná, hodná alebo zodpovedajúca pomocníčka“11. Napríklad, naše dve ruky sú si veľmi podobné, ale nie sú úplne rovnaké. V skutočnosti sú dokonalé protiklady, ale navzájom sa dopĺňajú a hodia sa k sebe. Sú silnejšie, keď pracujú spoločne.12
V cirkevnej príručke pokynov je v kapitole o rodinách toto prehlásenie: „Povaha mužských a ženských duchov je taká, že sa navzájom dopĺňajú.“13 Prosím všimnite si, že sa tam nehovorí, že „medzi sebou súťažia“, ale že „sa navzájom dopĺňajú“! Sme tu, aby sme si navzájom pomáhali a pozdvihovali sa a spoločne sa radovali, keď sa snažíme, aby sme sa stali tými najlepšími. Sestra Barbara B. Smithová múdro učila: „Keď sa radujeme z úspechu iných ľudí, a nielen z nášho vlastného, zažívame omnoho väčšie šťastie.“14 Keď sa usilujeme skôr sa „navzájom dopĺňať“, než „spolu súťažiť“, je omnoho ľahšie radostne sa navzájom povzbudzovať!
Keď som bola mladou matkou niekoľkých malých detí, na konci dňa naplneného výmenou plienok, umývaním riadu a výchovou detí nikto iný radostnejšie nespieval pieseň z Primáriek „Som taká šťastná, keď ocko prichádza domov“15. Avšak neteší ma, že musím pripustiť, že nie vždy som bola rozradostená, keď Craig s úsmevom vkráčal do dverí po dni plnom ťažkej práce. Každého z nás vždy objal a pobozkal a zmenil tak veľa ťažkých a niekedy aj katastrofálnych dní na radostný čas s ockom. Želám si, aby som bola trochu menej zaujatá nekončiacim zoznamom vecí, ktoré ešte treba urobiť a viac sa s múdrosťou zamerala, tak ako to robil on, na veci, na ktorých záleží najviac. Mohla som sa omnoho častejšie zastaviť a tešiť sa z posvätného času stráveného s rodinou a omnoho častejšie mu poďakovať za to, že požehnával naše životy!
Hovorme si často milé slová
Nie tak dávno sa so mnou jedná verná sestra podelila o svoje hlboké obavy, ktoré má a za ktoré sa modlí. Jej obavy sa týkali niektorých sestier v jej zbore. Povedala mi, že ju bolí srdce, keď vidí, že niekedy sa s dešpektom rozprávajú so svojimi manželmi alebo o nich, dokonca pred ich deťmi. Potom mi povedala, že keď bola mladá, túžobne si priala nájsť si hodného držiteľa kňazstva a vydať sa za neho, a vybudovať spolu s ním šťastný domov, a modlila sa za to. Vyrastala v domove, kde jej mama „vládla pevnou rukou“ a jej otec sa kvôli pokoju v dome odovzdane podriaďoval jej požiadavkám. Ona cítila, že existuje lepší spôsob. Nevidela to ako príklad v domove, kde vyrastala, ale keď sa vrúcne modlila o vedenie, Pán jej požehnal, aby vedela, ako spolu s manželom vytvoriť domov, kde by bol Duch srdečne vítaný. Bola som v tomto domove a môžem dosvedčiť, že je to sväté miesto!
Sestry a bratia, ako často si úmyselne „hovoríme milé slová“?16
Môžeme sa otestovať tým, že si položíme niekoľko otázok. S miernym pozmenením sa tieto otázky môžu vzťahovať na väčšinu z nás, či už sme zosobášení alebo slobodní, nech už je naša situácia u nás doma akákoľvek.
-
Kedy naposledy som úprimne pochválila svojho spoločníka, buď v súkromí alebo pred našimi deťmi?
-
Kedy som mu naposledy poďakovala, vyjadrila mu lásku alebo sa za neho vrúcne s vierou modlila?
-
Kedy som sa naposledy zastavila, aby som nevyslovila niečo, čo by mu mohlo ublížiť?
-
Kedy som sa naposledy ospravedlnila a pokorne poprosila o odpustenie – bez toho, aby som dodala „ale mal by si“ alebo „ale nemal by si“?
-
Kedy som sa naposledy rozhodla, že budem radšej šťastná než aby som musela „mať pravdu“?
Ak ste sa pri niektorej z týchto otázok zahniezdili alebo cítili nejakú vinu, pamätajte, že Starší David A. Bednar učil, že „vina je pre nášho ducha to isté ako bolesť pre naše telo – varovanie pred nebezpečenstvom a ochrana pred ďalším poškodením“17.
Vyzývam všetkých, aby sme dbali na úprimnú prosbu Staršieho Jeffreyho Hollanda: „Bratia a sestry, v tejto dlhej a večnej snahe byť podobnejšími Spasiteľovi, snažme sa byť „dokonalými mužmi a ženami“ aspoň týmto jedným spôsobom – neurážaním slovami alebo, vyjadrené pozitívnejšie, tým, že budeme hovoriť novým jazykom, jazykom anjelov.“18
Keď som sa pripravovala na dnešný príhovor, Duch ma učil, a ja som sa k tomu zaviazala, že budem svojmu milovanému spoločníkovi a aj o ňom hovoriť láskavé slová omnoho častejšie a že budem pozdvihovať mužov vo svojej rodine a vyjadrovať im vďačnosť za spôsoby, akými napĺňajú svoje božské a navzájom sa dopĺňajúce sa úlohy. A zaviazala som sa, že sa budem riadiť príslovím: „Ty pozdvihneš mňa a ja pozdvihnem teba, a spolu vystúpime k výšinám.“
Pripojíte sa ku mne a budeme vyhľadávať pomoc Ducha Svätého, aby nás učil, ako sa môžeme lepšie navzájom pozdvihovať v našich navzájom dopĺňajúcich sa úlohách ako zmluvy uzatvárajúcich synov a dcér našich milujúcich nebeských rodičov?
Viem, že tak môžeme činiť skrze uschopňujúcu moc uzmierenia Ježiša Krista a našu vieru v Neho. Modlím sa za to, aby sme vložili svoju dôveru v Neho, aby nám pomohol, aby sme si navzájom pomáhali žiť šťastne a večne, keď spolu vystúpime k výšinám, v mene Ježiša Krista, amen.