Utešiteľ
Prezident Henry B. Eyring
Prvý radca v Prvom predsedníctve
Vydávam svoje svedectvo, že žijúci Kristus posiela Ducha Svätého, Utešiteľa, tým, za ktorých prosíme, aby im pomohol ich utešiť.
Moje milované sestry, mám radosť z toho, že som s vami. Myslím na svoju mamu, manželku, svoje dcéry a nevesty a na svoje vnučky – mnohé z nich sú dnes tu. A tento úžasný program mi ešte viac pomohol vážiť si ich. Uvedomujem si, že mať takú rodinu a taký úžasný rodinný život máme vďaka tomu, že životy každého jedného z nich sú zamerané na Spasiteľa. Spomenuli sme si na Neho dnes večer hudbou, v modlitbách a skrze inšpirované príhovory. Jednou zo Spasiteľových vlastností, ktorú si najviac ceníme, je Jeho nekonečný súcit.
Dnes večer ste pocítili, že vás pozná a miluje vás. Pocítili ste Jeho lásku k tým, ktoré sedia okolo vás. Sú to vaše sestry, duchovné dcéry nášho Nebeského Otca. Záleží Mu na nich tak, ako Mu záleží na vás. Rozumie všetkým ich trápeniam. Chce im pomáhať.
Mojím posolstvom pre vás dnes večer je, že vy môžete a musíte byť dôležitou súčasťou Jeho útechy pre tých, ktorí útechu potrebujú. Svoju úlohu môžete plniť najlepšie, ak viete viac o tom, ako On odpovedá na modlitby tých, ktorí sa modlia o pomoc.
Mnohí sa modlia k Nebeskému Otcovi o úľavu, o pomoc niesť svoje bremená žiaľu, osamelosti a strachu. Nebeský Otec počuje tieto modlitby a rozumie ich potrebám. On a Jeho milovaný Syn, vzkriesený Ježiš Kristus, prisľúbili pomoc.
Ježiš Kristus dal toto sladké zasľúbenie:
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;
lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“1
Bremená, ktoré Jeho verní služobníci musia v tomto živote niesť, sú uľahčené Jeho uzmierením. Bremená hriechu môžu byť odňaté, ale skúšky smrteľného života pre dobrých ľudí môžu stále byť ťažkými bremenami.
Videli ste podobné skúšky v životoch dobrých ľudí, ktorých milujete. Tiež ste pocítili túžbu pomôcť im. Je tu dôvod prečo k nim pociťujete súcit.
Ste členmi Cirkvi Ježiša Krista, ktorí uzatvorili zmluvy. Vo vašom srdci začala veľká zmena, keď ste prišli do Cirkvi. Učinili ste zmluvy a obdržali ste zasľúbenie, ktoré začalo pretvárať vašu podstatu.
Alma opísal oné zasľúbenie a čo znamená pre každého z vás a každého navôkol – obzvlášť vo vašej rodine – slovami prednesenými pri vodách Mormonu. Hovoril k tým, ktorí mali práve učiniť zmluvy, ktoré ste učinili vy, a tiež obdržali zasľúbenie, ktoré Pán sľúbil aj vám:
„A stalo sa, že im hovoril: Hľa, tu sú vody Mormonu (lebo tak ich nazývali), a teraz, pretože si prajete prísť do stáda Božieho a byť nazývaní ľudom jeho, a ste ochotní niesť si navzájom bremená svoje, aby boli ľahké;
Áno, a ste ochotní žialiť s tými, ktorí žialia; áno, a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú, a stáť ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach, kde môžete byť, až do smrti, aby ste mohli byť Bohom vykúpení a počítaní medzi tých z prvého vzkriesenia, aby ste mohli mať život večný.“2
To preto cítite, že chcete pomôcť niekomu, kto má problém posunúť sa vpred pod ťarchou žiaľu a ťažkostí. Sľúbili ste, že budete Pánovi pomáhať uľahčiť ich bremená a utešiť ich. Bola vám daná moc uľahčovať tie bremená, keď ste obdržali dar Ducha Svätého.
Tesne pred Svojím ukrižovaním Spasiteľ opísal spôsob, akým On pomáha uľahčovať a dvíhať bremená. Vedel, že Jeho učeníci budú smútiť. Vedel, že sa budú obávať o svoju budúcnosť. Vedel, že si nebudú istí svojou schopnosťou pohnúť sa vpred.
Preto im dal zasľúbenie, ktoré dal nám a všetkým Svojim skutočným nasledovníkom:
„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky –
Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“3
Potom prisľúbil:
„Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“4
Práve v posledných týždňoch som videl ako sa tento sľub zoslania Ducha Svätého naplnil v životoch detí Božích, ktoré v modlitbe prosili, aby boli ich bremená uľahčené. Zázrak uľahčenia týchto bremien prišiel spôsobom, aký Pán prisľúbil. On a Nebeský Otec poslali Ducha Svätého ako utešiteľa Svojim učeníkom na pomoc.
Nedávno tri generácie rodiny žialili nad smrťou päťročného chlapca. Zomrel pri nehode, keď bol s rodinou na dovolenke. Mal som príležitosť znova sledovať, ako Pán požehnáva verných a uľavuje im a posilňuje ich, aby vydržali.
Videl som spôsob, akým Pán učinil ich ťažké bremeno ľahším. Bol som s nimi ako služobník Pánov, ktorý s Ním učinil zmluvu – tak, ako budete často vo svojich životoch i vy – „žialiť s tými, ktorí žialia … a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“5.
Pretože som vedel, že to je pravdivé, potešil som sa a cítil som pokoj, keď ma starí rodičia pozvali, aby som sa stretol s nimi a s rodičmi malého chlapca pred pohrebom.
Modlil som sa za to, aby som mohol pomôcť Pánovi ich utešiť. Sedeli so mnou v našej obývačke. Izbu som vykúril pomocou malého krbu oného chladného večera.
Cítil som, že im mám povedať, že ich mám rád. Povedal som im, že cítim Pánovu lásku, ktorou ich miluje. Pár slovami som sa im snažil povedať, že žialim s nimi, ale že iba Pán vie a môže dokonalo pochopiť ich bolesť a zármutok.
Keď som povedal pár slov, pocítil som nabádanie, aby som ich nechal hovoriť o ich pocitoch.
Počas tej hodiny, kedy sme spolu sedeli, hovorili viac ako ja. Cítil som v ich hlasoch a videl som v ich očiach, že sa ich dotýkal Duch Svätý. Slovami jednoduchého svedectva hovorili o tom, čo sa stalo a ako sa cítili. Duch Svätý im už poskytol pokoj, ktorý pochádza z nádeje večného života, kedy ich syn, ktorý zomrel bez hriechu, bude môcť byť ich naveky.
Keď som každému z nich dal kňazské požehnanie, vzdal som vďaku za to, že tam bol vplyv Ducha Svätého. Utešiteľ prišiel prinášajúc nádej, odvahu, a posilniac nás všetkých.
Toho večera som priamo videl ako Pán s nami pracuje, aby uľahčil bremená Svojho ľudu. Spomínate si, keď v Knihe Mormonovej Jeho ľudia takmer padali pod bremenami, ktoré na ich chrbty vložili krutí dozorcovia.
Ľudia sa modlili o úľavu práve tak, ako to robia mnohí z tých, ktorých milujeme a ktorým slúžime. Tu je záznam, o ktorom viem, že je pravdivý:
„A tiež uľahčím bremená, ktoré sú vložené na ramená vaše, že ich dokonca nebudete cítiť na chrbtoch svojich, dokonca pokiaľ budete v porobe; a toto učiním, aby ste pre mňa mohli odteraz stáť ako svedkovia a aby ste s istotou vedeli, že ja, Pán Boh, navštevujem ľud svoj v strastiach jeho.
A teraz, stalo sa, že bremená, ktoré boli vložené na Almu a bratov jeho, boli učinené ľahkými; áno, Pán ich posilnil, takže niesli bremená svoje s ľahkosťou a podrobovali sa radostne a s trpezlivosťou všetkej vôli Pánovej.“6
Videl som oný zázrak znova a znova. Najlepšie uľahčujeme bremená druhých tak, že pomáhame Pánovi ich posilňovať. Pre toto Pán zahrnul do našich povinností utešovať druhých prikázanie, aby sme boli Jeho svedkami vo všetkých dobách a na všetkých miestach.
Otec a mama toho malého chlapca vydali oného večera v mojej obývačke svedectvo o Spasiteľovi. Duch Svätý prišiel a všetkých nás utešil. Rodičia boli posilnení. Bremeno žiaľu nezmizlo, ale oni boli schopní niesť oný zármutok. Ich viera narástla. A ich sila bude neustále rásť, keď budú o ňu žiadať a žiť pre ňu.
Svedectvo Ducha o uzmierení, ktoré k nim toho večera prišlo posilnilo tiež Jóba, aby pozdvihlo jeho bremeno:
„Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom.
I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha.“7
Bol som svedkom Ducha, ktorý mu dal silu vydržať. Mohol prejsť skrze zármutok a nedostatok útechy od ľudí okolo neho, aby videl radosť, ktorá prichádza k verným potom, čo verne prejdú cez svoje skúšky.
Pre Jóba to bolo tak. Požehnanie k nemu prišlo v tomto živote. Jóbov príbeh končí zázrakom:
„A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. …
V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi.
Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia.
Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.“8
Bolo to svedectvo Ducha prichádzajúceho uzmierenia, ktoré Jób videl počas skúšok života, ktoré stretávajú nás všetkých. Toto je súčasťou veľkého plánu šťastia, ktorý nám dal Otec. Umožnil Svojmu Synovi skrze Jeho zmiernu obeť poskytnúť nám nádej, ktorá nás uteší nezáležiac na tom, aká ťažká môže byť cesta späť domov k Nemu.
Otec a Syn poslali Ducha Svätého, aby utešil a posilnil Majstrových učeníkov počas ich cesty.
Videl som tento zázrak útechy, keď som prišiel pred zhromažďovaciu budovu, kde sa konal pohreb oného malého chlapca. Zatavila ma milá mladá žena, ktorú som nespoznával. Povedala, že prišla na pohreb, aby pokiaľ bude môcť žialila a poskytla útechu.
Povedala, že musela prísť na pohreb sčasti preto, aby utešila samú seba. Povedala mi, že jej prvé dieťa nedávno zomrelo. Na rukách držala prekrásne malé dievčatko. Naklonil som sa k nej a pozrel do usmievavej tváre malého dievčatka. Opýtal som sa matky dievčatka: „Ako sa volá?“ Jej odpoveď bola rýchla a radostná: „Jej meno je Joy. Joy (radosť) vždy prichádza po smútku.“
Vydala mi svoje svedectvo. Videl som, že pokoj a oná útecha k nej prišli z jediného istého zdroja. Iba Boh pozná srdcia, a tak iba On môže pravdivo povedať: „Viem ako sa cítiš.“ Ja si iba môžem predstaviť jej radosť a smútok, ktoré tomu predchádzali, ale Pán, ktorý ju miluje, vie.
Iba z časti viem ako veľmi cíti radosť On, vždy keď Mu vy, ako Jeho nasledovníci, pomáhate priniesť ten moment pokoja a radosti dieťaťu nášho Nebeského Otca.
Vydávam svoje svedectvo o tom, že Pán žiada každého z nás, Jeho učeníkov, aby sme si navzájom pomáhali niesť naše bremená. Sľúbili sme, že tak budeme činiť. Vydávam svoje svedectvo, že Pán, skrze Svoje uzmierenie a vzkriesenie, prelomil moc smrti. Vydávam svoje svedectvo, že žijúci Kristus posiela Ducha Svätého, Utešiteľa, tým, za ktorých prosíme, aby im pomohol ich utešiť.
Ako ja, tak aj vy všetky ste svedkami pravdy na odznaku, ktorý moja mama nosila ako členka generálnej rady Združenia pomoci viac ako 20 rokov. Píše sa tam: „Pravá láska nikdy neprestane.“9 Stále úplne nedokážem pochopiť skutočný význam týchto slov. Zazrel som ale záblesk toho významu, keď som ju vídal, ako pomáha núdznym. Písma nám hovoria pravdu: „Pravá láska je čistá láska Kristova.“10
Jeho láska nikdy neprestane a my nikdy neprestaneme cítiť v našich srdciach nutkanie „žialiť s tými, ktorí žialia … a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“11. Ani pokoj, ktorý nám sľúbil nás nikdy neopustí, ak budeme slúžiť druhým za Neho.
Ako Jeho svedok, vyjadrujem vďaku za to, čo robíte tak dobre, aby ste pomohli žijúcemu Pánovi Ježišovi Kristovi a Duchu Svätému, Utešiteľovi, posilňovať kolená a pozdvihovať ochabnuté ruky.12 Z celého svojho srdca som vďačný za ženy v mojom živote, ktoré mi pomohli a požehnali ma ako skutočné nasledovníčky Ježiša Krista. V mene Ježiša Krista, amen.