Večná perspektíva evanjelia

Starší Rafael E. Pino

Sedemdesiatnik

Pri rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na večnosť, je nutné mať perspektívu evanjelia.

V zjavení danom Mojžišovi nám náš Nebeský Otec oznamuje Svoj zámer: Lebo hľa, toto je dielo moje a sláva moja – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.¹ Podľa týchto slov túži Otec po tom, aby každý dostal príležitosť prijať plnosť radosti. Zo zjavení neskorších dní je zrejmé, že Nebeský Otec pripravil pre všetky Svoje deti veľký plán šťastia – veľmi výnimočný plán, aby sme sa mohli vrátiť k Nemu a žiť s Ním.

Porozumenie tohto plánu šťastia nám poskytuje pohľad z večnej perspektívy a pomáha nám skutočne si vážiť prikázania, obrady, zmluvy a skúšky a súženia.

Alma vyslovil jednu kľúčovú zásadu: „Takže Boh, oboznámiac ich s plánom vykúpenia, im dal prikázania.“²

Je zaujímavé všimnúť si poradie v tomto procese výučby. Nebeský Otec najskôr učil Adama a Evu plán vykúpenia, a potom im dal prikázania.

Toto je dôležitá pravda. Porozumenie tohto plánu pomôže ľuďom dodržiavať prikázania, lepšie sa rozhodovať a získať tú správnu motiváciu.

Počas služby v Cirkvi som bol svedkom oddanosti a vernosti členov Cirkvi v rôznych krajinách, pričom v niektorých z nich prebiehali politické, spoločenské alebo ekonomické konflikty. Spoločným prvkom, ktorý u týchto verných členov často vidím je ich perspektíva večnosti. Večná perspektíva evanjelia nás privádza k tomu, že chápeme aké miesto v Božom pláne zastávame, prijímame ťažkosti a rastieme vďaka nim, činíme rozhodnutia a sústreďujeme sa v živote na svoj božský potenciál.

Perspektíva je spôsob pozerania na veci, keď sa na ne dívame z určitej vzdialenosti, a to nám umožňuje uvedomiť si ich pravú hodnotu.

Je to ako byť v lese a mať pred sebou strom. Pokiaľ trochu neodstúpime, nebudeme schopní si uvedomiť, ako v skutočnosti vyzerá les. Raz som v Leticii v Kolumbii neďaleko hraníc s Brazíliou a Peru navštívil amazonskú džungľu. Nevedel som si predstaviť, aká je rozľahlá, dokiaľ som nad ňou neletel a nevidel ju z vyššej perspektívy.

Keď boli naše deti malé, sledovali televízny kanál pre deti, ktorý vysielal reláciu pod názvom Čo vidíš? Na obrazovke bol záber na niečo veľmi zblízka a deti museli hádať, čo to je, pričom predmet sa pomaly vzďaľoval. Vo chvíli, keď bol daný objekt vidieť celý, bolo možné ľahko rozpoznať, že ide o mačku, rastlinu, ovocie a podobne.

Pamätám si, ako sa raz, keď tento program pozerali, kamera zamerala zblízka na niečo, čo sa im zdalo veľmi škaredé, dokonca odpudivé; ale keď sa obraz vzdialil, uvedomili si, že ide o chutne vyzerajúcu pizzu. Potom mi povedali: „Tati, kúp nám presne takú!“ Keď zistili, o čo ide, z niečoho, čo sa im najskôr zdalo škaredé, sa nakoniec stalo niečo veľmi príťažlivé.

Dovoľte mi podeliť sa ešte o jeden zážitok. V našom domove sa deti radi hrali s puzzle. Asi všetci sme mali príležitosť skladať puzzle. Niektoré sa skladajú z mnohých malých častí. Pamätám si, ako sa jedno z našich detí (jeho meno kvôli ochrane jeho totožnosti neuvediem) zameriavalo na jednotlivé dieliky a keď jeden z nich nepasoval na miesto, kam si predstavovalo, že by mal, nahnevalo sa, zmyslelo si, že dielik je nanič a chcelo ho vyhodiť. Skladačku sa nakoniec naučilo skladať až vtedy, keď si uvedomilo, že každý kúsok má vo výslednom obraze svoje miesto, hoci v danom okamihu nevieme, kam patrí.

Takto je možné pozerať sa aj na Pánov plán. Ne je treba zapodievať sa každou jeho časťou zvlášť, ale skôr by sme sa mali snažiť zamerať na celkový obraz a sústrediť sa na to, aký bude konečný výsledok. Pán vie, kam ktorý dielik patrí, aby správne zapadol do plánu. V kontexte veľkého plánu šťastia majú všetky prikázania večnú dôležitosť.

Je nesmierne dôležite, aby sme nečinili rozhodnutia, ktoré majú večnú hodnotu, z perspektívy smrteľnosti. Pri rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na večnosť, je nutné mať perspektívu evanjelia.

Starší Neal A. Maxwell učil: „Napriek tomu, že sme ‚ukotvení‘ vo veľkolepej a rozhodujúcej nádeji, niektoré naše taktické nádeje sú inou záležitosťou. Môžeme mať nádej, že nám zvýšia plat, že s niekým pôjdeme na rande, že zvíťazíme vo voľbách, že budeme mať väčší dom – to sa nám môže splniť, ale nemusí. Viera v Otcov plán mám umožňuje vytrvať, dokonca aj keď tieto naše prvoplánové nádeje nevyjdú. Nádej nám pomáha byť stále, horlivo zamestnaní‘ v dobrých veciach, aj keď sa zdá, že sú stratené (pozri NaZ 58:27).“³

Pokiaľ nemáme večnú perspektívu či pokiaľ ju stratíme, môže sa stať, že prijmeme za naše osobné normy svetskú perspektívu a budeme činiť rozhodnutia, ktoré nebudú v súlade s vôľou Božou.

Kniha Mormonova sa zmieňuje o postoji, ktorí mal Nefi a o postoji Lámána a Lemúéla. Všetci si prešli mnohými strasťami a problémami; avšak ich postoj k nim sa veľmi líšil. Nefi povedal: „A tak veľké boli požehnania Pána, čo na nás spočívali, že zatiaľ čo sme sa v pustatine živili surovým mäsom, ženy naše hojne dojčili deti svoje a boli silné, áno, dokonca ako muži; a začali znášať putovanie svoje bez reptania.“⁴

Lámán a Lemúél sa na druhej strane zatrpknuto sťažovali: „A tak Lámán a Lemúél, súc najstarší, reptali proti otcovi svojmu. A reptali, pretože nepoznali záležitosti Boha, ktorý ich stvoril.“⁵ Nepoznať alebo nedbať na „záležitosti Boha“ môže spôsobiť, že stratíme večnú perspektívu, pričom reptanie je len jedným zo sprievodných znakov. Dokonca i keď boli Lámán a Lemúél spoločne s Nefim svedkami mnohých zázrakov, namietali: „A my sme blúdili v pustatine po tieto mnohé roky; a ženy naše sa namáhali v požehnanom stave; a rodili deti v pustatine a vytrpeli všetky veci, okrem smrti; a bolo by lepšie, keby zomreli predtým, než odišli z Jeruzalema, než aby vytrpeli strasti tieto.“⁶

Zastávali veľmi odlišné postoje, dokonca aj keď problémy a strasti, ktorým čelili, boli podobné. Zjavne na ne pozerali z inej perspektívy.

Prezident Spencer W. Kimball napísal: „Keby sme sa pozerali na smrteľnosť ako na našu celú existenciu, potom by bolesť, smútok, zlyhanie a krátky život boli pohromou. Ale ak sa pozrieme na život ako na večnú záležitosť ťahajúcu sa od predsmrteľnej minulosti do večnej budúcnosti po smrti, potom sa dá na všetky udalosti pozrieť zo správneho uhla pohľadu.“⁷

Starší David B. Haight, aby ukázal, aké je dôležité pozerať sa na všetko zo správnej perspektívy, rozprával príbeh o sochárovi Michelangelovi: „Keď sochár otesával blok mramoru, prichádzal tam každý deň jeden chlapec a nesmelo ho sledoval. Keď sa z kameňa vylúskla postava Dávida, aby ju v jej dokonalosti mohol obdivovať cely svet, chlapec sa Michelangela spýtal: ‚Ako ste vedeli, že tam je?‘“⁸

Perspektíva, z ktorej sa sochár pozeral na oný blok mramoru sa líšila od perspektívy chlapca, ktorý ho sledoval pri práci. Umelcova vízia možností, ktoré v sebe kameň skrýval mu umožnila vytvoriť umelecké dielo.

Pán vie, čo chce s každým z nás dosiahnuť. Vie, čo chce v našom živote napraviť, a my nemáme právo Mu radiť. Jeho myšlienky sú vyššie než naše myšlienky.⁹

Svedčím o tom, že máme milujúceho, spravodlivého a milosrdného Nebeského Otca, ktorý pripravil plán pre naše večné šťastie. Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je Jeho Syn a Spasiteľ sveta. Viem, že prezident Thomas S. Monson je prorokom Božím. Tieto veci hovorím v mene Ježiša Krista, amen.