Obrancovia Prehlásenia o rodine
Bonnie L. Oscarsonová
Generálna prezidentka Mladých žien
Pomáhajme budovať kráľovstvo Božie tým, že budeme odvážne stáť za manželstvom, rodičovstvom a domovom a budeme ich brániť.
Je pre mňa výsadou a radosťou byť súčasťou tohto úžasného zhromaždenia dievčat a žien. Aké sme ako ženy požehnané, že sa môžeme dnes večer zísť spolu v jednote a láske.
Nedávno som počula príbeh Marie Madeline Cardonovej, ktorá spolu so svojou rodinou prijala posolstvo znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista od prvých misionárov, ktorí prišli do Talianska v roku 1850. Keď sa dali pokrstiť, mala vtedy len 17 alebo 18 rokov. Jednu nedeľu, keď sa ich rodina zišla na bohoslužbu v ich dome vysoko v Alpách na severe Talianska, rozhnevaný dav mužov, v ktorom bolo aj niekoľko miestnych duchovných, obkľúčil dom a začal na nich kričať, revať a volať na misionárov, aby vyšli von. Nemyslím si, že by boli takí dychtiví dozvedieť sa niečo o evanjeliu – mali v úmysle im fyzicky ublížiť. Bola to práve mladá Marie, ktorá vypochodovala z domu a postavila sa davu.
Muži stále zlomyseľne vykrikovali a žiadali, aby misionári vyšli von. Marie zdvihla ruku, v ktorej držala Bibliu, a prikázala im, aby odišli. Povedala im, že misionári sú pod jej ochranou a že oni im nemôžu skriviť ani jediný vlas na hlave. Počúvajte jej vlastné slová: „Všetci stuhli prekvapením. … Boh bol so mnou. Vložil tieto slová do mojich úst, inak by som ich nemohla vysloviť. Všetci okamžite stíchli. Ten veľký zúrivý dav mužov tam stál bezmocne pred slabým, chvejúcim sa, ale odvážnym dievčaťom.“ Duchovní požiadali mužov, aby odišli, čo aj v tichosti učinili s hanbou, strachom a výčitkami svedomia. Oné malé stádo v pokoji ukončilo svoje stretnutie.1
Viete si predstaviť túto odvážnu mladú ženu, rovnako starú ako mnohé z vás, stojacu pred rozhnevaným davom a brániacu jej novonadobudnutú vieru s odvahou a sebadôverou?
Sestry, niektoré z nás nikdy nebudú musieť čeliť zúrivému davu, ale na tomto svete prebieha vojna, v ktorej sa útočí na naše najcennejšie a najzákladnejšie náuky. Hovorím najmä o náuke o rodine. Posvätnosť domova a základný účel rodiny sú spochybňované, kritizované a je na ne útočené na všetkých frontoch.
Keď prezident Gordon B. Hinckley pred 20 rokmi prvýkrát prečítal dokument „Rodina: Prehlásenie svetu“, boli sme veľmi vďační a cenili sme si zrozumiteľnosť, jednoduchosť a pravdivosť tohto zjaveného dokumentu. Vtedy sme veľmi nerozumeli tomu, ako zúfalo sme potrebovali tieto základné prehlásenia v dnešnom svete ako kritériá, ktorými by sme mohli posudzovať každý nový závan svetovej dogmy, ktorá sa k nám dostáva skrze médiá, internet, od učencov, z televízie a filmov, a dokonca od zákonodarcov. Prehlásenie o rodine sa stalo naším meradlom, podľa ktorého môžeme posudzovať filozofie sveta a svedčiť, že zásady dané v tomto vyhlásení sú rovnako pravdivé dnes, ako boli vtedy, keď nám ich prorok Boží pred 20 rokmi predniesol.
Môžem poukázať na niečo očividné? Život len zriedkakedy ide podľa plánu a my si uvedomujeme, že nie všetky ženy zažívajú to, čo opisuje toto prehlásenie. Stále je dôležité učiť Pánov vzor a rozumieť mu, a usilovať sa uskutočňovať ho najlepšie ako vieme.
Každý z nás má v tomto pláne svoju úlohu a každý z nás má rovnakú cenu v Pánových očiach. Mali by sme si pamätať, že milujúci Nebeský Otec si je vedomý našich spravodlivých túžob a vyplní Svoje prísľuby, že nič nebude odoprené tým, ktorí verne dodržiavajú svoje zmluvy. Nebeský Otec má poslanie a plán pre každého z nás, ale tiež má Svoj vlastný časový plán. Jednou z najťažších výziev tohto života je mať vieru v Pánovo načasovanie. Dobrým nápadom je mať v mysli alternatívny plán, ktorý nám pomôže byť ženami, ktoré dodržiavajú zmluvy, láskavými a spravodlivými ženami, ktoré budujú kráľovstvo Božie, nezáležiac na tom, ktorým smerom sa uberajú naše životy. Musíme učiť naše dcéry, aby sa usilovali o ideál, ale počítali s nepredvídanými udalosťami.
Počas tohto roka, kedy si pripomíname 20. výročie prehlásenia o rodine, by som rada vyzvala všetky ženy v Cirkvi, aby sme sa stali obrancami dokumentu „Rodina: Prehlásenie svetu“. Tak ako Marie Madeline Cardonová odvážne bránila misionárov a jej novonadobudnutú vieru, musíme aj my odvážne brániť Pánove zjavené náuky, ktoré opisujú manželstvo, rodinu, božské úlohy mužov a žien a dôležitosť domovov ako posvätných miest – dokonca i keď svet kričí do našich uší, že tieto zásady sú zastarané, obmedzujúce alebo už viac neplatia. Každá z nás, nezáležiac na tom, či sme slobodné či vydaté, alebo na tom, koľko máme detí, môže byť obrancom Pánovho plánu opísanom v prehlásení o rodine. Ak je to Pánov plán, mal by to tiež byť náš plán!
V tomto prehlásení sú tri zásady, ktoré, myslím si, najmä potrebujú neochvejní obrancovia. Tou prvou je manželstvo medzi mužom a ženou. Z písiem sa učíme: „Pravda, v Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy.“2 Aby každý z nás mohol získať plnosť kňazských požehnaní je nutné, aby boli muž a žena spolu spečatení v dome Pánovom, pracovali spolu v spravodlivosti a zostali verní svojim zmluvám. Toto je Pánov plán pre Jeho deti a žiadne množstvo verejných prejavov či kritiky nezmení to, čo Pán prehlásil. Musíme pokračovať v tom, aby sme boli vzorom spravodlivých manželstiev, aby sme usilovali o toto požehnanie v našom živote a mali vieru, ak to nejde tak rýchlo. Buďme obrancami takého manželstva, ktoré ustanovil Pán, zatiaľ čo preukazujeme tým, ktorí majú iné názory, lásku a súcit.
Ďalšou zásadou, ktorá potrebuje naše hlasy pri jej obrane je ocenenie božskej úlohy matiek a otcov. Horlivo učíme naše deti, aby sa v tomto živote zamerali na tento cieľ. Chceme si byť isté, že naše dcéry vedia, že majú potenciál dosiahnuť všetko, čo si môžu predstaviť. Dúfame, že budú milovať učenie, že budú vzdelané, talentované a možno sa z nich stane budúca Marie Curie či Eliza R. Snowová.
Učíme však tiež našich synov a naše dcéry, že v tomto živote niet väčšej pocty, vyššieho titulu a dôležitejšej úlohy než je úloha matky a otca? Dúfam, že keď povzbudzujeme naše deti, aby dosiahli vo svojom živote to najlepšie, čo môžu, že ich tiež učíme, aby si cenili a velebili úlohy, ktoré majú matky a otcovia v pláne Nebeského Otca.
Naša najmladšia dcéra, Abby, mala jedinečnú príležitosť stáť ako obranca úlohy matky. Jedného dňa dostala zo školy, kde chodili jej deti, oznámenie, že budú mať deň s prezentáciou rôznych profesií. Rodičia, ktorí chceli prísť a porozprávať deťom o svojich povolaniach, mohli poslať prihlášku a Abby cítila, že by sa mala prihlásiť a hovoriť o materstve. Zo školy sa jej nikto neozval a keď sa ten deň blížil, nakoniec sama zavolala do školy, pretože si myslela, že možno jej prihlášku stratili. Organizátori nakoniec našli dvoch učiteľov, ktorí súhlasili, že Abby môže prísť a rozprávať sa s deťmi v ich ročníkoch na záver onej akcie.
Abby učila deti zábavnou formou medzi iným aj to, že ako matka musí byť niekedy expert na medicínu, psychológiu, náboženstvo, učenie, hudbu, literatúru, umenie, financie, ozdobovanie, účesy, šoférovanie, športy, varenie, a mnoho iných vecí. Deti boli ohromené. Na záver dala deťom kartičky, na ktoré mali napísať svojim mamám, že sú vďačné za všetky tie láskavé skutky služby, ktoré im každý deň prejavujú. Abby cítila, že deti zrazu uvideli svoje mamy v úplne novom svetle a že byť matkou alebo otcom je niečo, čo má veľkú cenu. Tento rok sa opäť prihlásila a záujem prejavilo šesť ročníkov.
Abby o svojom zážitku hovorí: „Cítim, že v tomto svete je veľmi jednoduché, aby dieťa získalo pocit, že byť rodičom je nejaká druhoradá práca alebo niekedy dokonca nutné nepohodlie. Chcem, aby každé dieťa cítilo, že sú pre svojich rodičov tou najdôležitejšou prioritou a možno to, že som im povedala, aké dôležité pre mňa je byť rodičom im pomôže všimnúť si, čo pre nich robia ich rodičia a prečo.“
Náš milovaný prorok, prezident Thomas S. Monson, je úžasným príkladom človeka, ktorý si váži ženy a materstvo, najmä svoju vlastnú matku. Keď hovoril o našich pozemských matkách, povedal: „Kiež by si každý z nás cenil ako poklad túto pravdu; nikto nemôže zabudnúť na matku a pamätať na Boha. Nikto nemôže pamätať na matku a zabudnúť na Boha. Prečo? Pretože tieto dve posvätné osoby, Boh a naša pozemská matka, sú partnermi pri stvorení, v láske, v obeti, v službe, sú ako jedno.“3
Posledná zásada, za ktorou musíme stáť a brániť ju je posvätnosť domova. Musíme preskúmať frázu, o ktorej sa niekedy hovorí s posmechom, a pozdvihnúť ju. Je to fráza „ten, kto vytvára domov“. Každý z nás – ženy, muži, mládež a deti, slobodný či dospelý – môže pracovať na tom, aby bol tým, kto vytvára domov. Mali by sme z nášho domova učiniť miesto poriadku, útočiska, svätosti a bezpečia. Náš domov by mal byť miestom, kde je možné cítiť Ducha Pánovho v hojnosti a kde sa študujú a vyučujú písma a evanjelium a kde sa podľa nich žije. Aký rozdielny by bol svet, keby všetci ľudia videli samých seba ako tých, čo vytvárajú spravodlivé domovy. Bráňme domov ako miesto, ktoré je vo svätosti hneď za chrámom.
Sestry, som vďačná, že žijem v týchto neskorších dňoch. Máme príležitosti a možnosti, ktoré nemala žiadna iná generácia žien na svete. Pomáhajme budovať kráľovstvo Božie tým, že budeme odvážne stáť za manželstvom, rodičovstvom a domovom a budeme ich brániť. Pán potrebuje, aby sme boli odvážnymi, neochvejnými a stálymi bojovníkmi, ktorí budú brániť Jeho plán a budú učiť nadchádzajúce generácie Jeho pravdy.
Vydávam svedectvo, že Nebeský Otec žije a že miluje každého z nás. Jeho Syn, Ježiš Kristus, je naším Spasiteľom a Vykupiteľom. Zanechávam vám toto svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.