Kňazstvo a osobná modlitba
Prezident Henry B. Eyring
Prvý radca v Prvom predsedníctve
Boh nám môže udeliť moc v kňazstve pre akúkoľvek situáciu, v ktorej sa môžeme ocitnúť. Vyžaduje si to len, aby sme žiadali v pokore.
Som vďačný za zverenú dôveru prihovárať sa držiteľom kňazstva Božieho na celej zemi. Cítim ťarchu tejto príležitosti, pretože viem niečo o dôvere, ktorú k vám Pán má. Keď prijmete kňazstvo, získate právo hovoriť a konať v mene Božom.
Toto právo sa stane skutočnosťou len vtedy, keď obdržíte inšpiráciu od Boha. Iba vtedy budete schopní hovoriť v Jeho mene. A iba vtedy budete môcť konať v Jeho mene. Pravdepodobne ste spravili chybu, keď ste si mysleli: „Ach, to nie je také ťažké. Môžem získať inšpiráciu vždy, keď ma požiadajú, aby som mal príhovor alebo vždy, keď potrebujem dať kňazské požehnanie.“ A mladý diakon alebo učiteľ môže byť upokojený myšlienkou: „Keď budem starší alebo keď budem povolaný za misionára, potom budem vedieť, čo by povedal a urobil Boh.“
Ale premýšľajte nad dňom, kedy budete musieť vedieť, čo by povedal a urobil Boh. Už sa to stalo nám všetkým – nezáležiac na vašom kňazskom povolaní. Vyrastal som takpovediac v misijnom poli na východe Spojených štátov počas Druhej svetovej vojny. Členovia Cirkvi žili ďaleko od seba a benzín bol na prídel. Bol som jediným diakonom v pobočke. Keď členovia prišli na pôstne a svedecké zhromaždenie v našom dome, dali svoje obálky s pôstnymi obeťami prezidentovi pobočky.
Keď som mal 13, presťahovali sme sa do Utahu do veľkého zboru. Pamätám si na moju prvú úlohu, aby som išiel vyberať pôstne obete do domovov členov. Pozrel som sa na meno na jednej z obálok, ktorú som dostal, a všimol som si, že priezvisko sa zhodovalo s menom jedného z troch svedkov Knihy Mormonovej. A tak som sebavedome zaklopal na dvere. Muž otvoril dvere, pozrel na mňa, zamračil sa, a potom na mňa zrúkol, aby som odišiel. Odchádzal som so sklonenou hlavou.
Stalo sa to pred takmer sedemdesiatimi rokmi, ale stále si pamätám ten pocit, ktorý som mal oného dňa na prahu domu, či neexistovalo niečo, čo som mal povedať alebo urobiť. Keby som sa predtým, ako som tam išiel, pomodlil s vierou, možno by som bol inšpirovaný zostať tam o trochu dlhšie, usmiať sa a povedať niečo ako: „Som rád, že som vás spoznal. Ďakujem vám za to, čo ste vy a vaša rodina v minulosti učinili. Teším sa, že vás budúci mesiac opäť uvidím.“
Ak by som to povedal a urobil, možno by bol ešte podráždenejší – alebo dokonca urazený. Ale teraz už viem, ako by som sa cítil ja. Namiesto pocitu smútku alebo zlyhania, ktorý som mal, keď som odchádzal, by som možno v mojej mysli a v mojom srdci pocítil tiché uznanie: „Dobrá práca.“
Všetci musíme hovoriť a konať v mene Božom vo chvíľach, kedy by naše samostatné rozhodnutie bez inšpirácie nemuselo stačiť. Takéto okamihy môžu nastať, keď nie je čas na prípravu. Stávalo sa mi to často. Stalo sa to pred mnohými rokmi, keď jeden otec povedal mne a môjmu spoločníkovi, že lekári mu povedali, že jeho vážne zranená trojročná dcéra o chvíľu zomrie. Keď som položil ruky na to jediné miesto na jej hlávke, ktoré nebolo obviazané, musel som vedieť, ako Boží služobník, čo by urobil a povedal On.
V mojej mysli sa objavili a moje pery vyslovili slová, že bude žiť. Doktor, ktorý stál pri mne, si zhnusene odfrkol a požiadal ma, aby som zmizol. Vyšiel som z nemocničnej izby s pocitom pokoja a lásky. To malé dievčatko prežilo a vkráčalo na zhromaždenie sviatosti v posledný deň mojej návštevy oného mesta. Stále si pamätám radosť a uspokojenie, ktoré som cítil kvôli tomu, čo som povedal a urobil pre toto malé dievčatko a jej rodinu v Pánovej službe.
Rozdiel v pocitoch, ktoré som mal v nemocnici a smútok, ktorý som cítil, keď som odkráčal od oných dverí ako diakon, pramenil z toho, čo som sa naučil zo spojenia modlitby a kňazskej moci. Ako diakon som sa vtedy ešte nenaučil, že moc hovoriť a konať v mene Božom si vyžaduje zjavenie, a že to, aby sme ju mali vtedy, keď ju potrebujeme si vyžaduje modlitbu a skutky, aby sme mali vieru mať za spoločníka Ducha Svätého.
Večer predtým, ako som išiel vyberať pôstne obete, som sa zvyčajne modlieval pred spaním. Ale týždne a mesiace predtým, ako mi zavolali z nemocnice, som sa riadil vzorom modlitby a vynaložil som úsilie, ktoré, ako učil prezident Joseph F. Smith, umožní Bohu dať nám inšpiráciu, ktorá je pre nás potrebná, aby sme mali moc kňazstva. Vyjadril to jasne:
„Nemusíme k nemu volať mnohými slovami. Nemusíme ho unavovať dlhými modlitbami. To, čo ako Svätí neskorších dní potrebujeme a čo by sme mali robiť pre naše vlastné dobro je často sa k nemu modliť, aby sme mu dosvedčili, že na neho pamätáme a že sme ochotní vziať na seba jeho meno, dodržiavať jeho prikázania, činiť spravodlivosť; a že túžime po tom, aby nám jeho Duch pomohol.“1
A potom nám povedal, za čo by sme sa mali modliť ako jeho služobníci, ktorí sa zaviazali, že budú hovoriť a konať v mene Božom. Povedal: „Za čo sa máte modliť? Modlite sa za to, aby vás Boh mohol poznať, aby mohol počuť vaše modlitby a aby vás mohol požehnať svojím Duchom.“2
Nie je to o tom, koľko slov použijete, ale bude si to vyžadovať trpezlivosť. Je to o tom, ako sa priblížite k vášmu Nebeskému Otcovi so zámerom, aby vás osobne poznal. On je Boh nad všetkým, Otec všetkých, a napriek tomu je ochotný venovať plnú pozornosť jednému zo Svojich detí. Možno preto Spasiteľ použil slová: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje.“3
Keď kľačíte na kolenách alebo máte sklonenú hlavu, je ľahšie získať ten správny pocit úcty, ale je možné ho cítiť aj keď sa približujete k Bohu v menej formálnej forme, či dokonca v tichej modlitbe, čo aj často musíte činiť pri svojej kňazskej službe. Väčšinou počas dňa bude okolo vás plno ľudí a hluku. Boh počuje vaše tiché modlitby, ale vy sa možno musíte naučiť ignorovať rozptýlenie, pretože tá chvíľa, kedy budete potrebovať spojenie s Bohom nemusí prísť v časoch pokoja.
Prezident Smith navrhol, že sa musíte modliť za to, aby Boh rozpoznal vaše povolanie Mu slúžiť. On už pozná vaše povolanie do najmenšieho detailu. Povolal vás a keď sa k Nemu budete modliť ohľadom svojho povolania, zjaví vám viac poznania.4
Dám vám príklad toho, čo by mal robiť domáci učiteľ, keď sa modlí. Možno už viete, že máte:
Navštevovať príbytok každého člena, nabádajúc ich, aby sa modlili nahlas i v skrytosti a konali všetky rodinné povinnosti. …
… Vždy bdieť nad cirkvou a byť s jej členmi, a posilňovať ich;
A hľadieť, aby v cirkvi nebola žiadna neprávosť ani tvrdosť jedného k druhému, ani klamstvo, ohováranie, ani zlé reči;
A hľadieť, aby sa cirkev často zhromažďovala, a tiež hľadieť, aby všetci členovia konali svoju povinnosť.5
Nuž, i pre skúseného domáceho učiteľa a jeho mladšieho spoločníka je evidentne nemožné toto vykonať bez pomoci Ducha Svätého. Premýšľajte nad rodinami alebo jednotlivcami, ktorým ste boli povolaní slúžiť. Ľudský úsudok a dobré úmysly nebudú stačiť.
A tak sa budete modliť, aby ste našli spôsob, ako spoznať ich srdcia a aby ste vedeli, čo nie je v poriadku v srdciach a v životoch ľudí, ktorých dobre nepoznáte a ktorí netúžia po tom, aby ste ich spoznali. Budete musieť vedieť, čo by urobil Boh, aby im pomohol a urobiť to tak dobre ako len môžete, cítiac pri tom Božiu lásku k nim.
Práve preto, že máte také dôležité a ťažké kňazské povolania prezident Smith navrhol, aby ste vždy, keď sa modlíte, prosili Boha, aby vás požehnal Svojím Duchom. Budete potrebovať Ducha Svätého nielen raz, ale toľkokrát, koľkokrát vám ho Boh pridelí ako vášho stáleho spoločníka. Pre toto sa musíme vždy modliť, aby nás Boh viedol v našej službe Jeho deťom.
Vzhľadom na to, že nemôžete dosiahnuť váš potenciál v kňazstve bez toho, aby s vami išiel Duch, ste osobným cieľom pre nepriateľa všetkého šťastia. Ak vás môže pokúšať, aby ste hrešili, môže znížiť vašu moc byť vedení Duchom, a tak znížiť vašu moc kňazstva. A preto prezident Smith povedal, že by ste sa mali vždy modliť za to, aby vás Boh varoval a ochraňoval pred zlom.6
Varuje nás mnohými spôsobmi. Varovania sú súčasťou plánu spásy. Proroci, apoštoli, prezidenti kolov, biskupi a misionári, títo všetci dvíhajú varovný hlas, aby sme sa skrze vieru v Ježiša Krista, pokánie a uzatváranie a dodržiavanie posvätných zmlúv vyhli nešťastiu.
Ako držiteľ kňazstva máte byť súčasťou Pánovho varovného hlasu. Ale i vy sami musíte dbať na varovanie. Nemôžete duchovne prežiť bez ochrany spoločenstva Ducha Svätého vo vašom každodennom živote.
Musíte sa za to modliť a pracovať na tom. Iba s týmto sprievodcom budete schopní nájsť svoju cestu po tesnej a úzkej ceste skrze hmly zla. Duch Svätý bude vaším sprievodcom, keď zjavuje pravdu, keď študujete slová prorokov.
Aby ste získali toto vedenie, vyžaduje si to viac než len počúvať a čítať. Musíte sa modliť a konať vo viere, aby ste si vložili slová pravdy do svojho srdca. Musíte sa modliť, aby vás Boh požehnal Svojím Duchom, aby vás priviedol ku všetkej pravde a ukázal vám správnu cestu. Takto vás bude vo vašom živote a v kňazskej službe sprevádzať a viesť po správnej ceste.
Generálna konferencia poskytuje skvelú príležitosť, aby ste dovolili Pánovi, aby posilnil vašu moc slúžiť v kňazstve Božom. Môžete sa pripraviť, a som si istý, že ste tak urobili pred touto konferenciou, modlitbou. Môžete spojiť svoju vieru s tými, ktorí sa budú modliť na konferencii. Budú sa modliť za mnohé požehnania pre veľa ľudí.
Budú sa modliť za to, aby Duch spočinul na prorokovi ako na Pánovom hovorcovi. Budú sa modliť za apoštolov a za všetkých služobníkov povolaných Bohom. To zahŕňa aj vás, od najnovšie vysväteného diakona po skúseného vysokého kňaza a niektorých, starých či mladých, ktorí možno čoskoro odídu do duchovného sveta, kde budú počuť: „Správne, dobrý a verný sluha.“7
Tento pozdrav niektorých prekvapí. Možno nikdy nezastávali vysokú pozíciu v kráľovstve Božom na zemi. Niektorí si možno mysleli, že ich skutky nepriniesli veľké ovocie alebo že im nikdy neboli dané niektoré príležitosti na službu. Iní možno cítili, že ich čas slúžiť v tomto živote bol ukončený skoršie, než dúfali.
Nebudú to úrady, ktoré zastávali alebo čas, počas ktorého slúžili, ktorý bude Pán brať do úvahy. Vieme to z Pánovho podobenstva o robotníkoch na vinici, ktorých mzda bola rovnaká, nezáležiac na tom, ako dlho slúžili alebo kde slúžili. Budú odmenení za to, ako slúžili.8
Poznám jedného muža, drahého priateľa, ktorého služba na vinici v smrteľnosti skončila minulú noc o 11:00. Mnoho rokov bol sužovaný rakovinou. Počas tých rokov liečby, strašnej bolesti a ťažkostí prijal povolanie mať na zodpovednosti a viesť stretnutia členov zo svojho zboru, ktorých deti už nebývali s nimi, vrátane niektorých vdov. Jeho povolaním bolo pomôcť im nájsť útechu v spoločenstve a v učení sa evanjelia.
Keď mu povedali vážnu prognózu, že mu zostáva už len málo času, jeho biskup bol práve na služobnej ceste. O dva dni mu poslal správu cez svojho vedúceho skupiny vysokých kňazov. O svojej úlohe povedal toto: „Viem, že biskup je mimo, tak som to naplánoval ja. Premýšľam nad stretnutím našej skupiny na budúci pondelok. Dvaja členovia nás môžu previesť po Konferenčnom centre. Niektorí členovia ich môžu odviezť a skauti môžu pomôcť s vozíčkami. Podľa toho, kto sa prihlási, možno tam bude dosť takých, ktorí to zvládnu sami, ale bolo by dobré mať niekoho v zálohe, ak by to bolo potrebné. Tiež by to mohol byť dobrý rodinný večer pre tých, čo budú pomáhať, aby mohli tiež vziať so sebou svoje rodiny. Tak či tak, dajte mi vedieť, kým rozpošlem plán. … Ďakujem.“
A potom prekvapil biskupa a zavolal mu. Bez toho, aby sa zmienil o svojom stave alebo o svojej udatnej snahe v tomto povolaní, opýtal sa: „Biskup, je niečo, čo by som pre vás mohol urobiť?“ Iba Duch Svätý mu mohol umožniť, aby cítil biskupovo bremeno, keď jeho vlastné bremeno bolo také zdrvujúce. A iba Duch ho mohol uschopniť, aby vytvoril plán ako slúžiť svojim bratom a sestrám s rovnakou precíznosťou, s akou plánoval skautské akcie, keď bol mladý.
Keď sa modlíme s vierou, Boh nám môže udeliť moc kňazstva, ktorá sa hodí na akékoľvek okolnosti, v ktorých sa môžeme ocitnúť. Vyžaduje si to len, aby sme pokorne žiadali o Ducha, aby nám ukázal, čo by povedal a učinil Boh, potom to urobili a naďalej žili tak, aby sme boli hodní tohto daru.
Vydávam vám svoje svedectvo, že Boh Otec žije, miluje nás a počuje každú našu modlitbu. Vydávam svedectvo, že Ježiš je žijúci Kristus, ktorého uzmierenie nám umožňuje, aby sme boli očistení a aby sme boli hodní spoločenstva Ducha Svätého. Svedčím, že s vierou a usilovnosťou môžeme jedného dňa počuť slová, ktoré nám prinesú radosť: „Správne, dobrý a verný sluha.“9 Modlím sa za to, aby sme obdržali toto úžasné požehnanie od Majstra, ktorému slúžime. V mene Ježiša Krista, amen.