Takže umlčali strach svoj

Starší David A. Bednar

Kvórum dvanástich apoštolov

Na rozdiel od svetského strachu, ktorý je zdrojom nepokoja a úzkosti, zbožná bázeň vzbudzuje pokoj, uistenie a dôveru.

Jasne si spomínam na jednu príhodu, ktorá sa mi stala v detstve. Raz som nešťastnou náhodou pri hre s kamarátmi rozbil okno obchodu neďaleko nášho domu. Ako sa sklo trieštilo a spustil sa bezpečnostný alarm, moje srdce a moju dušu naplnil ochromujúci strach. Okamžite som si uvedomil, že zvyšok života budem musieť stráviť vo väzení. Nakoniec ma rodičia presvedčili, aby som vyliezol z úkrytu pod mojou posteľou a pomohli mi nahradiť škodu, ktorá vznikla majiteľovi obchodu. Našťastie bol môj trest „odňatia slobody“ zmiernený.

Strach, ktorý som vtedy cítil, bol zdrvujúci a skutočný. Bezpochyby ste prežili oveľa väčšie pocity hrôzy, keď ste sa dozvedeli, že máte zdravotný problém, že niekto z rodiny má ťažkosti alebo je v nebezpečenstve, či pri sledovaní znepokojujúcich udalostí vo svete. V takýchto prípadoch je úzkostný pocit strachu vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom, neistotou alebo bolesťou a skrze skúsenosti, ktoré sú nečakané a môžu dopadnúť zle.

Neustále správy o násilnej kriminalite, hladomoroch, vojnách, korupcii, terorizme, úpadku hodnôt, chorobách a ničivých silách prírody môžu vyvolať strach a obavy v každodennom živote. Nepochybne žijeme v dobe, o ktorej Pán predpovedal: A v oný deň … celá zem bude v zmätku, a srdcia ľudské im zamrú (pozri NaZ 45:26).

Mojím cieľom je opísať, ako sa strach dá rozptýliť správnou znalosťou Pána Ježiša Krista a vierou v Neho. Modlím sa, aby Duch Svätý požehnal každého z nás pri spoločnom uvažovaní o tejto dôležitej téme.

Obavy smrteľnosti

Keď Adam a Eva zjedli v záhrade Éden zakázané ovocie a potom začuli hlas Boží, skryli sa. Boh zavolal na Adama a opýtal sa: „Kde si? [Adam] odpovedal: Počul som Ťa …  [a] bál som sa“ (Genesis 3:9 – 10). Je zaujímavé, že jedným z prvých dôsledkov pádu bola pre Adama a Evu skúsenosť strachu. Táto silná emócia je dôležitým prvkom v našej smrteľnej existencii.

To ako znalosť Pána dokáže mocne rozptýliť strach a dodať pokoj, aj keď čelíme veľkému protivenstvu, dokladá jeden príklad z Knihy Mormonovej (pozri 2. Petra 1:2 – 8; Alma 23:5 – 6).

Almov ľud v krajine Helam mal strach z postupujúcej lámánitskej armády.

„Ale Alma predstúpil a postavil sa medzi nich, a nabádal ich, aby neboli vydesení, ale aby pamätali na Pána, svojho Boha, a on ich vyslobodí.

Takže umlčali strach svoj“ (Mosiáš 23:27 – 28).

Všimnite si, že Alma ich strach neodohnal. Namiesto toho im poradil, aby ako veriaci pamätali na Pána a na oslobodenie, ktoré môže udeliť len On (pozri 2. Nefi 2:8). Znalosť Spasiteľovej ochraňujúcej starostlivosti ľuďom umožnila, aby svoj strach zahnali sami.

Správna znalosť Pána a viera v Neho nám dávajú moc zahnať strach, lebo Ježiš Kristus je jediným zdrojom trvalého pokoja. Prehlásil: Uč sa odo mňa a počúvaj slová moje; kráčaj v miernosti Ducha môjho, a budeš mať pokoj vo mne (pozri NaZ 19:23).

Majster tiež vysvetlil: Ale naučte sa, že ten, kto činí diela spravodlivosti, obdrží odmenu svoju, dokonca pokoj v tomto svete a večný život vo svete, ktorý príde (pozri NaZ 59:23).

Dôvera v Krista a spoliehanie sa na Jeho zásluhy, milosrdenstvo a milosť vedú k nádeji na vzkriesenie a večný život skrze Jeho uzmierenie (pozri Moroni 7:41). Takáto viera a nádej privoláva do nášho života sladký pokoj svedomia, po ktorom všetci túžime. Moc uzmierenia umožňuje činiť pokánie a premáha zúfalstvo spôsobené hriechom; tiež dáva silu vidieť dobro, činiť ho a stávať sa dobrými, takže ho vnímame a uskutočňujeme tak, ako by sme to svojimi obmedzenými schopnosťami v smrteľnosti nedokázali. Skutočne, jedným z najväčších požehnaní oddaného nasledovníctva je „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum“ (Filipským 4:7).

Pokoj, ktorý dáva Kristus, nám dovoľuje pozerať sa na smrteľnosť zo vzácnej perspektívy večnosti a dodáva nám duchovnú stálosť (pozri Kolosenským 1:23), ktorá nám pomáha zostať dôsledne zameranými na nesebecký cieľ svojej cesty. Tak môžeme byť požehnaní odohnaním strachu, lebo Jeho náuka nám dáva zmysel a smer vo všetkých aspektoch nášho života. Jeho obrady a zmluvy nás upevňujú a utešujú v časoch dobrých aj zlých. A Jeho právomoc kňazstva nám dáva uistenie, že to, na čom záleží najviac, môže pretrvať v čase aj na večnosti.

Môžeme ale odohnať strach, ktorý na nás v súčasnom svete tak ľahko a často dolieha? Odpoveď na túto otázku znie jednoznačne „áno“. Pre to, aby sme toto požehnanie obdržali, sú nutné tri základné zásady: 1) Hľaďme ku Kristovi, 2) stavajme na Kristovom základe a 3) tlačme sa vpred s vierou v Krista.

Hľaďme ku Kristovi

Rada, ktorú dal Alma svojmu synovi Helamanovi, platí pre každého z nás aj dnes: „Áno, hľaď, aby si vzhliadal k Bohu a žil“ (Alma 37:47). Vo všetkých dobách a na všetkých miestach máme hľadieť k Spasiteľovi a svoju pozornosť pevne upierať na Neho.

Spomeňte si, ako boli Pánovi apoštoli na lodi zmietajúcej sa uprostred mora. Ježiš k nim kráčal po vode; oni Ho ale nespoznali a kričali od strachu.

„Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!

Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.

Odpovedal mu: Poď!“ (Matúš 14:27 – 29)

Peter potom kráčal po vode k Ježišovi.

„Ale keď uvidel búrlivý vietor, bál sa, začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!

Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?“ (Matúš 14:30 – 31)

Predstavujem si Petra, ako horlivo a okamžite zareagoval na Spasiteľovu výzvu. S očami upretými na Ježiša vystúpil z lode a zázračne kráčal po vode. A keď odvrátil pohľad za vetrom a vlnami, dostal strach a začal sa topiť.

Môžeme byť požehnaní, aby sme prekonali náš strach a posilnili našu vieru, ak sa riadime Pánovým pokynom: Vzhliadajte ku Mne v každej myšlienke, nepochybujte a nebojte sa (pozri NaZ 6:36).

Stavajme na Kristovom základe

Helaman nabádal svojich synov Nefiho a Lechího: „Pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť“ (Helaman 5:12).

Obrady a zmluvy sú stavebnými kameňmi, ktorými budujeme svoj života na základe Krista a Jeho uzmierenia. Bezpečným pripojením k Spasiteľovi a spojením s Ním je to, keď v spôsobilosti obdržíme obrady a uzatvoríme zmluvy, verne na tieto posvätné záväzky pamätáme a ctíme ich a zo všetkých síl sa snažíme žiť v súlade so zodpovednosťami, ktoré sme prijali. A toto puto je zdrojom duchovnej sily a stability vo všetkých obdobiach nášho života.

Môžeme byť požehnaní odohnaním strachu, ak založíme svoje želania a svoje skutky pevne na Spasiteľovom istom základe skrze obrady a zmluvy.

Tlačme sa vpred s vierou v Krista

Nefi prehlásil: „A preto, musíte sa tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom. A preto, ak sa budete tlačiť vpred, hodujúc na slove Kristovom, a vytrváte do konca, hľa, tak hovorí Otec: Budete mať život večný“ (2.  Nefi 31:20).

Táto disciplinovaná vytrvalosť opísaná v tomto verši je výsledkom duchovného porozumenia a vízie, vytrvalosti, trpezlivosti a Božej milosti. Používanie viery v sväté meno Ježiša Krista, podrobenie sa s miernosťou Jeho vôli a načasovanie v našom živote a pokorné uznanie Jeho ruky vo všetkých veciach, ktorých výsledkom sú pokojné veci kráľovstva Božieho, prinášajúce radosť a večný život (pozri NaZ 42:61). Dokonca keď sa stretávame s ťažkosťami a čelíme neistotám budúcnosti, môžeme radostne vytrvať a žiť „pokojným životom … v úplnej pobožnosti a statočnosti“ (1. Timoteovi 2:2).

Môžeme byť požehnaní odohnaním strachu, ak získame odvahu, ktorá prichádza tak, že sa učíme zásady evanjelia a žijeme podľa nich a odhodlane sa tlačíme vpred po ceste zmlúv.

Bázeň pred Pánom

Obavy, ktoré často prežívame sa líšia od toho, čo písma opisujú ako úctivú bázeň (pozri Židom 12:28) alebo „bázeň pred Pánom“ (Jób 28:28; Príslovia 16:6; Izaiáš 11:2 – 3), ale sú s ňou spojené. Na rozdiel od svetského strachu, ktorý je zdrojom nepokoja a úzkosti, zbožná bázeň vzbudzuje pokoj, uistenie a dôveru.

Ale ako môže niečo spojené so strachom byť povznášajúce alebo duchovne prospešné?

Spravodlivý strach, ktorý sa tu snažím opísať je zložený z hlbokého pocitu vážnosti, rešpektu a úcty k Pánovi Ježišovi Kristovi (pozri Žalmy 33:8; 96:4), z poslušnosti Jeho prikázaniam (pozri Deuteronomium 5:29; 8:6; 10:12; 13:4; Žalmy 112:1) a z očakávania, že On vykoná posledný súd a spravodlivosť. Bázeň pred Bohom preto pramení zo správneho porozumenia božskej povahy a poslania Pána Ježiša Krista, z ochoty podriadiť svoju vôľu tej Jeho a z poznania, že každý muž a každá žena sa budú súdneho dňa zodpovedať zo svojich hriechov (pozri NaZ 101:78; Články viery 1:2).

Ako potvrdzujú písma, bázeň pred Bohom „je počiatkom poznania“ (Príslovia 1:7), „vychováva k múdrosti“ (Príslovia 15:33), je to „silná nádej“ (Príslovia 14:26) a je žriedlom života (pozri Príslovia 14:27).

Všimnite si prosím, že bázeň pred Bohom neoddeliteľne súvisí s pochopením posledného súdu a našej osobnej zodpovednosti za naše túžby, myšlienky, slová a skutky (pozri Mosiáš 4:30). Bázeň pred Pánom nie je zdráhavou obavou z toho, že prídeme do Jeho prítomnosti a budeme súdení. Ani trochu neverím, že sa Ho budeme báť. Skôr v Jeho prítomnosti budeme, vo vzťahu k sebe samým, postavení pred veci také ako skutočne sú a budeme mať „dokonalú znalosť“ (2. Nefi 9:14; pozri tiež Alma 11:43) všetkých svojich odôvodňovaní, zámienok a sebaklamov. Nakoniec sa už nebudeme môcť vyhovárať.

Všetci ľudia, ktorí kedy žili alebo budú žiť na zemi, „budú predvedení, aby stáli pred stolicou Božou, aby boli ním súdení podľa skutkov svojich, či už boli dobré alebo či už boli zlé“ (Mosiáš 16:10). Pokiaľ boli naše želania a naše skutky dobré, potom súdna stolica pre nás bude prijemná (pozri Jákob 6:13; Enóš 1:27; Moroni 10:34). A posledného dňa budeme odmenení spravodlivosťou (pozri Alma 41:6).

Naopak, pokiaľ boli naše priania zlé a naše skutky zlovoľné, súdna stolica na nás bude pôsobiť hrozivo. „Neodvážime vzhliadnuť k Bohu svojmu; a boli by sme radšej, keby sme mohli prikázať skalám a horám, aby na nás padli a ukryli nás pred prítomnosťou jeho“ (Alma 12:14). A posledného dňa budeme „mať [svoju] odmenu zla“ (Alma 41:5).

Ako je to zhrnuté v Kazateľovi:

„Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka.

Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá“ (Kazateľ 12:13 – 14).

Moji milovaní bratia a sestry, zbožná bázeň rozptyľuje obavy smrteľnosti. Dokonca zmierňuje neodbytnú starosť, že nikdy nedokážeme byť dosť dobrí a nikdy nevyhovieme Pánovým požiadavkám a očakávaniam. V skutočnosti, nemôžeme byť dosť dobrí alebo to dokázať len vďaka svojim schopnostiam a svojmu výkonu. Samotné naše skutky a želania nás nespasia a ani spasiť nemôžu. „Po všetkom, čo my môžeme urobiť“ (2. Nefi 25:23), sme uzdravení len milosrdenstvom a milosťou dostupnými vďaka Spasiteľovej nekonečnej a večnej zmiernej obeti (pozri Alma 34:10, 14). Skutočne „veríme, že zmiernou obeťou Kristovou môže byť spasené celé ľudstvo dodržiavaním zákonov a nariadení evanjelia“ (Články viery 1:3).

Bázeň pred Bohom znamená milovať Boha a dôverovať Mu. Čím väčšiu bázeň voči Bohu máme, tým dokonalejšie Ho milujeme. A „dokonalá láska vyháňa všetku bázeň“ (Moroni 8:16). Sľubujem, že svetlo bázne pred Bohom zaženie temné tiene obáv smrteľnosti (pozri NaZ 50:25) ak budeme hľadieť ku Kristovi, stavať na Kristovom základe a tlačiť sa vpred po Jeho ceste zmlúv s posväteným záväzkom.

Svedectvo a sľub

Milujem Pána a vážim si Ho. Jeho moc a pokoj sú skutočné. Je to náš Vykupiteľ a ja svedčím o tom, že žije. A vďaka Nemu sa naše srdcia nemusia rmútiť ani strachovať (pozri Ján 14:27) a my budeme požehnaní odohnaním strachu. O tom svedčím v posvätnom a svätom mene Pána Ježiša Krista, amen.