Rodina je od Boha
Carole M. Stephensová
Prvá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci
Každý z nás patrí do Božej rodiny a je v nej potrebný.
Existuje niečo krajšie a mocnejšie než jednoduché a čisté pravdy evanjelia, ktoré sa učíme v piesni z Primáriek? A každá z vás, dievčatá z Primáriek, ktoré ste tu dnes večer viete, o ktorej piesni idem hovoriť. Naučili ste sa ju minulý rok na program Primáriek.
V slovách piesne „The Family Is of God“ (Rodina je od Boha)1 – ktorú sme už dnes spievali – sme si pripomenuli čistú náuku. Nenaučili sme sa len to, že rodina je od Boha, ale tiež, že každý z nás je súčasťou Božej rodiny.
Prvý riadok tejto piesne učí: „Náš Otec má rodinu. Som to ja! Si to ty, a aj všetci ostatní: my sme Jeho deti.“ Z prehlásenia o rodine sa učíme: „V predpozemskej ríši duchovní synovia a dcéry poznali a uctievali Boha ako Svojho Večného Otca.“ V tejto ríši sme sa učili o našej večnej ženskej identite. Vedeli sme, že každá z nás je „milovan[ou] … dcérou nebeských rodičov“2.
Naša cesta smrteľnosťou na zemi tieto pravdy nezmenila. Každý z nás patrí do Božej rodiny a je v nej potrebný. Každá z pozemských rodín je iná. A hoci robíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme vytvorili silné tradičné rodiny, členstvo v Božej rodine nezávisí na žiadnom postavení – rodinnom, rodičovskom, finančnom, sociálnom či dokonca na statuse, ktorý zdieľame cez sociálne siete.
Patríme do nej. „Sme dcéry nášho Nebeského Otca, ktorý nás miluje a my milujeme Jeho.“3
Druhý riadok tejto piesne rozvíja ten prvý. „On poslal každého z nás, aby sme sa narodili na zem, aby sme žili a učili sa v rodinách“.
V predmsrteľnom živote sme sa naučili, že budeme potrebovať obdobie smrteľnosti. „Prijali [sme] plán [Nebeského Otca], pomocou ktorého môžu Jeho deti obdržať hmotné telo a získať pozemské skúsenosti, aby [sme] postúpili bližšie k dokonalosti a nakoniec naplnili svoje božské určenie ako dedičia večného života.“4
Starší Richard G. Scott vysvetlil, že „v predsmrteľnom svete sme sa učili, že sem prídeme preto, aby sme boli skúšaní, preverovaní a podrobení záťaži“5. Táto záťaž prichádza v toľkých rôznych podobách, koľko je jednotlivcov, ktorí sa s ňou stretávajú. Nikdy som nemusela zažiť rozvod, bolesť a neistotu opustenia alebo zodpovednosť vyplývajúcu z toho byť slobodnou matkou. Nezažila som smrť dieťaťa, neplodnosť alebo príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Nemusela som trpieť zneužívanie, chronickú chorobu či závislosť. Toto neboli moje záťažové skúšky.
Niektoré z vás si teraz myslíte: „Nuž, sestra Stephensová, vy tomu proste nerozumiete!“ A ja odpovedám, že asi máte pravdu. Určite úplne nerozumiem vašim výzvam. Ale vďaka mojím osobným testom a skúškam – tým, ktoré ma priviedli až na kolená – som sa dobre zoznámila s Ním, ktorý rozumie, s Ním, „ktorý poznal nemoci“6, ktorý zakúsil všetko a rozumie všetkému. A okrem toho som zakúsila všetky oné skúšky smrteľnosti, o ktorých som hovorila, očami dcéry, matky, starej mamy, sestry, tety a priateľky.
Naša príležitosť ako dcér Božích, ktoré dodržiavajú zmluvy nie je len učiť sa zo svojich vlastných výziev; je to aj zjednotiť sa v empatii a súcite, keď podporujeme iných členov Božej rodiny v ich útrapách, ako sme sa zaviazali činiť.
Keď tak činíme, tiež začíname rozumieť a veriť tomu, že Spasiteľ pozná ťažkosti na ceste a môže nás viesť skrze všetky smútky a sklamania, ktoré môžu prísť. On je skutočná pravá láska a Jeho láska „vytrvá naveky“7 – sčasti skrze nás, keď Ho nasledujeme.
Ako dcéry Božie a učeníčky Ježiša Krista môžeme potom činiť na základe tých súcitných pocitov, ktoré Boh zasadil do nášho srdca8. Sféra nášho vplyvu nie je obmedzená na členov našej rodiny.
Nedávno som mala príležitosť navštíviť so sestrou Yazzie z kolu Chinle v Arizone jej tradičné navažské obydlie. Keď ma privítala vo svojom dome, prvá vec, ktorú som si všimla, bolo veľké množstvo rôznych zarámovaných obrázkov rodiny a misionárov na stenách a stolíkoch. A tak som s spýtala: „Sestra Yazzie, koľko máte vnúčat?“
Prekvapená mojou otázkou len pokrčila plecami. Zmätená jej odpoveďou som sa otočila na jej dcéru, sestru Yellowhair, ktorá odpovedala: „Mama nevie, koľko má vnúčat. Nepočítame to. Všetky deti ju volajú stará mama – je stará mama pre všetkých.“
Sestra Yazzie neobmedzuje svoju lásku a vplyv len na svoju biologickú rodinu. Rozumie tomu, čo znamená rozšíriť svoju sféru vplyvu, keď chodí a činí dobro a požehnáva, vyživuje a bráni Božiu rodinu. Rozumie tomu, že všade, kde žena posilňuje vieru dieťaťa, posilňuje rodinu, teraz i v budúcnosti.9
Tretí riadok piesne ďalej vysvetľuje účel našej smrteľnosti: „Boh nám dal rodiny, aby nám pomohol stať sa takými, akými On chce, aby sme boli.“ Spasiteľ učil: „Buďte jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji.“10 Prehlásenie o rodine náš učí, že ako milované duchovné dcéry nebeských rodičov máme božskú podstatu, večnú totožnosť a účel. Boh chce, aby sme boli jedno. Boh potrebuje, aby sme boli jedno – dcéry, ktoré dodržiavajú zmluvy, zjednotené v rozmanitosti našich osobných životov11, ktoré túžia učiť sa všetko, čo je potrebné, aby sa vrátili späť do Jeho prítomnosti a boli k Nemu pripečatené ako súčasť Jeho večnej rodiny.
„Posvätné obrady a zmluvy dosiahnuteľné vo svätých chrámoch umožňujú jednotlivcom, aby sa vrátili do Božej prítomnosti a rodinám umožňujú, aby boli zjednotené na večnosť.“12 Obrady, ktoré obdržíme, a zmluvy, ktoré uzatvoríme pri krste a v svätých chrámoch, nás spájajú s Božou rodinou na oboch stranách závoja – spájajú nás s naším Otcom skrze Jeho Syna, ktorý sa modlil: „Aby všetci jedno boli; ako Ty Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás.“13
Keď využijeme svoj čas v smrteľnosti na to, aby sme študovali Spasiteľove učenia a používali ich, staneme sa Mu viac podobnými. Pochopíme, že On je tá cesta – tá jediná cesta – ako môžeme prekonať výzvy smrteľnosti, byť uzdravení a vrátiť sa späť do nášho nebeského domova.
Posledný riadok piesne nás vracia späť na začiatok: „Takto sa delí o Svoju lásku, lebo rodina je od Boha.“ Otcov plán pre Jeho deti je plán lásky. Je to plán na zjednotenie Jeho detí – Jeho rodiny – s Ním. Starší Russell M. Nelson učil: „Nebeský Otec má pre Svoje deti iba dve priania … : nesmrteľnosť a večný život, čo znamená, život s Ním naspäť doma‘.“14 Tieto priania sa môžu uskutočniť iba vtedy, keď tiež zdieľame tú lásku, ktorú má Nebeský Otec pre Svoju rodinu tým, že sa približujeme k ostatným a delíme sa o Jeho plán.
Pred dvadsiatimi rokmi sa Prvé predsedníctvo a Kvórum dvanástim apoštolov priblížili k celému svetu, keď vydali prehlásenie o rodine Odvtedy sa útoky na rodinu zintenzívnili.
Ak máme byť ako dcéry Božie úspešné v našich posvätných zodpovednostiach, musíme rozumieť večnej dôležitosti plánu nášho Nebeského Otca pre Jeho rodinu a našim osobným zodpovednostiam, aby sme učili pravdy o tomto pláne. Prezident Howard W. Hunter vysvetlil:
„Je tu veľká potreba toho, aby sa ženy v Cirkvi zjednotili a stáli za Bratmi a podporovali ich v tom, aby zastavili príliv zla, ktoré nás obklopuje, a pokračovali v diele nášho Spasiteľa. …
… Naliehavo vás žiadame, aby ste slúžili svojím mocným vplyvom pre dobro v posilňovaní svojich rodín, našej cirkvi a našich komunít.“15
Sestry, patríme do onej rodiny. Sme milované. Sme potrebné. Máme božský účel, dielo, miesto a úlohu v Cirkvi a v Božom kráľovstve a v Jeho večnej rodine. Viete niekde hlboko vo svojom srdci, že vás váš Nebeský Otec miluje a želá si, aby ste vy a tí, ktorých milujete boli s Ním? Práve tak ako „sú dokonalí Nebeský Otec a Jeho Syn, Ježiš Kristus, … želajú si, aby sme aj my boli dokonalí“16. Ich plán pre nás je dokonalý a Ich prísľuby sú spoľahlivé. O týchto veciach s vďačnosťou svedčím v mene Ježiša Krista, amen.