Mierny a pokorného srdca
Miernosť je charakteristickou vlastnosťou Vykupiteľa a vyznačuje sa spravodlivou vnímavosťou, ochotnou poddajnosťou a silnou schopnosťou ovládať sa.
Radujem sa z posvätnej príležitosti vyjadriť podporu našim cirkevným vedúcim a z celého srdca vítam Staršieho Gonga a Staršieho Soaresa v Kvóre dvanástich apoštolov. Služba týchto verných mužov bude žehnať jednotlivcom a rodinám po celom svete a ja sa teším na to, že s nimi budem slúžiť a učiť sa od nich.
Modlím sa o to, aby nás teraz učil a osvecoval Duch Svätý, zatiaľ čo sa budeme učiť o jednom dôležitom aspekte Spasiteľovej božskej podstaty, ktorý sa má každý z nás snažiť napodobňovať.
Než túto konkrétnu kresťanskú vlastnosť vo svojom posolstve pomenujem, uvediem niekoľko príkladov, ktoré na ňu poukazujú. Načúvajte, prosím, pozorne každému z nich a zamyslite sa spolu so mnou nad možnými odpoveďami na otázky, ktoré položím.
Príklad č. 1 Bohatý mládenec a Amulek
V Novom zákone sa učíme o bohatom mládencovi, ktorý sa Ježiša opýtal: „Dobrý Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život?“ Spasiteľ ho najskôr vyzval, aby zachovával prikázania. Potom dal Majster mládencovi ďalšiu požiadavku prispôsobenú jeho individuálnym potrebám a situácii.
„Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma!
Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.“
Porovnajte reakciu bohatého mládenca so skúsenosťou Amuleka, ako je popísaná v Knihe Mormonovej. Amulek bol pracovitý a bohatý človek a mal veľa príbuzných a priateľov. Sám sa opísal ako muž, ktorý bol veľakrát volaný, a on nechcel počuť; ako muž, ktorý poznal veci Božie, a napriek tomu Ho nechcel poznať. Aj keď bol Amulek v podstate dobrý človek, bol rozptyľovaný svetskými záujmami podobne ako oný bohatý mládenec opisovaný v Novom zákone.
Aj keď Amulek najskôr zatvrdzoval svoje srdce, počúvol hlas anjela, prijal do svojho domova proroka Almu a dal mu najesť. Počas Almovej návštevy bol duchovne prebudený a bol povolaný, aby kázal evanjelium. Potom opustil „drahocenné veci svoje, ktoré boli v krajine Ammonia, súc zavrhnutý tými, ktorí boli kedysi priateľmi jeho, a tiež otcom svojím a príbuznými svojimi“.
Čo podľa vás vysvetľuje rozdiel medzi reakciou bohatého mládenca a Amuleka?
Príklad č. 2 Pahoran
Počas nebezpečných vojnových časov opisovaných v Knihe Mormonovej došlo k výmene listov medzi Moronim, veliteľom nefitských vojsk, a Pahoranom, hlavným sudcom a správcom krajiny. Moroni, ktorého vojsko trpelo, pretože ich vláda nedostatočne podporovala, napísal Pahoranovi v duchu „odsúdenia“ a tvrdo jeho a ďalších členov vlády obvinil z bezohľadnosti, lenivosti a z nedbanlivosti, a dokonca aj zo zrady.
Pahoran sa mohol voči Moronimu a jeho nepresným obvineniam jednoducho zlostne ohradiť, ale neurobil to. Odpovedal so súcitom a popísal vzburu proti vláde, o ktorej Moroni nemal ani poňatia. A potom Pahoran vyhlásil:
„Hľa, hovorím ti, Moroni, že nemám radosť z vašich veľkých strastí, áno, rmúti to dušu moju. …
… V liste svojom si ma karhal, ale na tom nezáleží; nehnevám sa, ale radujem sa z veľkosti srdca tvojho.“
Čo podľa vás vysvetľuje Pahoranovu miernu odpoveď na Moroniho obvinenie?
Príklad č. 3 Prezident Russell M. Nelson a prezident Henry B. Eyring
Prezident Russell M. Nelson popísal pred pol rokom na generálnej konferencii, ako zareagoval na výzvu prezidenta Thomasa S. Monsona, aby sme študovali pravdy obsiahnuté v Knihe Mormonovej, premýšľali o nich a uplatňovali ich. Povedal: „Snažím sa nasledovať jeho radu. Okrem iného som si urobil zoznam toho, čo Kniha Mormonova je, čo potvrdzuje, čo vyvracia, čo napĺňa, čo objasňuje a čo zjavuje. Pozerať sa na Knihu Mormonovu z týchto hľadísk je podnetná a inšpirujúca skúsenosť! Každému z vás to odporúčam.“
Aj prezident Henry B. Eyring zdôraznil, aká je v jeho živote táto výzva prezidenta Monsona dôležitá. Poznamenal:
„Knihu Mormomovu [som] čítal každý deň viac ako 50 rokov. A tak by som možno mohol mať opodstatnený pocit, že slová prezidenta Monsona sú určené niekomu inému. Ale napriek tomu, rovnako ako mnohí z vás, som mal pocit, že prorokova výzva a zasľúbenie ma povzbudzujú k väčšiemu úsiliu. …
Šťastným dôsledkom pre mňa aj pre mnohých z vás bolo naplnenie prorokovho zasľúbenia.“
Čo podľa vás vysvetľuje bezprostredné srdečné reakcie týchto dvoch vedúcich Pánovej Cirkvi na výzvu prezidenta Monsona?
Netvrdím, že duchovne silné reakcie Amuleka, Pahorana, prezidenta Nelsona a prezidenta Eyringa sa dajú vysvetliť iba jedinou kresťanskou vlastnosťou. K duchovnej vyzretosti, ktorá sa odráža v živote týchto štyroch ušľachtilých služobníkov, viedlo isto veľa vzájomne prepojených vlastností. Spasiteľ a Jeho proroci však vyzdvihujú jednu úplne zásadnú vlastnosť, ktorej musíme všetci lepšie porozumieť a snažiť sa začleniť ju do svojho života.
Pokora
Prosím, povšimnite si vlastnosť, ktorú Pán použil, aby opísal Seba samého v nasledujúcom verši: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“
Je poučné, že sa Spasiteľ rozhodol zdôrazniť zo všetkých Svojich vlastností a cností, ktoré mohol potenciálne vybrať, práve miernosť.
Podobný vzor je zrejmý aj v zjavení, ktoré v roku 1829 obdržal prorok Joseph Smith. Pán prehlásil: „Uč sa odo mňa a počúvaj slová moje; kráčaj v miernosti Ducha môjho, a budeš mať pokoj vo mne.“
Miernosť je charakteristickou vlastnosťou Vykupiteľa a vyznačuje sa spravodlivou vnímavosťou, ochotnou poddajnosťou a silnou schopnosťou ovládať sa. Táto cnosť nám pomáha lepšie porozumieť reakciám Amuleka, Pahorana, prezidenta Nelsona a prezidenta Eyringa.
Napríklad prezident Nelson a prezident Eyring spravodlivo a bezodkladne zareagovali na výzvu prezidenta Monsona, aby čítali a študovali Knihu Mormonovu. Napriek tomu, že obaja títo muži slúžia vo významných a viditeľných pozíciách v Cirkvi a študujú písma dôkladne už mnoho desiatok rokov, neprejavili vo svojej reakcii žiadne zaváhanie či náznaky osobnej dôležitosti.
Amulek sa ochotne podvolil Božej vôli, prijal povolanie kázať evanjelium a opustil svoj pohodlný život a vzťahy s rodinou a priateľmi. A Pahoran bol požehnaný nadhľadom a pevnou schopnosťou ovládnuť sa a nezareagovať bez rozmýšľania, vďaka čomu dokázal Moronimu vysvetliť problémy, ktoré vyvstali kvôli vzbure proti vláde.
Miernosť je kresťanská vlastnosť, ktorá je v našom súčasnom svete často nesprávne chápaná. Miernosť je silná, nie slabá; aktívna, nie pasívna; odvážna, nie nesmelá; triezva, nie výstredná; skromná, nie sebavelebiaca; a vľúdna, nie hrubá. Mierny človek sa nenechá jednoducho vydráždiť, nie je domýšľavý či arogantný a ochotne uznáva úspechy druhých.
Zatiaľ čo pokora zvyčajne znamená závislosť na Bohu a neustálu potrebu Jeho vedenia a podpory, charakteristickým znakom miernosti je určitá duchovná vnímavosť a schopnosť učiť sa ako od Ducha Svätého, tak od ľudí, ktorí sa môžu zdať byť menej schopní, menej skúsení či menej vzdelaní, ktorí možno nezastávajú žiadne významné postavenie alebo u ktorých sa aj v iných ohľadoch zdá, že nemajú čím výrazne prispieť. Spomeňte si ako Naamán, kapitán vojska sýrskeho kráľa, prekonal svoju pýchu a s miernosťou prijal radu svojich služobníkov, aby poslúchol proroka Elízea a umyl sa sedemkrát v rieke Jordán. Miernosť je hlavnou ochranou pred pyšnou zaslepenosťou, ktorá často vzniká v dôsledku prominentného postavenia, významnej funkcie, moci, bohatstva či obdivu druhých.
Miernosť – kresťanská vlastnosť aj duchovný dar
Miernosť je vlastnosť, ktorú je možné rozvinúť na základe prianí, spravodlivého používania mravnej slobody jednania a snahy stále si udržiavať odpustenie hriechov. Je to tiež duchovný dar, o ktorý sa môžeme vhodným spôsobom snažiť. Máme však mať na pamäti, za akým účelom je takéto požehnanie udeľované, dokonca aby slúžilo deťom Božím a bolo im na prospech.
Keď prichádzame k Spasiteľovi a nasledujeme Ho, sme postupne stále viac uschopňovaní k tomu, aby sme sa stávali viac takými, ako je On. Sme posilňovaní Duchom sebaovládaním a pevným a pokojným vystupovaním. Miernymi sa teda stávame ako učeníci Majstra, a nie je to len niečo, čo robíme.
Mojžiš sa „naučil … všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch“. Bol však „omnoho pokornejší ako všetci ľudia na zemi“. Vďaka svojim znalostiam a schopnostiam mohol byť pyšný. Namiesto toho však vlastnosť a duchovný dar miernosti, ktorým bol požehnaný, tlmil v Mojžišovom živote aroganciu a zvelebil ho natoľko, že mohol byť nástrojom na dosiahnutie Božích zámerov.
Majster ako príklad miernosti
Tie najvznešenejšie a najvýznamnejšie príklady miernosti je možné nájsť v živote samotného Spasiteľa.
Oný veľký Vykupiteľ, ktorý zostúpil pod všetky veci, trpel, krvácal a zomrel, aby nás „očistil … od všetkej neprávosti“, láskyplneumyl svojim učeníkom zaprášené nohy. Takáto miernosť je charakteristickým rysom Pána ako služobníka a vedúceho.
Ježiš je pre nás tým najväčším príkladom spravodlivej vnímavosti a ochotnej poddajnosti tým, že vytrpel strašnú agóniu v Getsemanskej záhrade.
„Keď prišiel na miesto, povedal [svojim učeníkom]: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.
Sám … padol na kolená a takto sa modlil:
Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.“
Spasiteľova miernosť pri tomto mučivom zážitku večného významu ukazuje každému z nás, aké je dôležité klásť múdrosť Božiu nad našu vlastnú.
Dôslednosť, s akou sa Pán vždy ochotne podvolil Otcovi a Jeho silné sebaovládanie vzbudzujú obdiv a sú poučením pre nás všetkých. Keď do Getsemanskej záhrady dorazila ozbrojená skupina chrámových stráží a rímskych vojakov, aby sa zmocnili Ježiša a zajali Ho, Peter vytasil meč a uťal služobníkovi veľkňaza pravé ucho. Spasiteľ sa následne služobníkovho ucha dotkol a uzdravil ho. Prosím, povšimnite si, že Ježiš pomohol a požehnal Svojmu potenciálnemu väzniteľovi rovnakou nebeskou mocou, ktorá mohla zabrániť Jeho zajatiu a ukrižovaniu.
Tiež sa zamyslite nad tým, ako bol Majster obžalovaný a odsúdený pred Pilátom na smrť ukrižovaním. Keď bol Ježiš zradený, povedal: „Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov?“ A predsa „[Večný] Sudca ako živých, tak mŕtvych“ bol paradoxne súdený pred dočasným politickým poverencom. „Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil.“ Spasiteľ preukázal miernosť Svojou disciplinovanou reakciou, pevnou schopnosťou ovládať sa a tým, že nebol ochotný použiť Svoju nekonečnú moc k osobnému prospechu.
Prísľub a svedectvo
Mormon označuje miernosť za základ, z ktorého vychádzajú všetky duchovné schopnosti a dary.
„A preto, ak má človek vieru, musí nevyhnutne mať nádej; lebo bez viery nemôže byť žiadnej nádeje.
A znova, hľa, hovorím vám, že nemôže mať vieru a nádej, pokiaľ nebude mierny a pokorného srdca.
A ak je to tak, jeho viera a nádej je márna, lebo nikto nie je pred Bohom prijateľný, iba ak mierny a pokorného srdca; a ak je človek mierny a pokorného srdca a ak vyzná mocou Ducha Svätého, že Ježiš je Kristus, musí nevyhnutne mať pravú lásku; lebo ak nemá pravú lásku, nie je ničím; a preto musí nevyhnutne mať pravú lásku.“
Spasiteľ prehlásil: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Miernosť je základným aspektom božskej podstaty a môžeme ju v živote získať a rozvíjať prostredníctvom Spasiteľovho uzmierenia a vďaka nemu.
Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je náš vzkriesený a žijúci Vykupiteľ. A sľubujem, že ak budeme kráčať v miernosti Jeho Ducha, On nás povedie a bude nás chrániť a posilňovať. O týchto pravdách a zasľúbeniach s istotou svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.