Hodovať na slovách Kristových
Hodovanie na slovách Kristových sa môže diať kedykoľvek a pri akejkoľvek príležitosti, ak pripravíme naše srdcia.
Náš Nebeský Otec nás miluje. Poskytol nám dokonalý plán, aby sme sa mohli tešiť z Jeho požehnaní. V tomto živote sme všetci pozvaní, aby sme prišli ku Kristovi a prijali znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista skrze krst, prijatie daru Ducha Svätého a verného života podľa evanjelia. Nefi opisuje náš záväzok byť pokrstení ako vstup na „tesnú a úzku cestu“ a pripomína nám, aby sme pokračovali a „[tlačili sa] vpred so stálosťou v Kristovi, … hodujúc na slove Kristovom, a [vytrvali] do konca“, aby sme mohli prijať všetky požehnania, ktoré nám Nebeský Otec ponúka (2. Nefi 31:19 – 20).
Nefi nám ďalej pripomína, že ak budeme „hod[ovať] na slovách Kristových“, „povedia [nám] všetky veci, ktoré [máme] činiť“ (2. Nefi 32:3) a že budeme mať dostatok síl prekonať „ohnivé šípy protivníka“ (1. Nefi 15:24).
Čo znamená hodovať?
Keď som bol mladý, myslel som si, že hodovať jednoducho znamená mať veľké jedlo s ryžou, sushi a sójovou omáčkou. Teraz už viem, že skutočné hodovanie je viac než len vychutnanie si lahodného jedla. Je to skúsenosť radosti, výživy, oslavy, zdieľania, vyjadrenia lásky k rodine a blízkym, oznámenie nášho vďakyvzdania Bohu a budovanie vzťahov, pričom si užívame bohaté, neuveriteľne lahodné jedlo. Verím, že keď hodujeme na slove Kristovom, mali by sme myslieť na taký istý druh skúsenosti. Hodovať na písmach neznamená len ich čítať. Malo by nám to priniesť skutočnú radosť a budovať náš vzťah so Spasiteľom.
Jasne sa o tom učí v Knihe Mormonovej. Spomeňte si na Lechího sen, kde videl strom, „ovocie ktorého bolo žiaduce, aby učinilo človeka šťastným“. Toto ovocie reprezentuje lásku Božiu a keď Lechí ovocie ochutnal, bolo „veľmi sladké, nad všetko, čo … kedy predtým ochutnal“. „Naplnilo to dušu [jeho] nesmierne veľkou radosťou“, a to bolo niečo, o čo sa chcel podeliť so svojou rodinou (1. Nefi 8:10 – 12).
Počas hodovania tiež pravdepodobne zistíme, že množstvo alebo druh jedla, ktoré máme, nemusia byť dôležité, ak sú naše srdcia naplnené vďačnosťou. Lechího rodina žila v pustatine na surovom mäse, ale Nefi opísal túto ťažkú skúšku takto: „Tak veľké boli požehnania Pána“, že „ženy naše… boli silné“ a boli schopné „znášať putovanie svoje bez reptania“ (1. Nefi 17:1 – 2).
Hodovanie niekedy zahŕňa experimentovanie a ochutnávku. Alma hovorí o tom, ako je dobré semienko zasadené do nášho srdca. Keď s ním učiníme pokus, uvedomíme si, že to semienko začína „byť lahodným“ (pozri Alma 32:28 – 33).
Hodovať na slovách Kristových
Požehnania z hodovania na slovách Kristových sú silné a život meniace. Rád by som vás vyzval, aby ste vo svojom živote začali aplikovať obzvlášť tieto tri.
Po prvé, slovo Kristovo nám môže pomôcť „zvýšiť [našu] duchovnú schopnosť prijímať zjavenie“ (Russell M. Nelson, „Zjavenie pre Cirkev, zjavenie pre náš život“, Generálna konferencia apríl 2018, 96) a bezpečne nás viesť cez náš život. Mormon nás učí, že slová Kristove dávajú „veľkú schopnosť viesť ľud tak, aby činil to, čo je spravodlivé“ a že sú mocnejšie ako čokoľvek môže „meč“ dokázať (Alma 31:5). Keď som pri riešení svojich vlastných výziev vyhľadával Božiu múdrosť, vždy, keď som skúšal „moc slova Božieho“(Alma 31:5), cítil som sa inšpirovaný a uschopnený robiť múdre rozhodnutia, prekonávať pokušenia a požehnať môj život väčšou vierou v Krista a láskou k ľuďom okolo mňa. Náš prorok Russell M. Nelson nás učil, že „v nadchádzajúcich dňoch nebude možné duchovne prežiť bez neustáleho vplyvu Ducha Svätého, ktorý [nás] povedie a bude [nás] riadiť a utešovať“ („Zjavenie pre Cirkev, zjavenie pre náš život“, 96). Potrebné zjavenie príde, keď budeme skúšať „moc slova“, a toto slovo bude silnejšie ako čokoľvek iné, čo by sme mohli vyskúšať alebo si predstaviť.
Po druhé, keď zápasíme s našou vlastnou identitou a nedostatkom sebaúcty, „príjemné slovo Božie“ (Jákob 2:8) v písmach nám pomôže spoznať, kto skutočne sme a dá nám väčšiu silu ako je tá naša. Spoznanie vlastnej identity ako dieťaťa Božieho bolo jedným z najkrajších momentov, aké som kedy zažil. Keď som začal dospievať, nevedel som nič o Spasiteľových učeniach. Keď som prvýkrát čítal Nový zákon, slová Kristove skutočne uzdravili moju zranenú dušu. Uvedomil som si, že nie som sám a že som dieťa Božie. Keď som spoznal svoju pravú identitu pred Bohom, uvedomil som si svoj nekonečný potenciál skrze Kristovo uzmierenie.
Enóš sa tiež podelil o svoju osobnú skúsenosť s osvietením, ktoré pochádza z premýšľania nad slovami Kristovými. Ako Enóš nechal slová, ktoré ho učil jeho otec o „večnom živote a o radosti svätých, … [aby] prenikli hlboko do [jeho] srdca“, jeho duša „lačnela; a [on] pokľakol pred Tvorcom svojím … v mocnej modlitbe“ (Enóš 1:3 – 4). V tejto modlitbe spoznal Spasiteľa a dozvedel sa, že máme veľkú hodnotu, že sme milovaní a že naše chyby nám môžu byť odpustené a že sme skutočne deti Božie.
Po tretie, skrze slová Kristove môžeme pozdvihnúť životy druhých. Tak ako pre Enóša, ktorý mal svoj čas a miesto, kedy sa jeho srdca dotkli slová Kristove, Pán vykoná Svoju časť, aby sa dotkol sŕdc tých, s ktorými chceme zdieľať evanjelium. Mnohí z nás sa možno cítili odradení, keď sme sa snažili pozvať niekoho, aby si vypočul evanjelium, pretože nami želaný výsledok sa nedostavil. Bez ohľadu na výsledok nás Pán pozýva, aby sme otvorili ústa a zdieľali posolstvo evanjelia s ostatnými.
Pred dvoma rokmi sa Pán dotkol srdca mojej drahej matky, čo jej pomohlo rozhodnúť sa prijať obrad krstu. Na tento deň som čakal takmer tridsaťpäť rokov. Aby toto rozhodnutie urobila, mnohí členovia Cirkvi jej skutočne inšpirovane slúžili tak, ako by to urobil Kristus. Jednu nedeľu cítila, že by mala ísť na zhromaždenie. Nasledovala toto nabádanie. Zatiaľ čo sedela v prednom rade a čakala, kým sa začne zhromaždenie sviatosti, postavil sa pred ňu štvorročný chlapec a pozrel sa na ňu. S úsmevom ho pozdravila. Malý chlapec náhle odbehol a vrátil sa na svoje miesto, ktoré bolo na druhej strane radu, v ktorom sedela moja matka. Tento malý chlapec zobral niečo zo svojho miesta a vrátil sa, a podal mojej mame spevník, a šiel naspäť na svoje miesto. Moja matka si všimla, že na každom druhom mieste v kaplnke bol spevník. Mohla si ho jednoducho zobrať z vedľajšieho miesta. Bola však veľmi udivená chlapcovým nevinným činom láskavosti, ktorý sa naučil doma a na zhromaždení. To bola pre ňu tá správna chvíľa. Mala silný pocit, že Boh ju pozýva, aby prišla a nasledovala Spasiteľa. Cítila, že by mala byť pokrstená. Tento malý chlapec nehľadal uznanie za to, čo urobil, ale jednoducho sa čo najviac snažil žiť podľa slova Božieho a milovať svojho blížneho. Jeho láskavosť vyvolala v srdci mojej matky dôležitú zmenu.
Slová Kristove sa hlboko dotknú sŕdc a otvoria oči tých, ktorí Ho ešte nevidia. Na ceste do Emauz išli dvaja učeníci s Ježišom. Boli smutní a ešte nechápali, že Spasiteľ zvíťazil nad smrťou. Vo svojom smútku nespoznali, že s nimi kráčal živý Kristus. Hoci Ježiš „vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom“, aj tak Ho nespoznali ako vzkrieseného Spasiteľa, kým s Ním nesedeli a On pred nimi nelámal chlieb. Potom sa im otvorili „oči“. Keď my – alebo naši priatelia, spoločníci a blížni – hodujeme a lámeme s Ním chlieb, oči nášho porozumenia sa otvoria. Keď učeníci v Emauze spomínali na čas, ktorý strávili so vzkrieseným Spasiteľom, hovorili, že srdcia v nich horeli, keď im otvoril písma (pozri Lukáš 24:27 – 32). Toto bude platiť pre každého z nás.
Záver
Na záver svedčím o tom, že hodovanie na slovách Kristových sa môže diať kedykoľvek a pri akejkoľvek príležitosti, ak pripravíme naše srdcia na ich prijatie. Hodovanie na slovách Kristových prinesie život podporujúce zjavenie, opätovné potvrdenie našej skutočnej identity a hodnoty pred Bohom ako Jeho dieťaťa, a privedie našich priateľov ku Kristovi a večnému životu. Dovoľte mi skončiť zopakovaním Nefiho výzvy, keď povedal: „Musíte sa tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom. A preto, ak sa budete tlačiť vpred, hodujúc na slove Kristovom, a vytrváte do konca, hľa, tak hovorí Otec: Budete mať život večný“ (2. Nefi 31:20). V mene Ježiša Krista, amen.