Kvórum: miesto spolupatričnosti
Pán chce, aby ste vytvorili silné kvórum. Ako zhromažďuje Svoje deti, potrebujú miesto, kam môžu patriť a kde môžu rásť.
V roku 2010 bol Andre Sebako mladý muž hľadajúci pravdu. Hoci sa predtým nikdy úprimne nemodlil, rozhodol sa, že to vyskúša. Krátko nato sa stretol s misionármi. Dali mu kartičku s obrázkom Knihy Mormonovej. Andre niečo pocítil a spýtal sa misionárov, či mu knihu predajú. Povedali mu, že by mohol mať knihu zadarmo, ak by prišiel na zhromaždenie.
Andre vtedy prišiel do nedávno vytvorenej pobočky Mochudi v Botswane v Afrike, sám. Pobočka ale pozostávala z milujúcej skupinky štyridsiatich zomknutých členov. Privítali Andreho s otvorenou náručou. Zúčastnil sa na misionárskych lekciách a bol pokrstený. Bolo to úžasné!
Ale čo potom? Ako mal Andre zostať aktívny? Kto by mu pomohol napredovať na ceste zmluvy? Jednou z odpovedí na túto otázku je jeho kňazské kvórum!
Každý držiteľ kňazstva, bez ohľadu na svoju situáciu, ťaží zo silného kvóra. Moji mladí bratia, ktorí ste držiteľmi Áronovho kňazstva, Pán chce, aby ste vytvorili silné kvórum, miesto, kam patrí každý mladý muž, miesto, kde je prítomný Pánov Duch, miesto, kde sú všetci členovia kvóra vítaní a cenení. Ako Pán zhromažďuje Svoje deti, potrebujú miesto, kam môžu patriť a kde môžu rásť.
Každý z vás, členov predsedníctiev kvór, vedie prostredníctvom vyhľadávania inšpirácie a rozvíja lásku a bratstvo medzi všetkými členmi kvóra. Osobitnú pozornosť venujete tým, ktorí sú noví členovia, ktorí sú menej aktívni alebo majú osobitné potreby. S mocou kňazstva budujete silné kvórum. A silné, zjednotené kvórum má veľký význam v živote mladého muža.
Keď Cirkev oznámila nové na domov zamerané učenie sa evanjelia, niektorí mysleli na členov ako je Andre a pýtali sa: „A čo mladí ľudia, ktorí pochádzajú z rodinnej situácie, kde sa evanjelium neštuduje a ktorí doma nemajú atmosféru učenia sa a života podľa evanjelia? Budú ponechaní napospas?“
Nie! Nikto nemôže zostať pozadu! Pán miluje každého mladého muža a každú mladú ženu. My, ako držitelia kňazstva, sme Pánovými rukami. Sme Cirkevná podpora na domov zameraného úsilia. Keď je podpora doma obmedzená, kňazské kvóra a iní vedúci a priatelia dohliadajú a podporujú každého jednotlivca a rodinu podľa potreby.
Videl som, ako to funguje. Zažil som to. Keď som mal šesť rokov, moji rodičia sa rozviedli a otec opustil moju matku s piatimi malými deťmi. Mama začala pracovať, aby nás zabezpečila. Na určitý čas potrebovala druhú prácu, ako aj ďalšie vzdelávanie. Mala veľmi málo času na výchovu. Ale starí rodičia, strýkovia, tety, biskupi a domáci učitelia do toho vstúpili, aby pomohli mojej anjelskej matke.
A mal som kvórum. Som veľmi vďačný za svojich priateľov – svojich bratov – ktorí ma milovali a podporovali. Moje kvórum bolo miestom spolupatričnosti. Niektorí ma možno považovali za „riskantný podnik“ a outsidera kvôli mojej rodinnej situácii. Možno som bol. Ale kňazské kvóra zmenili tieto vyhliadky. Moje kvórum sa zomklo okolo mňa a nesmierne požehnalo môj život.
Všade okolo nás sú ľudia, s ktorými je to „riskantný podnik“ a ktorí sú outsideri. Možno sme takí všetci, jedným alebo druhým spôsobom. Ale každý z nás tu má kvórum, miesto, kde môžeme čerpať silu a aj ju poskytnúť druhým. Kvórum je „jeden za všetkých a všetci za jedného“. Je to miesto, kde sa navzájom učíme, slúžime druhým a budujeme jednotu a bratstvo v službe Bohu. Je to miesto, kde sa dejú zázraky.
Rád by som vám porozprával o niektorých zázrakoch, ktoré sa udiali v Andreho kvóre v Mochudi. Pri tom, ako sa podelím o tento príklad, všimnite si zásady, ktoré posilňujú každé kňazské kvórum, ktoré ich uplatňuje.
Potom, čo bol Andre pokrstený, sprevádzal misionárov, ktorí učili ďalších štyroch mladých mužov, ktorí boli tiež pokrstení. Teraz tam bolo päť mladých mužov. Začali sa posilňovať navzájom a budovať pobočku.
Pokrstený bol aj šiesty mladý muž, Thuso. Thuso zdieľal evanjelium s tromi svojimi priateľmi a čoskoro ich bolo spolu deväť.
Učeníci Ježiša Krista sa často zhromažďujú týmto spôsobom – len zopár naraz, keď sú pozvaní svojimi priateľmi. V dávnej dobe, keď Ondrej našiel Spasiteľa, šiel rýchlo za svojím bratom Šimonom a „priviedol ho k Ježišovi“. Podobne čoskoro potom, čo sa Filip stal nasledovníkom Krista, pozval svojho priateľa Natanaela: „Poď a pozri“.
V Mochudi sa k Cirkvi čoskoro pripojil desiaty mladý muž. Misionári našli jedenásteho. A dvanásty mladý muž bol pokrstený potom, čo videl vplyv evanjelia na svojich priateľoch.
Členovia pobočky Mochudi boli nadšení. Títo mladí muži boli „obrátení k Pánovi … a pripojení k cirkvi“.
Kniha Mormonova zohrala významnú úlohu v ich obrátení. Thuso si spomína: „Začal som čítať Knihu Mormonovu … zakaždým, keď som mal voľno, doma, v škole, všade.“
Oratila to ťahalo k evanjeliu vďaka príkladu jeho priateľov. Vysvetľuje: „Zdalo sa, že sa menia ako lusknutím prstov. … Myslel som, že to má … čo dočinenia s malou … knihou, ktorú začali nosiť … do školy. Videl som, akými dobrými mužmi sa stali. … Aj [ja] som sa chcel zmeniť.“
Všetci dvanásti mladí muži sa zišli a boli pokrstení do dvoch rokov. Každý z nich bol jediným členom Cirkvi vo svojej rodine. Ale boli podporovaní svojou Cirkevnou rodinou, vrátane prezidenta Rakwela, prezidenta ich pobočky; staršieho a sestry Taylorovcov, staršieho misionárskeho páru; a ostatných členov pobočky.
Brat Junior, vedúci kvóra, pozýval týchto mladých mužov do svojho domova v nedeľu popoludní a radil im. Mladí muži spolu študovali písma a uskutočňovali pravidelné domáce večery.
Brat Junior ich bral na návštevy ku členom, k ľuďom, ktorých učili misionári, a ku každému, kto potreboval návštevu. Všetkých 12 mladých mužov sa nahrnulo dozadu do dodávky brata Juniora. Vyložil ich pri domoch v skupinkách po dvoch alebo troch a neskôr ich vyzdvihol.
Dokonca aj keď sa títo mladí muži ešte len učili o evanjeliu a necítili, že by vedeli veľa, brat Junior im povedal, aby sa podelili o jednu alebo dve veci, ktoré vedeli, s ľuďmi, ktorých navštívili. Títo mladí držitelia kňazstva učili, modlili sa a pomáhali dohliadať na Cirkev. Naplnili svoje kňazské zodpovednosti a zažili radosť zo služby.
Andre povedal: „Hrávali sme sa spolu, smiali sme sa spolu, plakali sme spolu a stali sme sa bratstvom.“ V skutočnosti nazývajú sami seba „bandou bratov“.
Spoločne si stanovili cieľ, aby všetci slúžili na misii. Keďže boli jediní členovia Cirkvi vo svojich rodinách, mali veľa prekážok, ktoré museli prekonať, ale navzájom si pomáhali.
Jeden po druhom obdržali títo mladí muži povolanie na misiu. Tí, ktorí odišli najprv, písali listy domov tým, ktorí sa ešte pripravovali, zdieľajúc skúsenosti a povzbudzovali ich, aby slúžili. Jedenásť z týchto mladých mužov slúžilo na misii.
Títo mladí muži zdieľali evanjelium so svojimi rodinami. Matky, sestry, bratia, priatelia, ako aj ľudia, ktorých učili na svojej misii, boli obrátení a pokrstení. Diali sa zázraky a bolo požehnaných nespočetné množstvo životov.
Viem si predstaviť, ako si niektorí z vás myslia, že takýto zázrak by sa mohol stať len na mieste, ako je Afrika, úrodnom poli, kde sa zhromaždenie Izraela urýchľuje. Svedčím však o tom, že zásady uplatňované v pobočke Mochudi sú pravdivé kdekoľvek. Nech ste kdekoľvek, vaše kvórum môže rásť aktiváciou a zdieľaním evanjelia. Keď sa len jeden učeník obráti na priateľa, z jedného sa stanú dvaja. Dvaja sa môžu stať štyrmi. Štyria sa môžu stať ôsmimi. A z ôsmich sa môže stať dvanásť. Z pobočiek sa stanú zbory.
Spasiteľ učil: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mene mojom, … hľa, tam ja budem medzi nimi.“ Nebeský Otec pripravuje mysle a srdcia všetkých ľudí okolo nás. Môžeme nasledovať nabádania, napriahnuť ruku v priateľstve, zdieľať pravdu, pozývať druhých, aby čítali Knihu Mormonovu a milovať a podporovať ich, keď spoznávajú nášho Spasiteľa.
Je to už takmer 10 rokov, čo Mochudská banda bratov začala svoju spoločnú cestu a sú stále bandou bratov.
Katlego povedal: „Možno nás rozdeľuje vzdialenosť, ale sme tu vždy jeden pre druhého.“
Je mojou modlitbou, aby sme prijali Pánovo pozvanie, aby sme boli s Ním v našich kňazských kvórach zjednotení, aby každé kvórum mohlo byť miestom spolupatričnosti, miestom zhromažďovania, miestom, ktoré rastie.
Ježiš Kristus je náš Spasiteľ a toto je Jeho dielo. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.