Nachádzanie radosti v zdieľaní evanjelia
Máme milujúceho Otca v nebi, ktorý na nás čaká, aby sme sa na Neho obrátili, aby požehnal náš život a životy ľudí okolo nás.
Jedna z mojich obľúbených piesní z Primáriek sa začína týmito slovami:
Aké jednoduché a nádherné vyjadrenie právd, v ktoré veríme!
Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní vieme, kto sme. Vieme, že „Boh je Otcom našich duchov. Sme … Jeho deti a On nás miluje. Žili sme [s Ním v nebi] predtým, než sme [prišli na] zem“.
Poznáme Boží plán. Boli sme tam s Ním, keď ho predstavil. Jediným zámerom nášho Otca v nebi – „Jeho dielom a Jeho slávou – je umožniť každému z nás, aby sme sa tešili zo všetkých Jeho požehnaní. Ponúkol nám k naplneniu Svojho zámeru dokonalý plán. Porozumeli sme tomuto plánu [šťastia, vykúpenia a spásy] a prijali sme ho skôr ako sme prišli na túto zem.
Stredobodom Božieho plánu je Ježiš Kristus. Svojím uzmierením Ježiš Kristus naplnil zámer svojho Otca a umožnil, aby sa každý z nás mohol tešiť z nesmrteľnosti a povýšenia. Satan alebo diabol je nepriateľom Božieho plánu“ a bol ním od počiatku.
„Sloboda jednania alebo schopnosť vybrať si je jedným z najväčších darov, ktorý Boh dal Svojim deťom. … Musíme sa rozhodnúť, či budeme nasledovať Ježiša Krista alebo Satana.“
Toto sú jednoduché pravdy, o ktoré sa môžeme s druhými podeliť.
Dovoľte mi porozprávať vám o príhode, kedy sa moja mama podelila o takéto jednoduché pravdy tým, že skrátka bola otvorená konverzácii a rozpoznaniu príležitosti.
Pred mnohými rokmi moja mama cestovala späť do Argentíny, aby navštívila môjho brata. Moja mama nemala nikdy veľmi rada lietanie, a tak požiadala jedného z mojich synov, aby jej dal požehnanie pre útechu a ochranu. Cítil inšpiráciu, aby dal svojej starej mame v požehnaní aj špeciálne poučenie a vedenie od Ducha Svätého, aby posilnila a dotkla sa srdca mnohých, ktorí sa túžili dozvedieť o evanjeliu.
Moja mama a brat stretli na letisku v Salt Lake 7-ročné dievčatko, ktoré sa so svojou rodinou vracalo domov z lyžovačky. Jej rodičia si všimli, ako dlho sa rozpráva s mojou mamou a bratom, a rozhodli sa k nim pripojiť. Predstavili seba a svoju dcéru ako Eduarda, Mariu Susanu a Giadu Polovcov. Pocítili s touto milou rodinou prirodzené a vrúcne spojenie.
Obe rodiny boli nadšené, že budú spolu cestovať rovnakým letom do Buenos Aires v Argentíne. Ako ich rozhovor pokračoval, moja mama si všimla, že až do tej chvíle nikdy nepočuli o znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista.
Jednou z prvých otázok, ktoré sa Susana spýtala, bola: „Povedali by ste mi o tom krásnom múzeu s tou zlatou sochou navrchu?“
Moja mama vysvetlila, že tá krásna budova nebolo múzeum, ale chrám Pána, kde uzatvárame zmluvy s Bohom, aby sme sa k Nemu jedného dňa mohli vrátiť a žiť s Ním. Susana sa mojej mame priznala, že pred ich výletom do Salt Lake sa modlila o niečo, čo by posilnilo jej ducha.
Počas letu moja mama vydala svoje jednoduché, no silné svedectvo o evanjeliu a vyzvala Susanu, aby našla misionárov vo svojom rodnom meste. Susana sa mojej mamy spýtala: „Ako ich nájdem?“
Moja mama odpovedala: „Nemôžete ich minúť; sú to buď dvaja mladí muži oblečení v bielych košeliach a kravatách, alebo dve pekne oblečené mladé ženy, a vždy nosia menovku so svojím menom a tiež nápisom ‚Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní‘.“
Tieto dve rodiny si vymenili telefónne čísla a rozlúčili sa na letisku v Buenos Aires. Susana, ktorá sa odvtedy stala mojou dobrou priateľkou, mi veľakrát povedala, že bola veľmi smutná, keď sa rozlúčila s mojou mamou na letisku. Povedala: „Tvoja mama žiarila. Neviem to vysvetliť, ale mala v sebe jas, ktorý som nechcela opustiť.“
Hneď, ako sa Susana vrátila do svojho rodného mesta, išla sa spolu so svojou dcérou Giadou podeliť o túto skúsenosť so svojou mamou, ktorá bývala len pár ulíc od ich domu. Ako tam išli autom, Susana náhodou zbadala dvoch mladých mužov, ako kráčajú po ulici, oblečených tak, ako opísala moja mama. Zastavila auto uprostred ulice, vystúpila a spýtala sa týchto dvoch mladých mužov: „Nie ste náhodou z Cirkvi Ježiša Krista?“
Povedali: „Áno.“
„Misionári?“ spýtala sa.
Obaja odpovedali: „Áno, to sme!“
Potom povedala: „Nastúpte si do auta; pôjdete ku mne domov, aby ste ma učili.“
O dva mesiace neskôr bola Maria Susana pokrstená. Jej dcéra Giada bola tiež pokrstená na svoje deviate narodeniny. Ešte stále pracujeme na Eduardovi, ktorého milujeme, nech sa deje čokoľvek.
Susana sa odvtedy stala jednou z najlepších misionárok, aké som kedy stretla. Je ako synovia Mosiášovi, privádza mnoho duší ku Kristovi.
Počas jedného nášho rozhovoru som sa jej spýtala: „Aké je tvoje tajomstvo? Ako sa delíš o evanjelium s ostatnými?“
Povedala mi: „Je to veľmi jednoduché. Každý deň, predtým, ako odídem z domu, sa modlím a žiadam Nebeského Otca, aby ma priviedol k niekomu, kto potrebuje evanjelium vo svojom živote. Niekedy si zoberiem Knihu Mormonovu, aby som sa o ňu podelila, alebo kartičky na rozdávanie od misionárov – a keď sa s niekým začnem rozprávať, jednoducho sa ich spýtam, či už počuli o Cirkvi.“
Susana tiež povedala: „Inokedy sa len usmejem, keď čakám na vlak. Jedného dňa sa na mňa pozrel jeden muž a povedal: ‚Prečo sa usmievate?‘ Trochu ma zaskočil.
Odpovedala som: ‚Usmievam sa, lebo som šťastná!‘
Potom povedal: ‚A prečo ste taká šťastná?‘
Odpovedala som: ‚Som členkou Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a to ma robí šťastnou. Už ste o nej počuli?‘“
Keď odpovedal záporne, dala mu kartičku na rozdávanie a pozvala ho, aby sa zúčastnil nadchádzajúcej nedeľnej bohoslužby. Nasledujúcu nedeľu ho privítala pri dverách.
Prezident Dallin H. Oaks učil:
„Sú tri veci, ktoré môže robiť každý člen, aby pomohol zdieľať evanjelium. …
Po prvé, všetci sa môžeme modliť o prianie pomáhať pri tejto životne dôležitej časti diela spásy. …
Po druhé, my sami môžeme dodržiavať prikázania. … Verní členovia budú mať vždy Spasiteľovho Ducha s nimi, aby ich viedol, keď sa snažia spolupracovať vo veľkom diele zdieľania znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista.
Po tretie, môžeme sa modliť o inšpiráciu, čo môžeme robiť … aby sme sa delili o evanjelium s ostatnými … [a modliť] sa so záväzkom, aby ste konali na základe inšpirácie, ktorú obdrží[me].“
Bratia, sestry, deti a mládež, môžeme byť ako moja priateľka Susana a deliť sa o evanjelium s druhými? Môžeme pozvať priateľa, ktorý nie je nášho vierovyznania, aby s nami išiel v nedeľu na zhromaždenie? Či sa môžeme snáď podeliť o výtlačok Knihy Mormonovej s príbuzným alebo priateľom? Môžeme pomôcť druhým nájsť svojich predkov na FamilySearch alebo sa s nimi podeliť o to, čo sme sa naučili počas týždňa, keď sme študovali príručku Poď, nasleduj Ma? Môžeme byť viac ako náš Spasiteľ Ježiš Kristus a deliť sa s druhými o to, čo prináša radosť do nášho života? Odpoveď na všetky tieto otázky je áno! Dokážeme to!
V písmach čítame, že „členovia Cirkvi Ježiša Krista sú vyslaní, ‚aby pracovali na jeho vinici pre spásu duší ľudských‘ (Náuka a zmluvy 138:56). Dielo spásy zahŕňa misionársku prácu členov, udržanie obrátených, aktiváciu menej aktívnych členov, chrámovú prácu a prácu na rodinnej histórii a výučbu evanjelia.“
Moji drahí priatelia, Pán potrebuje, aby sme zhromaždili Izrael. V Náuke a zmluvách povedal: „Ani nevenujte dopredu myšlienku tomu, čo budete hovoriť; ale neustále si v mysli uchovávajte ako poklad slová života a v pravú hodinu vám bude daná tá časť, ktorá je odmeraná každému človeku.“
Okrem toho nám sľúbil:
„A keď sa stane, že budete pracovať po všetky svoje dni volajúc tento ľud k pokániu a privediete čo i len jednu dušu ku mne, aká veľká bude vaša radosť s ňou v kráľovstve môjho Otca!
A teraz, ak budete mať veľkú radosť s jednou dušou, ktorú ste priviedli ku mne do kráľovstva môjho otca, akú veľkú budete mať radosť, ak privediete mnoho duší ku mne!“
Pieseň z Primáriek, ktorou som začala, sa končí týmto dômyselným vyhlásením:
Svedčím, že tieto slová sú pravdivé a že máme milujúceho Otca v nebi, ktorý na nás čaká, aby sme sa na Neho obrátili, aby požehnal náš život a životy ľudí okolo nás. Kiež máme túžbu privádzať našich bratov a sestry ku Kristovi, to je mojou modlitbou v mene Ježiša Krista, amen.