Vziať na seba svoj kríž
Vziať na seba svoj kríž a nasledovať Spasiteľa znamená pokračovať vo viere po Pánovej ceste a neoddávať sa svetským zvykom.
Drahí bratia a sestry, počas posledných dvoch dní sme od našich vedúcich obdržali úžasné učenia. Svedčím vám, že ak sa budeme snažiť uplatňovať tieto inšpirované a príhodné učenia v našich životoch, Pán prostredníctvom Svojej milosti pomôže každému z nás niesť svoj kríž a odľahčiť naše bremená.1
Keď bol Spasiteľ v blízkosti Cezarey Filipovej, zjavil Svojim učeníkom, čo si vytrpí v rukách starších, hlavných kňazov a pisárov v Jeruzaleme. Konkrétne ich učil o Svojej smrti a oslávenom vzkriesení.2 V tom čase Jeho učeníci úplne nechápali Jeho božské poslanie na zemi. Sám Peter, keď počul, čo Spasiteľ povedal, vzal si ho nabok a dohováral Mu a povedal: „Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!.“3
Aby pomohol Svojim učeníkom pochopiť, že oddanosť Jeho práci zahŕňa podriadenie sa a utrpenie, Spasiteľ dôrazne prehlásil:
„Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.
Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale uškodí svojmu životu? Alebo čo dá človek na výmenu za svoj život?“4
Prostredníctvom tohto prehlásenia Spasiteľ zdôraznil, že všetci tí, ktorí sú ochotní Ho nasledovať, musia zaprieť seba a ovládať svoje túžby, apetít a vášne, obetovať všetko, dokonca aj sám život, ak je to potrebné, byť úplne podriadení Otcovej vôli – tak ako to urobil On.5 Toto je v skutočnosti cena, ktorú treba zaplatiť za spásu duše. Ježiš zámerne a metaforicky použil symbol kríža, aby pomohol Svojim učeníkom lepšie porozumieť tomu, čo obetovanie a oddanosť Pánovej veci skutočne znamená. Odkaz kríža bol medzi Jeho učeníkmi aj obyvateľmi rímskej ríše veľmi dobre známy, pretože Rimania nútili tých, ktorí mali byť ukrižovaní aby si niesli svoj vlastný kríž alebo priečny trám na miesto svojej popravy.6
Až po Spasiteľovom vzkriesení boli ich mysle otvorené, aby učeníci pochopili všetko, čo bolo o Ňom napísané7 a čo sa od nich bude od tej doby vyžadovať.8
Podobne je potrebné aby každý z nás, bratia a sestry, otvoril svoju myseľ a svoje srdce, aby sme vo väčšej miere pochopili dôležitosť toho, že máme na seba vziať svoj kríž a nasledovať Ho. Skrze písma sa učíme, že tí, ktorí chcú vziať na seba svoj kríž, milujú Ježiša Krista takým spôsobom, že popierajú všetku bezbožnosť a každú svetskú chtivosť a zachovávajú Jeho prikázania.9
Naše odhodlanie zavrhnúť všetko, čo je v rozpore s Božou vôľou, a obetovať všetko, čo sa od nás žiada a aby sme sa usilovali a riadili Jeho učením, nám pomôže vytrvať na ceste evanjelia Ježiša Krista – dokonca aj napriek utrpeniu, slabosti našich duší alebo spoločenskému tlaku a svetským filozofiám, ktoré sú proti Jeho učeniu.
Napríklad pre tých, ktorí ešte nenašli večného spoločníka a môžu sa cítiť osamelí a beznádejní, alebo pre tých, ktorí sa rozviedli a cítia sa opustení a zabudnutí, vás ubezpečujem, že ak prijmete Spasiteľovo pozvanie, aby ste vzali na seba svoj kríž a nasledovali Ho, znamená to pokračovať vo viere na Pánovej ceste, zachovávať si vzor dôstojnosti a neoddávať sa svetským zvykom, ktoré nakoniec odstránia našu nádej v Božiu lásku a milosrdenstvo.
Rovnaké zásady platia pre tých z vás, ktorí zažívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu a cítia sa odradení a bezmocní. A možno kvôli tomu majú niektorí z vás pocit, že evanjelium Ježiša Krista už nie je nič pre vás. Ak je to to tento prípad, chcem vás uistiť, že vždy existuje nádej v Boha Otca a Jeho plán šťastia, v Ježiša Krista a Jeho zmiernu obeť a na život v Ich milujúcich prikázaniach. Pán nás môže vo Svojej dokonalej múdrosti, moci, spravodlivosti a milosrdenstve pripečatiť ako Svojich, aby sme boli privedení do Jeho prítomnosti a mali večnú spásu, ak sme stáli a neochvejní pri zachovávaní prikázaní10 a vždy oplývali hojnosťou dobrých skutkov.11
Pre tých, ktorí spáchali vážne hriechy, prijatie tohto istého pozvania znamená, okrem iného, pokoriť sa pred Bohom, radiť sa s príslušnými vedúcimi Cirkvi a činiť pokánie a zanechať svoje hriechy. Tento proces požehná aj všetkým, ktorí bojujú proti oslabujúcim závislostiam, vrátane opioidov, drog, alkoholu a pornografie. Vykonaním týchto krokov sa dostanete bližšie k Spasiteľovi, ktorý vás v konečnom dôsledku môže oslobodiť od viny, smútku a duchovného a fyzického otroctva. Ďalej môžete hľadať podporu tiež u svojej rodiny, priateľov a kompetentných lekárskych a poradenských odborníkov.
Prosím, nikdy sa nevzdávajte po nadväzujúcich zlyhaniach a nepovažujte sa za neschopných opustiť hriechy a prekonať závislosť. Nemôžete si dovoliť prestať skúšať, a potom pokračovať v slabosti a hriechu! Vždy sa snažte robiť to najlepšie, prejavte prostredníctvom svojich skutkov túžbu očistiť vnútornú nádobu, ako to učil Spasiteľ.12 Riešenia niektorých problémov niekedy prichádzajú po mesiacoch a mesiacoch nepretržitého úsilia. Sľub, ktorý sa nachádza v Knihe Mormonovej, že „milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť“,13 je aplikovateľný za týchto okolností. Prosím, pamätajte si, že Spasiteľov dar milosti „nie je nevyhnutne časovo obmedzený na ‚po‘ všetkom, čo my môžeme urobiť. Môžeme prijať Jeho milosť pred, počas a po čase, keď vynaložíme naše vlastné úsilie.“14
Svedčím o tom, že keď sa neustále usilujeme prekonať svoje výzvy, Boh nám požehná darmi viery, aby sme boli uzdravení, a pôsobením zázrakov.15 Urobí pre nás to, čo my nedokážeme urobiť pre seba.
Navyše pre tých, ktorí cítia horkosť, sú nahnevaní, urazení alebo pripútaní k trápeniu sa kvôli niečomu, čo cítite, že je nezaslúžené, vziať na seba kríž a nasledovať Spasiteľa znamená snažiť sa tieto pocity odložiť a obrátiť sa k Pánovi, aby nás mohol oslobodiť z tohto stavu mysle a pomôcť nám nájsť pokoj. Nanešťastie, ak sa držíme týchto negatívnych pocitov a emócií, môžeme sa ocitnúť v živote bez vplyvu Ducha Pána. Nemôžeme činiť pokánie za iných ľudí, ale môžeme im odpustiť – odmietnutím toho, aby nás ako rukojemníkov držali tí, ktorí nám ublížili.16
Písma učia, že z týchto situácií existuje východisko – pozvaním nášho Spasiteľa, aby nám pomohol nahradiť naše kamenné srdcia novými srdcami.17 Aby sa to stalo, musíme prísť pred Pána so svojimi slabosťami18 a prosiť o Jeho pomoc a odpustenie19, najmä počas posvätného okamihu, keď každú nedeľu prijímame sviatosť. Kiež si vyberieme, že budeme vyhľadávať odpustenie a Jeho pomoc a urobme dôležitý a ťažký krok odpustením tým, ktorí nám ublížili, aby sa naše rany mohli začať hojiť. Sľubujem vám, že keď tak urobíte, vaše noci budú plné úľavy, ktorá pochádza z toho, že sme v mysli zmierení s Pánom.
Zatiaľ čo bol prorok Joseph Smith vo väzení v Liberty v roku 1839, napísal list členom Cirkvi, ktorý obsahoval proroctvá, ktoré sú za týchto okolností a v týchto situáciách veľmi uplatniteľné. Napísal: „Všetky tróny a panstvá, kniežactvá a moci budú zjavené a udelené všetkým, ktorí vytrvali udatne pre evanjelium Ježiša Krista.“20 Preto, moji drahí bratia a sestry budú spasení tí, ktorí na seba vzali meno Spasiteľa, veriac v Jeho zasľúbenia a vytrvajú až do konca21 a budú môcť bývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia.22
Všetci sa vo svojom živote stretávame s nepriaznivými okolnosťami, kvôli ktorým sa cítime smutní, bezmocní, beznádejní a niekedy dokonca oslabení. Niektoré z týchto pocitov nás môžu viesť k tomu, že sa pýtame Pána: „Prečo prežívam tieto situácie?“ Alebo: „Prečo nie sú splnené moje očakávania? Koniec koncov, robím všetko, čo je v mojich silách, aby som niesol svoj kríž a nasledoval Spasiteľa!“
Moji drahí priatelia, musíme pamätať na to, že keď vezmeme na seba svoj kríž, znamená to, že sme pokorní a dôverujeme Bohu a Jeho nekonečnej múdrosti. Musíme si uvedomiť, že On vie o každom z nás a o našich potrebách. Je tiež potrebné prijať skutočnosť, že Pánovo načasovanie je iné ako naše. Niekedy vyhľadávame požehnanie a určujeme čas, v ktorom by ho Pán mal splniť. Nemôžeme podmieniť svoju vernosť voči Nemu tak, že Mu budeme ukladať lehotu na odpovede na naše želania. Keď to robíme, pripomíname skeptických Nefitov za stara, ktorí sa vysmievali svojim bratom a sestrám tým, že hovorili, že uplynul čas na splnenie slov, ktoré hovoril Samuel Lámánita, a vytvorili tak zmätok medzi tými, ktorí verili.23 Potrebujeme dostatočne dôverovať Pánovi, aby sme boli pokojní a vedeli, že On je Boh, že pozná všetky veci a že pozná každého z nás.24
Nedávno som mal príležitosť inšpirovane slúžiť ovdovenej sestre menom Franca Calamassiová, oslabujúcou chorobou. Sestra Calamassiová bola prvou členkou svojej rodiny, ktorá sa pripojila k znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista. Aj keď jej manžel nebol nikdy pokrstený, súhlasil so stretávaním sa s misionármi a často sa zúčastňoval Cirkevných zhromaždení. Napriek týmto okolnostiam zostala sestra Calamassiová verná a vychovala štyri deti v evanjeliu Ježiša Krista. Rok po smrti svojho manžela sestra Calamassiová spolu zobrala svoje štyri deti do chrámu a zúčastnili sa na posvätných obradoch pre seba a jej manžela a boli spolu spečatení ako rodina. Sľuby spojené s týmito obradmi jej priniesli veľa nádeje, radosti a šťastia, ktoré jej pomohli pokračovať v živote.
Keď sa začali objavovať prvé príznaky choroby, jej biskup jej dal požehnanie. V tom čase povedala svojmu biskupovi, že je pripravená prijať Pánovu vôľu, vyjadrila svoju vieru v uzdravenie, ako aj svoju vieru vydržať vo svojej chorobe až do konca.
Počas mojej návštevy, zatiaľ čo som držal ruku sestry Calamassiovej a pozeral som sa do jej očí, som videl z jej tváre vychádzať anjelské svetlo – odrážajúce jej dôveru v Boží plán a jej dokonalý jas nádeje v Otcovu lásku a plán pre ňu.25 Cítil som jej pevné odhodlanie vytrvať vo svojej viere až do konca tým, že vzala na seba svoj kríž napriek výzvam, ktorým čelila. Život tejto sestry je svedectvom o Kristovi, vyhlásením jej viery a oddanosti Jemu.
Bratia a sestry, chcem vám svedčiť, že keď vezmeme na seba svoj kríž a nasledujeme Spasiteľa, žiada si to, aby sme nasledovali Jeho príklad a snažili sa stať viac takými, ako je On26, trpezlivo čelilili životným okolnostiam, popierali a opovrhovali chúťkami prirodzeného človeka a čakali na Pána. Žalmista napísal:
„Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!“27
„On je našou pomocou, On je naším štítom.“28
Svedčím vám, že nasledovaním krokov nášho Majstra a čakaním na Toho, ktorý je rozhodujúcim liečiteľom našich životov, nám bude poskytnutý odpočinok pre naše duše a naše bremená budú učinené ľahkými.29 O týchto veciach svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.