Budete skutočne slobodní
Ježiš Kristus je svetlo, ktoré máme udržiavať aj v temných časoch nášho smrteľného života.
Moji milovaní bratia a sestry, som veľmi vďačný za privilégium prihovoriť sa k vám z Afriky. Je požehnaním mať v dnešnej dobe takúto technológiu a využívať ju tým najefektívnejším spôsobom, aby sme vás oslovili, nech ste kdekoľvek.
V septembri 2019 sme so sestrou Mutombovou, keď sme slúžili ako vedúci misie v Marylande v Baltimore, mali privilégium počas seminára vedúcich misie navštíviť niektoré historické miesta Cirkvi v Palmyre v New Yorku. Našu návštevu sme ukončili v Posvätnom háji. Naším zámerom pri návšteve Posvätného hája nebolo mať zvláštne prejavenie alebo víziu, ale cítili sme Božiu prítomnosť na tomto posvätnom mieste. Naše srdcia boli plné vďačnosti za proroka Josepha Smitha.
Na spiatočnej ceste si sestra Mutombová všimla, že sa počas šoférovania usmievam, a tak sa spýtala: „Aký je dôvod tvojho nadšenia?“
Odpovedal som: „Moja drahá Nathalie, pravda vždy zvíťazí nad bludom a temnota nebude pokračovať na zemi vďaka znovuzriadenému evanjeliu Ježiša Krista.“
Boh Otec a Ježiš Kristus navštívili mladého Josepha Smitha, aby vyniesli na svetlo to, čo bolo skryté, aby sme mohli získať „poznanie vecí ako sú a ako boli, a ako [budú]“ (Náuka a zmluvy 93:24).
Po takmer 200 rokoch mnohí stále hľadajú pravdy potrebné k tomu, aby sa oslobodili od niektorých tradícií a klamstiev, ktoré protivník šíri po celom svete. Mnohí sú „zaslepení ľstivou prefíkanosťou ľudí“ (Náuka a zmluvy 123:12). Vo svojom liste Efezským, Pavol učil: „Prebuď sa ty, kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kristus“ (Efezským 5:14 [Roháček]). Spasiteľ sľúbil, že bude svetlom pre všetkých, ktorí počúvajú Jeho slová (pozri 2. Nefi 10:14).
Pred tridsiatimi piatimi rokmi boli moji rodičia tiež zaslepení a zúfalo hľadali pravdu a nevedeli, kam sa obrátiť, aby ju našli. Obaja moji rodičia sa narodili v dedine, kde boli tradície zakorenené v životoch jednotlivcov a rodín. Obaja opustili dedinu, keď boli mladí, a prišli do mesta hľadať lepší život.
Vzali sa a veľmi skromne si založili rodinu. V malom domčeku nás bolo takmer osem – moji rodičia, dve moje sestry a ja a bratranec, ktorý s nami býval. Zaujímalo ma, či sme skutočne rodina, pretože sme nesmeli večerať s rodičmi pri jednom stole. Keď sa náš otec vrátil z práce, hneď ako vstúpil do domu, požiadali nás, aby sme odišli a išli von. Naše noci boli veľmi krátke, pretože sme nemohli spať pre nedostatok harmónie a skutočnej lásky v manželstve našich rodičov. Náš dom bol nielen malý, čo sa týka veľkosti, ale bol aj temný. Pred stretnutím s misionármi sme každú nedeľu navštevovali rôzne kostoly. Bolo jasné, že naši rodičia hľadali niečo, čo im svet nemohol poskytnúť.
Takto to pokračovalo, kým sme sa nestretli so starším a sestrou Hutchingsovcami, prvým starším misionárskym párom povolaným slúžiť v Zaire (dnes známej ako Konžská demokratická republika alebo Kongo-Kinshasa). Keď sme sa začali stretávať s týmito úžasnými misionármi, ktorí boli ako anjeli, ktorí prišli od Boha, všimol som si, že sa v našej rodine niečo začalo meniť. Po našom krste sme skutočne začali postupne získavať nový životný štýl vďaka znovuzriadenému evanjeliu. Kristove slová začali prehlbovať naše duše. Začali osvecovať naše porozumenie a stali sa pre nás lahodnými, pretože pravdy, ktoré sme obdržali, boli rozoznateľné a mohli sme vidieť svetlo a toto svetlo bolo každým dňom jasnejšie a jasnejšie.
Toto chápanie prečo evanjelium nám pomáhalo, aby sme sa stali podobnejšími Spasiteľovi. Veľkosť nášho domu sa nezmenila; a ani naše spoločenské podmienky. Ale keď sme sa modlili každý deň, ráno a večer, bol som svedkom zmeny srdca mojich rodičov. Študovali sme Knihu Mormonovu; usporiadali sme rodinný domáci večer; skutočne sme sa stali rodinou. Každú nedeľu sme vstávali o 6:00, aby sme sa pripravili na cestu do cirkvi a cestovali sme niekoľko hodín, aby sme sa každý týždeň zúčastňovali na cirkevných zhromaždeniach bez toho, aby sme sa sťažovali. Bol to úžasný zážitok byť toho svedkom. My, čo sme predtým kráčali v temnote, sme vyháňali temnotu spomedzi nás (pozri Náuka a zmluvy 50:25) a uzreli sme „veľké svetlo“ (2. Nefi 19:2).
Pamätám si, ako som jedného dňa nebol ochotný vstať skoro ráno na našu rodinnú modlitbu, zamrmlal som na svoje sestry: „V tomto dome už naozaj nemôžeme robiť nič iné, iba sa modliť, modliť a modliť.“ Môj otec počul moje komentáre. Pamätám si jeho reakciu, keď ma s láskou, ale pevne poučil: „Pokiaľ budeš v tomto dome, budeš sa modliť, modliť a modliť.“
Slová môjho otca mi zneli v ušiach každý deň. Čo si myslíte, že dnes robíme so sestrou Mutombovou s našimi deťmi? Modlíme sa, modlíme a modlíme. Toto je naše dedičstvo.
Muž, ktorý sa narodil slepý a bol uzdravený Ježišom Kristom, potom, čo bol pod tlakom svojich susedov a farizejov, povedal:
„Človek menom Ježiš spravil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Išiel som teda, a keď som sa umyl, videl som. …
… jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím“ (Ján 9:11, 25).
Boli sme tiež slepí a teraz môžeme vidieť. Znovuzriadené evanjelium od tej doby ovplyvňuje našu rodinu. Pochopenie prečo evanjelium požehnalo tri generácie mojej rodiny a bude požehnávať mnoho ďalších prichádzajúcich generácií.
Ježiš Kristus je svetlo, ktoré svieti v tme. Ten, kto Jeho „nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (Ján 8:12).
Takmer rok medzi rokmi 2016 a 2017 čelili ľudia v regióne Kasai strašnej tragédii. Bolo to pre ľudí veľmi temné obdobie kvôli konfliktu medzi skupinou etnických bojovníkov a vládnymi silami. Násilie sa šírilo z miest v provincii Kasai Central do širšieho regiónu Kasai. Mnoho ľudí utieklo z bezpečia svojich domovov a skryli sa v buši. Nemali jedlo ani vodu, vlastne nič, a medzi nimi boli aj niektorí členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní z oblasti Kananga. Niektorých členov Cirkvi zabili jednotky milície.
Brat Honoré Mulumba zo zboru Nganza v Kananga a jeho rodina boli jedni z mála ľudí, ktorí zostali ukrytí vo svojom dome a nevedeli, kam ísť, pretože všetky ulice sa zmenili na strelnicu. Jedného dňa si niektorí muži z milície zo susedstva všimli prítomnosť brata Mulumbu a jeho rodiny, keď sa jedného večera pokúsili nájsť v rodinnej záhrade zeleninu na jedenie. Skupina milície prišla k nim domov a vytiahla ich von a povedala im, aby sa rozhodli dodržiavať ich príkazy milície alebo byť zabití.
Brat Mulumba im odvážne povedal: „Som členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Moja rodina a ja sme prijali Ježiša Krista a veríme v Neho. Zostaneme verní svojim zmluvám a prijmeme smrť.
Milicionári im povedali: „Keď ste si vybrali Ježiša Krista, vaše telá budú zožraté psami,“ a sľúbili, že sa vrátia. Ale nikdy sa nevrátili a rodina tam zostala dva mesiace a už ich nikdy nevidela. Brat Mulumba a jeho rodina udržiavali plamene pochodne svojej viery. Pamätali na svoje zmluvy a boli chránení.
Ježiš Kristus je svetlo, ktoré máme udržiavať aj v temných časoch nášho smrteľného života (pozri 3. Nefi 18:24). Keď sa rozhodujeme nasledovať Krista, rozhodujeme sa zmeniť. Človek zmenený pre Krista bude Kristom riadený a my sa budeme pýtať, tak ako to urobil Pavol: „Čo chceš, Pane, aby som činil?“ (Skutky 9:6). Budeme nasledovať v Jeho šľapajach (pozri 1. Petrov 2:21). Budeme „žiť tak, ako žil On“ (1. Jánov 2:6). (Pozri Ezra Taft Benson, „Born of God“, Ensign, júl 1989.)
Svedčím o Ňom, ktorý zomrel, bol pochovaný a tretí deň vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, aby sme vy aj ja dostali požehnania nesmrteľnosti a oslávenia. On je „svetlo a život, a pravda sveta“ (Eter 4:12). Je protijedom a liekom na zmätok vo svete. Je príkladom znamenitosti pre oslávenie, dokonca Ježiš Kristus. V mene Ježiša Krista, amen.