Obrana našej ústavy inšpirovanej Bohom
Naša viera v božskú inšpiráciu dáva Svätým neskorších dní jedinečnú zodpovednosť za dodržiavanie a obranu ústavy Spojených štátov a zásad ústavnosti.
V tejto nepokojnej dobe som cítil, že mám hovoriť o inšpirovanej ústave Spojených štátov. Táto ústava má osobitný význam pre našich členov v Spojených štátoch, ale je tiež spoločným dedičstvom pre ústavy po celom svete.
I.
Ústava je základom vlády. Poskytuje štruktúru a obmedzenia pre výkon vládnych právomocí. Ústava Spojených štátov je najstaršou písomnou ústavou, ktorá je v súčasnosti platná. Aj keď bola pôvodne prijatá iba malým počtom kolónií, čoskoro sa stala vzorom po celom svete. Dnes každý národ okrem troch prijal písomné ústavy.1
V týchto postrehoch nehovorím za žiadnu politickú stranu alebo inú skupinu. Hovorím v mene ústavy Spojených štátov, ktorú som študoval viac ako 60 rokov. Hovorím zo svojich skúseností právneho referenta predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov. Hovorím za mojich 15 rokov v pozícii profesora práva a 3,5 roka sudcu na Najvyššom súde v Utahu. Najdôležitejšie je, že 37 rokov hovorím ako apoštol Ježiša Krista, zodpovedný za štúdium významu božsky inšpirovanej ústavy Spojených štátov v diele Jeho znovuzriadenej Cirkvi.
Ústava Spojených štátov je jedinečná, pretože Boh zjavil, že ju „ustanovil“ „kvôli právam a ochrane všetkého tela“ (Náuka a zmluvy 101:77; pozri tiež verš 80). Preto je táto ústava osobitným záujmom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní po celom svete. Či sa majú jej zásady uplatňovať v iných národoch sveta a akým spôsobom, je na ich rozhodnutí.
Aký bol Boží zámer pri zriadení ústavy Spojených štátov? Vidíme to na náuke o morálnej slobode jednania. V prvom desaťročí znovuzriadenej Cirkvi boli jej členovia na západných hraniciach vystavení súkromnému a verejnému prenasledovaniu. Čiastočne to bolo kvôli ich odporu voči ľudskému otroctvu, ktoré vtedy existovalo v Spojených štátoch. Za týchto nešťastných okolností Boh zjavil prostredníctvom proroka Josepha Smitha večné pravdy o Svojej náuke.
Boh dal Svojim deťom morálnu slobodu jednania – moc rozhodovať sa a konať. Najžiadanejšou podmienkou pre výkon tejto slobody je maximálna sloboda mužov a žien konať podľa svojich individuálnych rozhodnutí. Potom zjavenie vysvetľuje: „Aby každý človek mohol byť v deň súdu zodpovedný za svoje vlastné hriechy“ (Náuka a zmluvy 101:78). „Takže,“ zjavuje Pán, „nie je správne, aby bol ktorýkoľvek človek podrobený druhému“ (Náuka a zmluvy 101:79). Zjavne to znamená, že ľudské otroctvo je nesprávne. A podľa tejto istej zásady je nesprávne, aby občania nemali hlas pri výbere svojich vládcov alebo pri tvorbe svojich zákonov.
II.
Naše presvedčenie, že ústava Spojených štátov bola inšpirovaná Bohom, neznamená, že božské zjavenie diktovalo každé slovo a frázu, ako napríklad ustanovenia o počte zástupcov z každého štátu alebo o minimálnom veku každého z nich.2 Prezident J. Reuben Clark povedal, že ústava nie je „plne dozretým dokumentom“. „Naopak,“ vysvetlil, „veríme, že musí rásť a rozvíjať sa, aby vyhovovala meniacim sa potrebám pokrokového sveta.“3 Napríklad, inšpirované dodatky zrušili otroctvo a dali ženám volebné právo. Avšak nie v každom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré vykladá ústavu, vidíme inšpiráciu.
Verím tomu, že ústava Spojených štátov obsahuje aspoň päť Bohom inšpirovaných zásad.4
Prvou je zásada, že zdrojom vládnej moci sú ľudia. V dobe, keď sa všeobecne predpokladalo, že zvrchovaná moc pochádza z božského práva kráľov alebo z vojenskej moci, bolo pripisovanie zvrchovanej moci ľudu revolučné. Filozofi to hlásali, ale ako prvá to uplatnila ústava Spojených štátov. Zvrchovaná moc ľudu neznamená, že davy alebo iné skupiny ľudí môžu zasahovať, aby zastrašovali, alebo si vynucovali vládne kroky. Ústava zaviedla ústavnú demokratickú republiku, v ktorej si ľud uplatňuje svoju moc prostredníctvom svojich volených zástupcov.
Druhou inšpirovanou zásadou je rozdelenie delegovanej moci medzi národ a jeho pridružené štáty. V našom federálnom systéme sa táto bezprecedentná zásada niekedy zmenila vďaka inšpirovaným dodatkom, ako sú napríklad tie, o ktorých som sa už zmienil, a ktoré zrušili otroctvo a rozšírili volebné práva na ženy. Ústava Spojených štátov významne obmedzuje národnú vládu na výkon právomocí udelených výslovne alebo implicitne a vyhradzuje si všetky ďalšie vládne právomoci „buď pre štáty alebo pre občanov“.5
Ďalšou inšpirovanou zásadou je deľba moci. Už viac ako storočie pred našim ústavným zhromaždením z roku 1787 bol anglický parlament priekopníkom oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci, keď získal od kráľa určité právomoci. Inšpiráciou v americkom dohovore bolo delegovanie nezávislých výkonných, zákonodarných a súdnych právomocí, aby sa tieto tri vetvy mohli vzájomne kontrolovať.
Štvrtá inšpirovaná zásada je v zhluku životne dôležitých záruk individuálnych práv a konkrétnych obmedzení vládnej moci v Listine práv, ktorá bola prijatá dodatkom iba tri roky po nadobudnutí platnosti ústavy. Listina práv nebola nová. Inšpiráciou tu bolo praktické naplnenie priekopníckych zásad v Anglicku, počnúc Veľkou listinou slobôd. Autori ústavy ich poznali, pretože niektoré koloniálne charty mali také záruky.
Bez Listiny práv by Amerika nemohla slúžiť ako hosťujúci národ znovuzriadenia evanjelia, ktoré začalo len o tri desaťročia neskôr. Pôvodné ustanovenie malo božskú inšpiráciu, podľa ktorej by verejné úrady nemali mať žiadne náboženské požiadavky,6 ale bolo životne dôležité doplniť v prvom dodatku náboženskú slobodu a záruky proti zavádzaniu náboženstva. Božskú inšpiráciu vidíme aj v slobodách prejavu a tlače v prvom dodatku a v osobnej ochrane v ďalších dodatkoch, napríklad v trestných stíhaniach.
Po piate a nakoniec, vidím božskú inšpiráciu v nevyhnutnom účele celej ústavy. Mali by sme sa riadiť zákonom, a nie jednotlivcami, a naša oddanosť je k ústave a jej zásadám a procesom, nie k žiadnemu držiteľovi úradu. Týmto sú si všetky osoby rovné pred zákonom. Tieto zásady blokujú autokratické ambície, ktoré poškodili demokraciu v niektorých krajinách. Znamenajú tiež, že žiadna z troch vládnych zložiek by nemala byť dominantná nad ostatnými alebo brániť ostatným vo výkone ich náležitých ústavných funkcií vzájomnej kontroly.
III.
Napriek tomu, že sú zásady v ústave Spojených štátov inšpirované Bohom, keď ich uplatňujú nedokonalí smrteľníci, ich zamýšľané účinky/dopad sa nie vždy dosiahnu. Federálna vláda prevzala od štátov dôležité právne predpisy, ako napríklad niektoré zákony upravujúce rodinné vzťahy. Záruka prvého dodatku k slobode prejavu bola niekedy oslabená potláčaním nepopulárneho prejavu. Zásada deľby moci bola vždy pod tlakom prílivu a odlivu jednej zložky vlády, ktorá vykonávala alebo brzdila právomoci delegované na inú.
Existujú iné hrozby, ktoré oslabujú inšpirované zásady v ústave Spojených štátov. Postavenie ústavy zhoršuje úsilie o nahradenie súčasných spoločenských trendov ako dôvod jej založenia namiesto slobody a samovlády. Právomoc ústavy je bagatelizovaná, keď kandidáti či úradníci ignorujú jej zásady. Dôstojnosť a moc ústavy sa znižuje tými, ktorí ju označujú ako test oddanosti či politický slogan, namiesto jej vznešeného stavu ako zdroja právomoci a obmedzení vládnej moci.
IV.
Naša viera v božskú inšpiráciu dáva Svätým neskorších dní jedinečnú zodpovednosť za dodržiavanie a obranu ústavy Spojených štátov a zásad ústavnosti, nech žijeme kdekoľvek. Musíme dôverovať Pánovi a mať pozitívny názor na budúcnosť tohto národa.
Čo majú Svätí neskorších dní ešte urobiť? Musíme sa modliť, aby Pán viedol a požehnával všetky národy a ich vedúcich. Toto je súčasť nášho článku viery. Byť podriadení prezidentom či vládcom7 samozrejme nie je prekážkou v tom, aby sme nesúhlasili s jednotlivými zákonmi či postupmi. Vyžaduje si to, že svoj vplyv budeme uplatňovať civilne a mierovým spôsobom v rámci našich ústav a platných zákonov. V sporných otázkach by sme sa mali usilovať o umiernenie a zjednotenie.
Existujú iné povinnosti, ktoré sú súčasťou dodržiavania inšpirovanej ústavy. Máme sa naučiť inšpirované zásady v ústave a obhajovať ich. Máme vyhľadávať a podporovať múdre a dobré osoby, ktoré budú podporovať tieto zásady vo svojej verejnej činnosti.8 Máme byť znalými občanmi, ktorí sú aktívni v prejavovaní svojho vplyvu v občianskych veciach.
V Spojených štátoch a v iných demokraciách sa politický vplyv uplatňuje prostredníctvom kandidovania na funkciu (čo podporujeme), hlasovaním, finančnou podporou, členstvom a službou v politických stranách a priebežnou komunikáciou s úradníkmi, stranami a kandidátmi. Aby demokracia dobre fungovala, potrebuje všetky tieto prvky, ale svedomitý občan nemusí spĺňať všetky z nich.
Existuje veľa politických problémov a žiadna strana, platforma či jednotlivý kandidát nemôže uspokojiť všetky osobné preferencie. Každý občan sa preto musí rozhodnúť, ktoré záležitosti sú pre neho či ňu najdôležitejšie v tom konkrétnom období. Členovia potom majú hľadať inšpiráciu o tom, ako uplatniť svoj vplyv podľa svojich individuálnych priorít. Tento proces nie je jednoduchý. Môže si to vyžadovať zmenu strany, ktorú podporujeme či výber kandidáta, dokonca i z jedných volieb na druhé.
Tieto nezávislé kroky si budú niekedy vyžadovať podporu kandidátov, politických strán či platforiem, ktorých iné postoje nemôžu schvaľovať.9 Toto je jedným z dôvodov prečo povzbudzujeme členov, aby sa zdržali posudzovania jeden druhého v politických záležitostiach. Nikdy by sme nemali tvrdiť, že verný Svätý neskorších dní nemôže patriť do určitej politickej strany alebo voliť konkrétneho kandidáta. Učíme správne zásady a nechávame našich členov, aby sa rozhodli ako uprednostniť a aplikovať tieto zásady pri záležitostiach, ktoré sa z času na čas vyskytnú. Tiež trváme na tom, a žiadame našich miestnych vedúcich, aby trvali na tom, že politické rozhodnutia a príslušnosť nemajú byť predmetom učenia či obhajoby na žiadnych z našich cirkevných zhromaždení.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní bude samozrejme využívať svoje právo podporiť či nepodporiť konkrétne legislatívne návrhy, o ktorých sa domnievame, že ovplyvnia slobodu náboženského prejavu alebo nevyhnutné záujmy cirkevných organizácií.
Svedčím o Bohom inšpirovanej ústave Spojených štátov a modlím sa, aby sme my, ktorí uznávame Božiu Bytosť, ktorá ju inšpirovala, vždy obhajovali a bránili jej úžasné zásady. V mene Ježiša Krista, amen.