„Zásady môjho evanjelia“
Zásada evanjelia je náukovo založené usmernenie pre spravodlivé vykonávanie morálnej slobody jednania.
Na generálnej konferencii Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní v októbri 1849 bol starší John Taylor z Kvóra dvanástich apoštolov povolaný, aby otvoril francúzsky národ na hlásanie evanjelia Ježiša Krista. Jeho služba zahŕňala editovanie prvého oficiálneho cirkevného periodika v tej krajine. Starší Taylor pripravil a vydal v roku 1851 článok ako odpoveď na časté otázky, ktoré mu o Cirkvi kládli. A ku koncu tohto článku spomenul starší Taylor nasledovnú príhodu:
„Pred niekoľkými rokmi sa v Nauvoo pán v mojom dosluchu, člen zákonodarného zboru, pýtal Josepha Smitha, ako to, že je schopný vládnuť toľkým ľuďom a udržiavať taký dokonalý poriadok; zároveň poznamenal, že pre nich bolo nemožné, aby to robili kdekoľvek inde. Pán Smith poznamenal, že to bolo veľmi ľahké. ,Ako?‘ spýtal sa pán. ,Pre nás je to veľmi ťažké.‘ Pán Smith odpovedal: ,Učím ich správne zásady a oni si samy vládnu.‘“1
Modlím sa, aby Duch Svätý učil a povznášal každého jedného z nás, keď budem zdôrazňovať dôležité zásady v znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista.
Zásady
Pán zjavil prorokovi Josephovi Smithovi, že: „starší, kňazi a učitelia tejto cirkvi budú učiť zásady evanjelia môjho, ktoré sú v Biblii a v Knihe Mormonovej, v ktorej je plnosť evanjelia.“2 On tiež vyhlásil, že Svätí neskorších dní majú: „byť poučení dokonalejšie v teórii, v zásade, v náuke, v zákone evanjelia, vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú kráľovstva Božieho, ktoré sú nutné pre vaše pochopenie.3
Stručne povedané, zásada evanjelia je náukovo založené usmernenie pre spravodlivé vykonávanie morálnej slobody jednania. Zásady sa odvíjajú od širších právd evanjelia a poskytujú smer a štandardy, keď postupujeme vpred na ceste zmluvy.
Napríklad prvé tri Články viery identifikujú základné aspekty učenia o náuke znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista: podstatu Božstva v prvom článku viery, dopady pádu Adama a Evy v druhom článku viery a požehnania umožnené vďaka uzmiereniu Ježiša Krista v treťom článku viery.4 A štvrtý článok viery ustanovuje prvé zásady – usmernenia o prejavovaní viery v Ježiša Krista a o pokání – a prvé kňazské obrady, ktoré umožňujú, aby bolo uzmierenie Ježiša Krista v našom živote účinné.5
Slovo múdrosti je ďalším príkladom zásady, ktorá je usmernením. Prosím, zoberte na vedomie tieto úvodné verše v 89. oddiele Náuky a zmlúv.
„Dané ako zásada so zasľúbením, prispôsobené schopnosti slabých a najslabších zo všetkých svätých, ktorí sú alebo môžu byť nazývaní svätými.
Hľa, veru, tak vám hovorí Pán: V dôsledku zla a plánov, ktoré existujú a budú existovať v srdciach sprisahaneckých ľudí v posledných dňoch som vás varoval a varujem vás vopred tým, že vám dávam skrze zjavenie toto slovo múdrosti.“6
Inšpirované poučenie, ktoré nasleduje po tomto úvode, poskytuje trvalé usmernenia pre fyzické aj duchovné blaho a svedčí o konkrétnych požehnaniach, ktoré závisia od našej vernosti tejto zásade.
Štúdium, porozumenie a život podľa zásad evanjelia posilňujú našu vieru v Spasiteľa, prehlbujú našu oddanosť Jemu a pozývajú do našich životov množstvo požehnaní a duchovných darov. Zásady spravodlivosti nám tiež pomáhajú pozerať sa za hranice našich osobných preferencií a na seba zameraných túžob tým, že nám poskytujú vzácnu perspektívu večnej pravdy, keď prechádzame rôznymi okolnosťami, výzvami, rozhodnutiami a skúsenosťami smrteľnosti.
Súčasné príklady vyučovania správnych zásad
Vyhlásenie proroka Josepha Smitha o výučbe správnych zásad je asi jedným z jeho najčastejšie citovaných učení. A mocné príklady tohto inšpirovaného vzoru výučby nájdeme dnes vo vyhláseniach Pánových splnomocnených služobníkov.
Zásada nerozptyľovania
Prezident Dallin H. Oaks hovoril na generálnej konferencii v roku 1998 o povinnostiach držiteľov Áronovho kňazstva v súvislosti s prípravou a podávaním sviatosti. Opísal zásadu nerozptyľovania a naznačil, že držiteľ Áronovho kňazstva by nikdy nechcel, aby niečo svojím vzhľadom alebo správaním odvádzalo pozornosť ktoréhokoľvek člena Cirkvi od jeho či jej uctievania a obnovovania zmlúv. Prezident Oaks tiež zdôraznil súvisiace zásady usporiadanosti, čistoty, úcty a dôstojnosti.
Je zaujímavé, že prezident Oaks neposkytol mladým mužom zdĺhavý zoznam vecí, ktoré majú a nemajú robiť. Namiesto toho vysvetlil túto zásadu s očakávaním, že mladí muži a ich rodičia a učitelia by mohli a mali použiť svoje vlastné zváženie a inšpiráciu, aby postupovali podľa tohto usmernenia.
Vysvetlil: „Nebudem navrhovať podrobné pravidlá, pretože okolnosti v rôznych zboroch a pobočkách v našej celosvetovej Cirkvi sú také odlišné, že konkrétne pravidlo, ktoré sa vyžaduje v jednom prostredí, môže byť v inom neprimerané. Namiesto toho navrhnem zásadu založenú na náukách. Ak všetci pochopia túto zásadu a budú konať v súlade s ňou, pravidlá nebudú takmer potrebné. Ak sú v jednotlivých prípadoch potrebné pravidlá alebo poradenstvo, môžu ich poskytnúť miestni vedúci v súlade s náukami a ich súvisiacimi zásadami.“7
Zásada, že sabat je znamením
Na generálnej konferencii v apríli 2015 nás prezident Russell M. Nelson učil, že „Sabat je radosťou.“8 Tiež vysvetlil, ako on osobne prišiel k pochopeniu základnej zásady o uctievaní sabatu:
„Ako svätíme deň sabatu? Keď som bol oveľa mladší, študoval som diela ostatných ľudí, ktorí zostavili zoznamy toho, čo máme počas sabatu robiť, a toho, čo robiť nemáme. Až neskôr som sa z písiem dozvedel, že moje správanie a postoj počas sabatu predstavujú určité znamenie medzi mnou a mojím Nebeským Otcom. Vďaka tomuto porozumeniu som už nepotreboval zoznamy toho, čo robiť a čo nie. Keď som sa musel rozhodnúť, či je určitá činnosť na sabat vhodná, jednoducho som sa sám seba opýtal: ‚Aké znamenie tým chcem dať Bohu?‘ Vďaka tejto otázke boli moje rozhodnutia ohľadom dňa sabatu úplne jasné.“9
Jednoduchá, ale mocná otázka prezidenta Nelsona zdôrazňuje zásadu, ktorá prekonáva akúkoľvek neistotu ohľadom toho, čo to znamená a čo by sme mali urobiť, aby sme si uctili sabat. Jeho otázka zahŕňa usmernenie a normu, ktoré môžu požehnať každého z nás za rôznych okolností.
Zásada, že máme byť ochotní nechať vo svojom živote zvíťaziť Boha
Pred šiestimi mesiacmi na generálnej konferencii prezident Nelson opísal svoje osobné nadšenie z toho, ako bol privedený k novému poznaniu o význame slova Izrael. Povedal nám, že keď sa to naučil, jeho duša sa zachvela: „samotné meno Izrael odkazuje na osobu, ktorá je ochotná nechať zvíťaziť vo svojom živote Boha.“10 Prezident Nelson potom identifikoval niekoľko dôležitých dôsledkov, ktoré z tohto postrehu vyplývajú.
Jeho posolstvo o tom, že sme ochotní nechať Boha zvíťaziť, je pozoruhodným príkladom výučby správnych zásad, aby sme si mohli vládnuť sami. Rovnako ako vo svojom posolstve o tom, že sabat musí byť radosťou, položil prezident Nelson základné otázky, ktoré slúžia ako usmernenia a štandardy pre každého z nás.
„Ste ochotní nechať vo svojom živote zvíťaziť Boha? Ste ochotní nechať Boha, aby bol vo vašom živote tým najdôležitejším vplyvom?“
Pokračoval:
„Zvážte, ako by vás mohla takáto ochota požehnať. Ak ste slobodní a hľadáte večného spoločníka, vaša túžba byť „z Izraela“ vám pomôže rozhodnúť sa, s kým chodiť na rande a ako.
Ak ste zosobášení so spoločníkom, ktorý porušil svoje zmluvy, vaša ochota nechať vo svojom živote zvíťaziť Boha umožní, aby vaše zmluvy s Bohom zostali nedotknuté. Spasiteľ uzdraví vaše zlomené srdce. Nebesia sa otvoria, keď budete zisťovať, ako sa posunúť vpred. Nemusíte sa túlať alebo si lámať hlavu.
Ak máte o evanjeliu alebo Cirkvi úprimné otázky, keď sa rozhodnete nechať zvíťaziť Boha, budete vedení, aby ste našli a porozumeli absolútnym, večným pravdám, ktoré povedú váš život a pomôžu vám zostať pevne na ceste zmluvy.
Keď čelíte pokušeniu – aj keď to pokušenie prichádza, keď ste vyčerpaní alebo sa cítite osamelí, alebo nepochopení – predstavte si odvahu, ktorú môžete pozbierať, keď sa rozhodnete nechať vo svojom živote zvíťaziť Boha a keď Ho budete prosiť, aby vás posilnil.
Keď je vašou najväčšou túžbou nechať zvíťaziť Boha, byť súčasťou Izraela, mnoho rozhodnutí sa stane jednoduchšími. Mnoho problémov prestane byť problémami! Viete, ako sa najlepšie zušľachtiť. Viete, čo pozerať a čítať, kde tráviť svoj čas a s kým sa stýkať. Viete, čo chcete dosiahnuť. Viete, akým človekom sa skutočne chcete stať.“11
Všimnite si, koľko zásadných rozhodnutí a životných skúseností môže byť ovplyvnených zásadou ochoty nechať zvíťaziť Boha: randenie a manželstvo, otázky a obavy ohľadom evanjelia, pokušenie, osobná starostlivosť, čo pozerať a čítať, kde tráviť čas, s kým sa stretávať a veľa, veľa ďalších. Inšpirované otázky prezidenta Nelsona zdôrazňujú jednoduchú zásadu, ktorá poskytuje smer v každom aspekte nášho života a umožňuje nám vládnuť samým nad sebou.
Veľmi malé kormidlo
Keď bol Joseph Smith uväznený v žalári v Liberty, napísal listy s pokynmi pre členov a vedúcich Cirkvi, a pripomenul im, že: „veľmi veľká loď je veľmi požehnaná v období búrky veľmi malým kormidlom, súc udržiavaná v kurze podľa vetra a vĺn“.12
„Kormidlom“ je koleso alebo oje a súvisiace vybavenie používané na riadenie lode alebo člna. A „súc udržiavaná v kurze podľa vetra vĺn“ označuje otáčanie lode tak, aby si udržala rovnováhu a počas búrky sa neprevrátila.
Zásady evanjelia sú pre mňa a pre vás tým, čím je pre loď kormidlo. Správne zásady nám umožňujú nájsť svoju cestu a stáť pevne, stálo a neochvejne, aby sme nestratili rovnováhu a neklesli v zúriacich búrkach neskorších dní plných temnoty a zmätku.
Počas tejto generálnej konferencie sme boli hojne požehnaní učením sa o večných zásadách od Pánových splnomocnených služobníkov. Našou individuálnou zodpovednosťou je teraz riadiť sa podľa právd, o ktorých svedčili.13
Svedectvo
Prezident Ezra Taft Benson učil: „Počas nasledujúcich šiestich mesiacov by malo vedľa vašich štandardných diel stáť konferenčné vydanie časopisu [Liahona] a mali by ste do nej často nahliadať.“14
Celou energiou svojej duše nás všetkých vyzývam, aby sme sa učili o zásadách spravodlivosti, žili podľa nich a milovali ich. Iba pravdy evanjelia nám umožňujú, aby sme: „veselo [činili] všetky veci, ktoré ležia v našej moci“ a tlačili sa vpred po ceste zmluvy, aby sme „videli spásu Božiu, a aby rameno jeho bolo zjavené.“15
Viem, že náuka a zásady evanjelia Ježiša Krista sú základnými zdrojmi smerovania v našich životoch a trvácnej radosti v smrteľnosti a na večnosti. A v túto slávnostnú Veľkonočnú nedeľu s radosťou svedčím, že náš žijúci Spasiteľ je prameňom, z ktorého tečú tieto pravdy. O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.