Moc Ježiša Krista v našom živote každý deň
Zdrojom našej sily je viera v Ježiša Krista, keď sa k Nemu so zámerom snažíme prísť každý deň.
Drahí bratia a sestry, toto je Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Aká je to radosť byť zhromaždení ako Jeho Cirkev. Som vďačný, že nám prezident Russell M. Nelson pripomenul, aby sme často používali správny názov Pánovej Cirkvi, aby sme si pamätali, koho to je Cirkev a koho učenie nasledujeme.
Prezident Russell M. Nelson vyhlásil: „V nasledujúcich dňoch uvidíme najúžasnejšie prejavy Spasiteľovej moci, aké kedy svet videl. … Udelí veriacim nespočetné privilégiá, požehnania a zázraky.“1
Jednou z najväčších výsad pre mňa a moju manželku Renee je stretávanie sa so Svätými tam, kde slúžime. Počúvame ich príbehy, sme svedkami ich strát, zdieľame ich smútok a tešíme sa z ich úspechu. Boli sme svedkami mnohých požehnaní a zázrakov, ktoré Spasiteľ udelil veriacim. Stretli sme ľudí, ktorí prežili nemožné, ktorí pretrpeli nemysliteľné.
Videli sme prejav Spasiteľovej moci u jednej vdovy, ktorá stratila manžela, keď boli v Pánovom mene v Bolívii.2 Videli sme ho u mladej ženy v Argentíne, ktorá spadla pod vlak a prišla o nohu len preto, že jej niekto chcel ukradnúť mobilný telefón.3 A u jej slobodného otca, ktorý sa teraz musí po takom nevysvetliteľnom čine krutosti pozbierať a posilniť svoju dcéru. Videli sme ho v rodinách, ktoré prišli v roku v 2022 o svoje domovy a všetok majetok počas požiarov v Čile len dva dni pred Vianocami.4 Videli sme ho u tých, ktorí trpia po traumatickom rozvode a u tých, ktorí sú nevinnými obeťami zneužívania.
Čo im dáva silu prejsť týmito ťažkými vecami? Čo nám dodáva extra dávku sily na to, aby sme pokračovali, keď sa všetko zdá stratené?
Zistil som, že zdrojom tejto sily je viera v Ježiša Krista, keď sa k Nemu so zámerom snažíme prísť každý deň.
Prorok Jákob učil: „A príde na svet, aby mohol spasiť všetkých ľudí, ak budú počúvať hlas jeho; lebo hľa, on vytrpí bolesti všetkých ľudí, áno, bolesti každého živého stvorenia, ako mužov, tak aj žien a detí, ktorí patria do rodiny Adamovej.“5
Mať vieru v Ježiša Krista sa občas môže zdať ako niečo nemožné, takmer nedosiahnuteľné. Môžeme si myslieť, že prísť ku Kristovi si vyžaduje silu, moc a dokonalosť, ktoré nemáme, a jednoducho nevieme nájsť energiu na to, aby sme to všetko urobili. Ale od všetkých týchto ľudí som sa naučil, že viera v Ježiša Krista je to, čo nám dáva energiu začať onú cestu. Niekedy si môžeme myslieť: „Musím napraviť svoj život, kým prídem k Ježišovi“, ale pravdou je, že k Ježišovi prichádzame, aby sme napravili svoj život s Jeho pomocou.
Neprichádzame k Ježišovi, pretože sme dokonalí. Prichádzame k Nemu, pretože máme chyby a v Ňom môžeme byť „zdokonalení“.6
Ako začať každý deň s trochou viery? Pre mňa sa to začína ráno: keď sa zobudím, namiesto toho, aby som sa pozrel na telefón, pomodlím sa. Stačí, aby to bola jednoduchá modlitba. Potom si čítam písma. To mi pomáha s mojou zmluvou, ktorú uzatváram každý týždeň pri prijímaní sviatosti, že budem „vždy na neho pamätať“.7 Keď začínam svoj deň modlitbou a písmami, môžem na Neho „pamätať“ aj vtedy, keď sa pozerám na telefón. Môžem na Neho „pamätať“, keď čelím problémom a konfliktom, a snažím sa im čeliť tak, ako by to robil Ježiš.
Keď „na Neho pamätám“, cítim túžbu zmeniť sa, činiť pokánie. Nachádzam zdroj energie na dodržiavanie svojich zmlúv, cítim vplyv Ducha Svätého vo svojom živote a „dodržiava[m] jeho prikázania, ktoré [mi] dal, aby [som mohol] vždy mať jeho Ducha“.8 Pomáha mi vytrvať až do konca.9 Alebo aspoň do konca dňa! A v tých dňoch, keď na Neho celý deň nepamätám, On je stále tu, miluje ma a hovorí mi: To je v poriadku, zajtra to môžeš skúsiť znova.
Hoci sme nedokonalí v pamätaní na Neho, náš milujúci Nebeský Otec na nás vždy pamätá.
Jednou z chýb, ktoré často robíme, je myslenie si, že dodržiavanie zmlúv alebo sľubov, ktoré dávame Bohu, je akási transakcia, ktorú s Ním robíme: ja poslúcham a On ma chráni, aby sa mi nikdy nič zlé nestalo. Platím desiatky a nikdy neprídem o prácu ani mi nezhorí dom. Ale keď potom veci nejdú podľa našich predstáv, voláme k Pánovi: „Nedbáš, že hynieme?“10
Naše zmluvy nie sú len transakčné; sú transformačné.11 Prostredníctvom svojich zmlúv dostávam posväcujúcu a posilňujúcu moc Ježiša Krista, ktorá mi umožňuje stať sa novým človekom, odpúšťať, čo sa zdá byť neodpustiteľné a prekonávať nemožné. S úmyslom vždy pamätať na Ježiša Krista je mocná vec; dáva mi to dodatočnú silu „dodržiavať jeho prikázania, ktoré [mi] dal“.12 Pomáha mi to byť milší, usmievať sa bez dôvodu, byť tvorcom pokoja13, vyhýbať sa konfliktom, nechať Boha, aby zvíťazil v mojom živote.14
Keď je naša bolesť alebo bolesť niekoho, koho milujeme, taká veľká, že ju nedokážeme zniesť, pamätanie na Ježiša Krista a prichádzanie k Nemu môže odľahčiť bremeno, obmäkčiť srdce a zmierniť bolesť. Toto je tá moc, ktorá umožnila otcovi nad rámec jeho prirodzených schopností podporiť svoju dcéru počas fyzickej a emocionálnej bolesti zo straty nohy.
Keď starší Soares vlani v júni navštívil Argentínu a spýtal sa Flavie na jej tragickú nehodu, verne odpovedala: „Keď sa [to stalo], pociťovala som zmätok, horkosť, hnev a nenávisť. Niečo, čo mi pomohlo, bolo nepýtať sa ‚prečo ja?‘, ale ‚za akým účelom?‘. … Bolo to niečo, čo ma priviedlo bližšie k druhým a k Pánovi. … Namiesto toho, aby som sa od Neho vzdialila, musela som sa k Nemu priblížiť.“15
Prezident Nelson učil: „Odmenou za dodržiavanie zmlúv s Bohom je nebeská moc – moc, ktorá nás posilňuje, aby sme lepšie odolávali skúškam, pokušeniam a bolestiam srdca. … Čiže zachovávatelia zmlúv majú nárok na zvláštny druh odpočinutia.“16 Toto je druh odpočinutia a pokoja, ktorý som videl v očiach vdovy napriek bolesti z toho, že cítila, že jej manžel jej každý deň chýba.
Nový zákon hovorí o príhode, keď bol Ježiš s Jeho učeníkmi na lodi:
„Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. …
On však spal … na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme?
A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! …
Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?“17
Tento príbeh ma vždy fascinoval. Očakával Pán, že použijú svoju vieru na upokojenie búrky? Aby napomenuli vietor? Viera v Ježiša Krista je pocit pokoja, aby sme odolali búrke s vedomím, že nezahynieme, pretože On je na lodi s nami.
Takúto vieru sme videli, keď sme sa stretli s rodinami po požiaroch v Čile. Ich domy boli spálené do tla. Stratili všetko. No keď sme sa prechádzali v tom, čo bývalo ich domovmi a oni nám rozprávali o svojich zážitkoch, cítili sme, že stojíme na posvätnej zemi. Jedna sestra povedala mojej manželke:„Keď som videla, že horia okolité domy, mala som pocit, že náš dom asi zhorí, že prídeme o všetko. Namiesto zúfalstva som prežívala pocit neopísateľného pokoja. Nejako som cítila, že všetko bude v poriadku.“ Dôvera v Boha a dodržiavanie našich zmlúv s Ním prináša moc do našich slabostí a útechu do nášho zármutku.
Som vďačný, že sme s Renne mali tú príležitosť stretnúť sa niektorými s týchto výnimočných Svätých, za ich mnohé príklady viery, sily a vytrvalosti. Za príbehy o žiali a sklamaní, ktoré sa nikdy nedostanú na titulnú stranu novín alebo sa nikdy nestanú virálnymi. Za preliate slzy a vyslovené modlitby po strate či traumatickom rozvode, ktoré nie sú zachytené na fotografiách, za nenapísané príspevky o strachu, smútku a bolesti, ktoré sa stávajú znesiteľnými vďaka viere v Ježiša Krista a v Jeho uzmierenie. Títo ľudia posilňujú moju vlastnú vieru a som za to hlboko vďačný.
Viem, že toto je Cirkev Ježiša Krista. Viem, že On je pripravený obdarovať nás Svojou mocou, ak k Nemu budeme prichádzať každý jeden deň. V mene Ježiša Krista, amen.