Chváľme proroka
Sme tak veľmi požehnaní, že vieme všetko, čo vieme, vďaka tomu, že máme Josepha Smitha, proroka tejto poslednej dispenzácie času.
Moji drahí bratia a sestry, je mi cťou, že tu dnes ráno môžem byť s vami. Modlím sa o to, aby ma Pán požehnal.
Moje oči už nie sú to, čo bývali. Išiel som k očnej lekárke a povedal som jej: „Nedovidím na čítacie zariadenie.“
Povedala: „Nuž, vaše oči sú staré. Už sa nezmenia.“
Takže sa budem snažiť ako sa len dá.
Rád by som sa s vami podelil o niektoré veci, ktoré mám na mysli. Zdá sa, že mám posledných pár mesiacov na mysli proroka Josepha. Sedel som a rozmýšľal o jeho veľkolepej zodpovednosti, keď sa stal prorokom tejto dispenzácie plnosti časov.
Myslím na to, akí sme ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní vďační, že Joseph Smith, chlapec, ktorý túžil vedieť, čo má urobiť, aby mu boli odpustené hriechy, našiel odvahu ísť do hájika stromov neďaleko svojho domu v Palmyre v štáte New York a tam pokľaknúť v modlitbe a – ako sám povedal – prvýkrát sa modliť nahlas (pozri Joseph Smith – Životopis 1:14).
Pri tejto príležitosti, keď Joseph pokľakol na kolená na mieste, ktoré nazývame Posvätný háj, sa otvorili nebesá. Objavili sa pred ním dve bytosti, jasnejšie ako poludňajšie slnko. Jedna sa mu prihovorila a povedala: „[Joseph,] toto je môj Milovaný Syn. Vypočuj Ho!“ (Joseph Smith – Životopis 1:17). Tak sa začalo znovuzriadenie plnosti večného evanjelia Ježiša Krista.
Ježiš, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, prehovoril k chlapcovi Josephovi a otvoril túto dispenzáciu času, v ktorej teraz žijeme, a preto spievame: „Chváľme muža, čo hovoril s Jehovom!“ („Chváľme proroka“, Cirkevné piesne a piesne pre deti, str. 50). Ďakujeme Pánovi za Josepha Smitha a za jeho odvahu ísť v roku 1820 do toho hájika stromov neďaleko svojho domu v Palmyre v štáte New York.
Premýšľam o všetkých úžasných veciach, ktoré vieme, a o všetkých veciach, ktoré máme. Moji milovaní bratia a sestry, dnes ráno vám svedčím o tom, ako veľmi sme požehnaní, že vieme všetko, čo vieme vďaka tomu, že máme Josepha Smitha, proroka tejto poslednej dispenzácie času.
Chápeme zmysel života, chápeme, kto sme.
Vďaka tomu, že máme Josepha – ktorý ako chlapec išiel do hájika stromov a túžil, aby mu boli odpustené hriechy – vieme, kto je Boh, vieme, kto je Spasiteľ.
Myslím si, že je to jedna z najveľkolepejších a najúžasnejších vecí, ktoré môže ktokoľvek na tomto svete vedieť – že sa v týchto neskorších dňoch zjavil náš Nebeský Otec a Pán Ježiš Kristus a že Joseph bol vyvolený, aby znovuzriadil plnosť večného evanjelia Ježiša Krista.
Máme Knihu Mormonovu. Akým úžasným a nádherným darom je Kniha Mormonova pre členov Cirkvi. Je ďalším svedectvom o tom, že Ježiš je Kristus. Máme ju, pretože Joseph bol hodný toho, aby išiel po dosky, bol inšpirovaný nebom, aby ich Božím darom a mocou preložil a aby dal túto knihu svetu.
Hoci je moje posolstvo dnes ráno jednoduché, je hlboké a plné lásky k prorokovi Josephovi Smithovi a ku všetkým tým, moji bratia a sestry, ktorí ho podporovali a boli ochotní podporovať ho v jeho mladosti.
Rád by som dnes ráno vzdal hold jeho matke. Vždy som si myslel, že je úžasné, že keď sa Joseph vrátil domov po tej skúsenosti v Posvätnom háji a povedal svojej matke, čo sa stalo, Lucy Mack Smithová mu verila.
Som vďačný za jeho otca, bratov, sestry a rodinu, ktorí ho podporovali v tejto obrovskej zodpovednosti, ktorú mu Pán dal – aby sa stal prorokom a opäť raz znovuzriadil plnosť večného evanjelia Ježiša Krista na zemi.
Takže moje svedectvo dnes ráno je, že viem, že Ježiš Kristus je Spasiteľ a Vykupiteľ sveta. Viem tiež, že náš Nebeský Otec a Pán Ježiš Kristus sa zjavili Josephovi, hovorili s ním a pripravili ho na to, aby sa stal prorokom.
Žasnem nad tým, a som si istý, že mnohí z vás tiež, aké máme požehnanie, že vieme to, čo vieme o zmysle nášho života, prečo sme tu, čo by sme sa mali v našom každodennom živote snažiť robiť a dosiahnuť. Deň čo deň sa snažíme pripraviť na to, aby sme boli o niečo lepší, o niečo láskavejší, o niečo pripravenejší na ten deň, ktorý určite príde, kedy prejdeme späť do prítomnosti nášho Nebeského Otca a Pána Ježiša Krista.
Tento deň je pre mňa čoraz bližšie. Onedlho budem mať 95 rokov. Moje deti mi hovoria, že si niekedy myslia, že som oveľa starší, ale to je v poriadku. Robím, čo sa dá.
Ale už takmer 50 rokov, bratia a sestry, mám tú česť venovať sa celému svetu v rámci mojej úlohy generálnej autority Cirkvi. Je to úžasné požehnanie. Myslím si, že som sa dostal takmer do všetkých častí sveta. Stretol som sa s členmi Cirkvi na celom svete.
Och, ako veľmi vás mám rád. Je to taká nádherná skúsenosť – pozerať sa do vašich tvárí, byť vo vašej prítomnosti a cítiť vašu lásku k Pánovi a k znovuzriadeniu evanjelia Ježiša Krista.
Kiež nad nami teraz bdie náš Nebeský Otec a kiež požehná celý priebeh konferencie. A kiež sa v našich srdciach rozhojní Pánov Duch, a kiež sa naša láska k evanjeliu Ježiša Krista – nášho milovaného Spasiteľa, Pána Ježiša Krista – prehlbuje, zatiaľ čo sa Mu budeme snažiť slúžiť, zachovávať Jeho prikázania a viac sa Mu podobať vďaka našej účasti na generálnej konferencii. Nech sa už nachádzate kdekoľvek na svete, kiež vám Boh žehná. Kiež je Duch Pánov s nami. Kiež pocítime moc neba pri tom, ako budeme spoločne uctievať na tomto zasadaní konferencie.
Zanechávam vám svoje svedectvo o tom, že viem, že Ježiš je Kristus. On je náš Spasiteľ, náš Vykupiteľ. On je náš najlepší priateľ. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.