Kráčajme v zmluvnom vzťahu s Kristom

Prezidentka Emily Belle Freemanová

Generálna prezidentka Mladých žien

Ten, ktorý bol kvôli nám zbitý a zlomený, dovolí, aby v nás smrteľnosť vykonala svoju prácu, ale nežiada nás, aby sme týmto výzvam čelili sami.

Môj dobrý priateľ Ilan mi predstavil jeden putovný chodník v Izraeli. „Volá sa to Ježišov putovný chodník,“ povedal, „pretože mnohí veria, že touto cestou z Nazaretu do Kafarnaumu kráčal Ježiš.“ Hneď vtedy som sa rozhodla, že chcem týmto chodníkom prejsť, a tak som začala plánovať výlet do Izraela.

Šesť týždňov pred výletom som si zlomila členok. Môj manžel si robil ohľadom tohto zranenia starosti; ja som sa najviac obávala toho, ako o mesiac prejdem Ježišovým putovným chodníkom. Mám tvrdohlavú povahu, takže som letenky nezrušila.

Spomínam si, ako som sa v to nádherné júnové ráno stretla s našou izraelskou sprievodkyňou. Hopkajúc som vystúpila z dodávky a potom som si vytiahla barly a rehabilitačnú štvorkolku. Myi, našej sprievodkyni, stačil jeden pohľad na moju sadru a povedala: „Och, nemyslím si, že tento chodník môžete prejsť v takomto stave.“

„Možno nie,“ odpovedala som. „Ale nič mi nebráni v tom, aby som to skúsila.“ Nepatrne prikývla a vyštartovali sme. Mám ju za to veľmi rada, za to, že verila, že som mohla prejsť tým chodníkom zranená.

Strmú cestu a balvany som istý čas zdolávala sama. Potom, keď Miu dojalo moje úprimné odhodlanie, vytiahla tenké lano, priviazala ho o rúčky mojej štvorkolky a začala ma ťahať. Ťahala ma do kopcov, cez citrónové sady a popri pobreží Galilejského mora. Na konci cesty som vyjadrila vďačnosť za moju láskavú sprievodkyňu, ktorá mi pomohla dosiahnuť niečo, čo by som nikdy nemohla dosiahnuť sama.

Keď Pán povolal Enocha, aby putoval krajinou a svedčil o Ňom, Enoch váhal.¹ Bol len mládencom, pomalým v reči. Ako mohol prejsť túto cestu za takýchto podmienok? Bol zaslepený tým, čo v ňom bolo pokazené. Pánova odpoveď na to, čo mu bolo na prekážku, bola jednoduchá a okamžitá: „Kráčaj so mnou.“² Tak ako Enoch si musíme pamätať, že Ten, ktorý bol kvôli nám zbitý a zlomený³, dovolí, aby v nás smrteľnosť vykonala svoju prácu, ale nežiada nás, aby sme týmto výzvam čelili sami.⁴ Bez ohľadu na ťažobu nášho príbehu alebo momentálny smer našej cesty, On nás pozve, aby sme kráčali s Ním.⁵

Predstavte si mladého muža v ťažkej situácii, ktorý stretol Pána v pustatine. Jákob putoval ďaleko od svojho domova. V temnote noci mal sen, ktorý obsahoval nie len rebrík, ale aj významné zmluvné zasľúbenia vrátane toho, čo rada volám prísľub piatich prstov.⁶ V tú noc stál Pán pri Jákobovi, predstavil sa ako Boh Jákobovho otca a potom prisľúbil:

Som s tebou.
Budem ťa ochraňovať.
Dovediem ťa späť domov.
Neopustím ťa.
Dodržím sľub, ktorý som ti dal.⁷

Jákob sa musel rozhodnúť. Mohol sa rozhodnúť žiť život, v ktorom bude jednoducho len oboznámený s Bohom svojho otca, alebo sa mohol rozhodnúť žiť život v oddanom zmluvnom vzťahu s Pánom. O mnoho rokov neskôr Jákob svedčil o živote, ktorý prežil v rámci Pánových zmluvných prísľubov: „[Boh] … vyslyšal [ma] v deň môjho súženia a bol so mnou na ceste, ktorou som išiel.“⁸ Pán vypočuje každého z nás v deň nášho súženia, tak ako vypočul Jákoba, ak sa rozhodneme zviazať svoj život s tým Jeho. Sľúbil, že bude na ceste kráčať s nami.

Toto kráčanie nazývame cesta zmluvy – cesta, ktorá sa začína krstnou zmluvou a vedie k obsiahlejším zmluvám, ktoré uzatvárame v chráme. Možno počujete tieto slová a predstavíte si odškrtávacie políčka. Možno vidíte len cestu plnú požiadaviek. Bližší pohľad odhaľuje niečo pôsobivejšie. Zmluva nie je len o dohode, aj keď tá je tiež dôležitá. Je to o vzťahu. Prezident Russell M. Nelson učil: „Cesta zmluvy je celá o našom vzťahu s Bohom.“⁹

Pouvažujte nad manželskou zmluvou. Dátum svadby je dôležitý, ale rovnako dôležitý je vzťah utvorený počas života, ktorý ste potom prežili spolu. To isté platí aj pre zmluvný vzťah s Bohom. Boli stanovené podmienky a počas tejto cesty budete musieť splniť určité očakávania. No napriek tomu Pán pozýva každého z nás, aby sme prišli tak, ako môžeme, s celým úmyslom srdca, a aby sme sa tlačili vpred¹⁰ s Ním po svojom boku a dôverovali, že Jeho zasľúbené požehnania prídu. Písma nám pripomínajú, že tieto požehnania často prichádzajú v Jeho vlastnom čase a Jeho vlastným spôsobom: 38 rokov¹¹, 12 rokov¹², okamžite¹³. O čo bude váš chodník prosiť, to pre vás má.¹⁴

Jeho poslanie je poslanie blahosklonnosti. Ježiš Kristus k nám príde nech sa v živote nachádzame kdekoľvek a nech sme akýkoľvek. Toto je dôvod toho, čo sa stalo v záhrade, na kríži a v hrobe. Spasiteľ bol poslaný, aby nám pomohol všetko prekonať.¹⁵ No ak zostaneme tam, kde sme, nezískame vyslobodenie, ktoré hľadáme. Tak ako Pán nenechal Jákoba v prachu, nemá v úmysle nechať ani nikoho z nás tam, kde sme.

Jeho poslanie je tiež poslaním pozdvihnutia. Bude v nás pôsobiť¹⁶, aby nás pozdvihol tam, kde je On, a počas toho nám tiež umožní stať sa takými, aký je On. Ježiš Kristus prišiel, aby nás pozdvihol.¹⁷ Chce nám pomôcť, aby sme sa niekým stali. Toto je dôvod toho, prečo máme chrámy.

Musíme si pamätať, že to nie je len samotná cesta, ktorá nás povýši, ale najmä náš spoločník – náš Spasiteľ. A toto je dôvod, prečo máme zmluvný vzťah.

Keď som bola v Izraeli, navštívila som Múr nárekov. Pre Židov je to najposvätnejšie miesto v Izraeli. Je to všetko, čo zostalo z ich chrámu. Keď navštevujú toto posvätné miesto, väčšina má na sebe to najlepšie oblečenie. Ich výber odevu je symbolom ich oddanosti k ich vzťahu s Bohom. Navštevujú tento múr, aby si prečítali písma, uctievali a vyslovili svoje modlitby. Úpenlivá prosba o chrám uprostred nich, táto túžba po dome zmluvy, pohlcuje každý ich deň, každú modlitbu. Obdivujem ich oddanosť.

Keď som sa vrátila z Izraela domov, pozornejšie som počúvala rozhovory okolo mňa o zmluvách. Všimla som si, ako sa ľudia pýtajú: Prečo mám kráčať po ceste zmluvy? Musím vstúpiť do nejakého domu, aby som uzatvoril zmluvy? Prečo nosím posvätný garment? Mám pracovať na zmluvnom vzťahu s Pánom? Odpoveď na tieto dobré a dôležité otázky je jednoduchá: záleží to na tom, aký typ vzťahu chcete mať s Ježišom Kristom.¹⁸ Každý z nás bude musieť na tieto hlboko osobné otázky nájsť svoju vlastnú odpoveď.

Tu je tá moja: Kráčam po tejto ceste ako „milovan[á] dcér[a] nebeských rodičov“¹⁹, poznaná Bohom²⁰, ktorý mi hlboko dôveruje.²¹ Ako dieťa zmluvy mám nárok získať zasľúbené²² požehnania. Bolo mojím rozhodnutím²³ kráčať s Pánom. Bola som povolaná²⁴ stáť ako Kristov svedok. Keď sa táto cestá zdá byť na mňa príliš, som posilnená²⁵ uschopňujúcou milosťou. Zakaždým, keď prekročím prah Jeho domu, pocítim s Ním hlbší zmluvný vzťah. Som posvätená²⁶ Jeho Duchom, obdarovaná²⁷ Jeho mocou a ustanovená²⁸, aby som budovala Jeho kráľovstvo. Pomocou procesu každodenného pokánia a každotýždenného prijímania sviatosti sa učím stať neochvejnou²⁹ a chodiť, dobre činiť³⁰. Kráčam po tejto ceste s Ježišom Kristom a teším sa na ten sľúbený deň, kedy sa opäť vráti. Potom budem spečatená ako Jeho³¹, ako tá, ktorá Mu patrí a pozdvihnutá ako svätá³² dcéra Božia.

Preto kráčam po ceste zmluvy.

Preto sa držím zmluvných zasľúbení.

Preto vstupujem do Jeho domu zmluvy.

Preto nosím posvätný garment ako neustálu pripomienku.

Pretože s Ním chcem žiť v oddanom zmluvnom vzťahu.

Možno to chcete aj vy. Začnite tam, kde ste.³³ Nedovoľte, aby vám v tom vaše okolnosti bránili. Pamätajte, rýchlosť alebo umiestnenie na tejto ceste nie sú také dôležité ako pokrok.³⁴ Požiadajte niekoho, komu dôverujete, kto je na ceste zmluvy, aby vám predstavil Spasiteľa, ktorého spoznal. Zistite o Ňom viac. Venujte sa tomuto vzťahu tým, že s Ním vstúpite do zmluvy. Na vašom veku ani stave nezáleží. Môžete s Ním kráčať.

Keď sme skončili našu púť po Ježišovom putovnom chodníku, Mya si svoje lano nevzala naspäť. Nechala ho priviazané k mojej štvorkolke. Nasledujúcich pár dní sa moji tínedžerskí synovci a ich kamarát striedali pri tom, ako ma ťahali po uliciach Jeruzalema.³⁵ Uistili sa, aby som neprišla o príbehy o Ježišovi. Bola mi tak pripomenutá sila nastupujúceho pokolenia. Môžeme sa od vás učiť. Máte úprimnú túžbu poznať sprievodcu, ktorým je Ježiš Kristus. Dôverujete sile lana, ktoré nás s Ním spája. Ste neobyčajne obdarovaní schopnosťou zhromažďovať druhých k Nemu.³⁶

Našťastie kráčame po tejto ceste spolu, zvolávajúc slová povzbudenia.³⁷ Keď sa budeme deliť o osobné skúsenosti s Kristom, posilníme svoju osobnú oddanosť. O tom vydávam svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.