2014
Khiav tej Hauj Lwm
June 2014


Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm tsab Xov, Rau Hli Ntuj 2014

Khiav tej Hauj Lwm

Daim Duab
Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson

Koj puas paub tias lub Koom Txoos uas tau muab txum tim rov qab los muaj 98 xyoos ua ntej muaj 100 ceg txheem ntseeg? Tiam sis tsis tau dhau 30 xyoos tom qab ntawd, es lub Koom Txoos twb tsa 100 ceg txheem ntseeg ntxiv. Thiab yim xyoo tom qab ntawd lub Koom Txoos twb muaj 300 tawm ceg txheem ntseeg. Hnub no peb muaj 3,000 tawm ceg txheem ntseeg.

Vim li cas lub koom txoos no loj hlob sai zuj zus tuaj? Yog vim tib neeg paub peb zoo dua los? Yog vim peb muaj tej tsev teev ntuj zoo nkauj los?

Tej no tseem ceeb, tiam sis lub Koom Txoos no loj tuaj niaj hnub no vim tus Tswv twb qhia tias yuav muaj li no. Nyob hauv phau Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus, Nws hais tias Nws yuav khiav Nws txoj hauj lwm nrawm nroos thaum lub sij hawm tsim nyog.1

Vim peb yog peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov me nyuam ntsuj plig, Nws txib peb los nyob hauv lub ntiaj teb thaum lub caij nyoog no kom peb yuav pab khiav txoj hauj lwm tseem ceeb no.

Tus Tswv, raws li kuv paub, yeej tsis tau qhia tias yuav ua Nws txoj hauj lwm nyob hauv lub ntiaj teb no xwb. Tiam sis, Nws txoj hauj lwm yeej nyob mus ib txhis. Kuv ntseeg tias Nws khiav Nws tej hauj lwm nrawm nroos nyob hauv lub ntuj ntsuj plig. Kuv kuj ntseeg tias tus Tswv, dhau los ntawm Nws cov tub qhe nyob ntawd, tab tom npaj ntau tus ntsuj plig los txais txoj moo zoo. Peb txoj hauj lwm yog nrhiav peb cov uas tas sim neej lawm thiab mus rau lub tuam tsev thiab ua cov kab ke dawb ceev uas yuav pab cov uas tuag lawm muaj cib fim zoo ib yam li peb.

Thawj Tswj Hwm Brigham Young hais tias txhua tus Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg uas zoo yeej muaj hauj lwm ntau (1801–77). “Lawv ua dab tsi nyob ntawd? Lawv qhuab qhia, qhuab qhia txhua lub sij hawm, thiab npaj kev rau peb khiav peb tej hauj lwm nrawm nroos nyob hauv cov tuam tsev nyob no thiab nyob lwm qhov chaw.”2

Nim no, kev ua hauj lwm nrhiav tsev neeg zaj keeb kwm yeej tsis yooj yim. Nrog nej cov uas los ntawm Scandinavia, kuv pab nej nyuaj siab. Piv xam hais tias, kuv cov poj koob yawm txwv uas los ntawm Sweden, kuv yawg lub npe hu ua Nels Monson; nws txiv lub xeem tsis yog Monson tiam sis nws lub npe yog Mons Okeson. Mon txiv lub npe hu ua Oke Pederson, thiab nws txiv lub npe yog Peter Monson—rov qab los rau Monson dua.

Tus Tswv xav kom nej thiab kuv yuav mob siab nrhiav peb tsev neeg zaj keeb kwm. Kuv xav tias qhov thib ib uas peb yuav tsum ua yog peb yuav mob siab ua peb txoj hauj lwm no yog ua kom muaj peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej tus Ntsuj Plig nrog nraim peb nyob. Thaum peb ua neej ncaj ncees raws li peb paub peb yuav tsum ua, ces Nws yuav qhib kev rau peb txais cov koob hmoov uas peb mob siab thiab rau siab nrhiav.

Peb yuav ua yuam kev, tiam sis tsis muaj leej twg uas yuav txawj nrhiav tsev neeg zaj keeb kwm yog tias lawv tsis yog ib tug uas nyuam qhuav pib ua ntej. Yog li ntawd, peb yuav tsum mob siab ua txoj hauj lwm no, thiab peb yuav tsum npaj rau tej kev nyuaj. Nov tsis yog ib txoj hauj lwm yooj yim, tiam sis tus Tswv tau muab rau nej ris, thiab Nws tau muab rau kuv ris qhov no.

Thaum nej nrhiav nej tsev neeg zaj keeb kwm, nej yuav ntsib tej yam uas tav nej kev, thiab nej yuav hais rau nej tus kheej hais tias, “Tsis muaj dab tsi ntxiv uas kuv ua tau.” Thaum twg nej xav li ntawd, cia li txhos caug thiab thov tus Tswv qhib txoj hau kev, thiab Nws yuav qhib kev rau nej taug. Kuv ua tim khawv hais tias qhov no muaj tseeb.

Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej hlub Nws cov me nyuam nyob hauv lub ntuj ntsuj plig ib yam li Nws hlub nej thiab kuv. Hais txog txoj hauj lwm cawm peb cov neeg tuag dim, tus Yaj Saub Yauxej Xamiv hais tias, “Ua nim no tab tom ua rau Vajtswv tej hauj lwm yuav tiav tas sai sai no, thiab tej yam uas cov Yaj Saub hais tseg muaj tiav log, thaum tab tom txhim tsa Vajtswv lub nceeg vaj hauv ntiaj teb no, thiab rov qab kho txhua yam kom zoo li qub, tus Tswv tau qhia peb txog txoj kev lav ris thiab txoj koob hmoov no, thiab peb raug txib los ua kev cai raus dej sawv peb cov neeg tuag lub cev.”3

Hais txog peb cov poj koob yawm txwv uas tau tas sim neej ua ntej lawv paub txog txoj moo zoo, Thawj Tswj Hwm Joseph F. Smith (1838–1918) hais tias, “Dhau los ntawm peb tej hauj lwm sawv lawv cev ces yuav daws tau tej hluas uas muab lawv khi cia, thiab yuav tshem txoj kev tsaus ntuj mus, ces qhov kaj yuav ci los thiab cov uas nyob hauv lub ntuj ntsuj plig yuav pom tej hauj lwm uas lawv cov me nyuam hauv ntiaj teb no tau ua rau lawv lawm, thiab lawv yuav muaj kev zoo siab vim nej tau ua tej hauj lwm no.”4

Muaj ntau plhom tus me nyuam ntsuj plig ntawm peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej uas tsis tau hnov txog Khetos lub npe ua ntej lawv tau tuag thiab mus nyob rau hauv lub ntuj ntsuj plig. Tiam sis nim no lawv twb kawm txog txoj moo zoo thiab tos ntsoov mus txog hnub thaum nej thiab kuv yuav ua kev tshawb fawb kom qhib kev rau peb mus rau hauv tus Tswv lub tsev thiab sawv lawv cev ua tej hauj lwm uas lawv ua tsis tau lawv tus kheej.

Kuv cov kwv tij thiab cov muam, kuv ua tim khawv tias tus Tswv yuav foom koob hmoov rau peb thaum peb lees txais thiab ua raws li qhov no.

Qhia los ntawm tsab Xov No

Cia li xav txog ib zaj dab neeg los ntawm koj tsev neeg zaj keeb kwm thiab qhia zaj dab neeg no rau cov uas koj mus xyuas. Tej zaum koj yuav xav siv tej lus nug nyob ntawm cov me nyuam zaj ntawm Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm Tsab Xov (phab 6) kom yaum cov uas koj mus xyuas kom lawv qhia lawv tej zaj dab neeg. Xav seb puas nyeem Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 128:15 thiab sib tham txog qhov uas yus sawv cev rau peb cov poj koob yawm txwv ua cov kab ke hauv lub tuam tsev yog ib qho tseem ceeb.

Lus Cim

  • Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 88:73.

  • Teachings of Presidents of the Church: Brigham Young (1997), 280.

  • Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 409.

  • Teachings of Presidents of the Church: Joseph F. Smith (1998), 247.

Luam