2017
Ib Yam Li Kuv Hlub Nej
February 2017


Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm tsab Xov, Ob Hlis Ntuj 2017

“Ib Yam Li Kuv Hlub Nej”

Ob peb xyoo tas los lawm ib tug phooj ywg hu ua Louis qhia ib zaj zoo heev txog nws niam tsev uas ua siab ntev thiab muaj siab mos siab muag. Thaum nws tso lub ntiaj teb no tseg, nws tsis muaj nyiaj txiag los ua cuab yeej cuab tam rau nws cov tub cov ntxhais tiam sis nws muaj ntau yam zoo xws li nws tus yam ntxwv, kev txi, thiab kev mloog lus.

Tsis ntev tom qab tau hais lus hauv lub ntees tuag tas thiab nws tsev neeg tau tawm qhov chaw faus neeg mus lawm, lawv mus saib tej yam khoom uas lawv niam tau tseg cia rau lawv. Louis nrhiav tau ib daim ntawv thiab ib tug yuam sij. Cov lus hauv daim ntawv qhia tias: “Nyob hauv chav pw ntawm ces kaum, nyob hauv lub tub rau khaub ncaws sab hauv qab, muaj ib lub thawv me me. Lub thawv no muaj qhov uas kuv lub siab saib muaj nqi ntau tshaj. Tus yuam sij no yuav qhib lub thawv no.”

Lawv txhua tus xav paub seb lawv niam saib dab tsi rau nqi npaum li no kom muab tseg cia li no.

Lawv twb nqa lub thawv thiab maj mam siv tus yuam sij muab qhib. Thaum Louis thiab lawv saib muaj dab tsi nyob hauv lub thawv, lawv nrhiav tau ib daim duab txog txhua tus me nyuam, nrog rau tus me nyuam lub npe thiab hnub yug. Ces Louis rho ib daim ntawv xa rau tus yus hlub uas nws tau ua puag thaum nws yog ib tug me nyuam. Txoj kev sau ntawv yeej tsis zoo, ib yam li ib tug me nyuam yuav sau, es nws pom tias nws yog tus uas sau ntawv, nws cia li nyeem cov lus uas nws tau sau 60 xyoo ua ntej hais tias: “Niam, kuv hlub koj.”

Ua rau lawv lub siab mos muag, hais lus yau yau, thiab los kua muag. Qhov uas lawv niam saib rau nqi tshaj yog nws tsev neeg uas nyob mus ib txhis. Nws tsev neeg muaj zog vim nyob ntawm lub hauv paus khov kho uas yog kev hlub.

Nyob hauv lub ntiaj teb no, yus tsev neeg yeej yuav tsum muaj lub hauv paus ntawm kev hlub no. Thiab neeg ntiaj teb yeej yuav tsis muaj cov uas coj yam ntxwv zoo txog lub hauv paus ntawd tshaj Tsoom Haiv Neeg Ntseeg tej tsev neeg uas muaj kev hlub ua lub ntsiab ntawm lawv tsev neeg lub neej.

Rau peb cov uas hais tias peb yog cov pab coj ntawm tus Cawm Seej Yexus Khetos, Nws tau qhia peb li no hais tias:

“Nim no kuv yuav muab ib txoj kev cai tshiab rau nej, Nej ib leeg yuav tsum hlub ib leeg ib yam li kuv hlub nej. Nej ib leeg yuav tsum hlub ib leeg.

“Yog nej ib leeg hlub ib leeg, sawv daws thiaj yuav paub hais tias nej yog kuv cov thwj tim.”1

Yog peb yuav ua raws li lo lus txib kom ib leeg hlub ib leeg, peb ib leeg yuav tsum pab thiab saib taus ib leeg, qhia tias peb niaj hnub muaj kev hlub. Kev hlub yog kev ua siab zoo hais lus, kev ua siab ntev, kev pab lwm tus, kev to taub, kev zam txim. Nyob ntawm peb txoj kev nrog lwm tus neeg sib raug zoo, tej yam no thiab lwm yam li no yuav pab txoj kev hlub loj hlob tuaj hauv peb lub siab.

Thawj Tswj Hwm Gordon B. Hinckley (1910–2008) qhia tias: “Kev hlub … yog pob kub nyob ntawm zaj sawv qhov xaus. Tiam sis tsis yog qhov xaus ntawm zaj sawv xwb. Kev hlub yeej nyob ntawm qhov chiv thiab, es los ntawm kev hlub ntawd los muaj ib qho zoo nkauj uas hla ntuj thaum huab cua tsis zoo. Kev hlub yog kev puaj phais uas cov me nyuam quaj vim lawv xav muaj, yog qhov uas cov tub hluas ntxhais hluas tau, qhov uas khi ib nkawm niam txiv ua ke, thiab qhov uas pab kom tsis txhob muaj kev sib cav sib ceg nyob hauv tsev; kev hlub yog kev kaj siab lug ntawm cov neeg laus, yog kev tshav ntuj ntawm kev cia siab uas ci ntsa iab thaum neeg tso lub ntiaj teb no tseg. Cov uas muaj kev sib hlub nrog lawv tsev neeg, phooj ywg, cov ntseeg, thiab cov neeg zej zog yeej nplua nuj.”2

Kev hlub yog lub ntsiab ntawm txoj moo zoo, tus cwj pwm zoo tshaj plaws uas tib neeg coj tau. Kev hlub yog kev kho teeb meem ntawm tsev neeg, zej zog, thiab tej haiv neeg uas muaj mob. Kev hlub yog kev luag nyav, kev yoj tes, kev ua siab zoo, thiab kev hais lus zoo txog lwm tus. Kev hub yog kev txi, kev pab lwm tus, thiab kev tsis xav txog yus tus kheej.

Cov txiv tsev, cia li hnub nej cov poj niam. Ris lawv txiaj thiab hwm lawv. Cov muam, cia li hlub nej cov txiv. Saib lawv rau nqi thiab txhawb nqa lawv.

Cov niam tsev txiv tsev, cia li hlub nej cov me nyuam. Thov Vajtswv pab lawv, qhia lawv, thiab ua tim khawv rau lawv. Cov me nyuam, hlub nej niam nej txiv. Saib lawv rau nqi, ris lawv txiaj, thiab mloog lawv lus.

Yog tsis muaj Khetos txoj kev hlub dawb paug, Maumoos qhia hais tias, “[peb] tsis muaj nqis dab tsi.”3 Kuv thov Vajtswv kom peb yuav ua raws li Maumoos cov lus ntuas kom “thov Vajtswv kawg siab kawg ntsws kom [peb] yuav muaj Khetos txoj kev hlub dawb huv, uas nws tau muab rau tag nrho cov uas coj raws nraim li nws Leej Tub, Yexus Khetos; xwv kom [peb] yuav rais tau los mus ua Vajtswv tej tub; kom thaum nws yuav tshwm los peb yuav zoo li nws.”4

Qhia los ntawm tsab Xov No

Thawj Tswj Hwm Monson qhia peb txog qhov uas peb hlub lwm tus zoo li Yexus Khetos, xws li nyob hauv tsev, tseem ceeb npaum li cas. Xav seb puas tsim nyog hais cov uas uas koj mus xyuas kom lawv tsev neeg sib sau ua ke thiab sib tham txog tej yam lawv ua tau kom ib leeg hlub ib leeg. Tej zaum koj yuav xav yaum lawv xaiv ib lub tswv yim thiab npaj ua qhov ntawd ua ke hauv lawv tsev neeg. Piv txwv hais tias, tej zaum cov nyob hauv tsev neeg yuav xav pab lwm tus hauv tsev neeg ntsiag to txhua lub lim tiam. Tej zaum koj yuav xav nug lawv seb qhov uas lawv sim ua raw li lawv lub hom phiaj ua rau lawv txoj kev hlub hauv tsev loj hlob tuaj.

Luam