2017
Nqi Zog rau Kev Nyiaj Kom Dhau
July 2017


Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm tsab Xov, Xya Hli Ntuj 2017

Nqi Zog rau Kev Nyiaj Kom Dhau

Thaum kuv yog ib tug tub hluas, kuv ua hauj lwm hauv lub Koom Txoos ua ib tug pab cuam rau ib ceg ntseeg tus thawj tswj hwm. Nws pheej siv zog qhia kuv. Kuv nco txog cov lus ntuas uas nws qhia rau kuv ib zaug hais tias: “Thaum yus ntsib ib tug neeg, pab lawv zoo li lawv muaj teeb meem loj heev, es yog yus pab nws li ntawd, ntshe feem ntau yus yuav pab raws li qhov yog.” Thaum ntawd kuv xav tias nws xav phem heev xwb. Tiam sis, 50 xyoo tawm tom qab, ua rau kuv paub tias nws to taub neeg ntiaj teb thiab lub neej no.

Peb txhua tus muaj kev sim siab—tej lub sij hawm yog tej kev sim siab loj heev. Peb paub tias tus Tswv cia peb raug kev sim siab kom peb thiaj li yuav hloov los ua neeg tsim nyog thiab neeg zoo tag nrho ces peb yuav nrog Nws nyob tas mus li.

Tus Tswv qhia tus Yaj Saub Yauxej Xamiv nyob hauv lub Tsev Kaw Liberty hais tias kev nyiaj tej kev sim siab kom dhau yuav pab nws ua neeg tsim nyog txais txoj sia nyob mus ib txhis:

“Kuv tus tub, koj cia li nyob kaj siab lug; koj tej kev nyuaj siab thiab koj tej kev txom nyem yuav muaj nyob ib nyuag ntus xwb;

“Thiab tom qab ntawd, yog koj ua tib zoo nyiaj, Vajtswv yuav tsa koj mus nto ntuj; koj yuav yeej tag nrho koj cov yeeb ncuab” (Q&K 121:7–8).

Muaj ntau yam uas tawm tsam peb nyob hauv peb lub neej uas ua nyuaj rau peb nyiaj kom dhau. Tej zaum ib tsev neeg uas tos ntsoov kom nag los rau lawv cov qoob loo yuav xav li ntawd. Tej zaum lawv xav tias, “Peb tos tau ntev li cas?” Tej zaum ib tug tub hluas ntxhais hluas uas yuav tsum tiv tau tej kev dag kev ntxias thiab tej yam kev phem kev qias yuav xav li ntawd thiab. Tej zaum ib tug tub hluas uas siv zog kawm ntawv kom thiaj tau ib txoj hauj lwm kom txhawb nqa nws tus poj niam thiab tsev neeg yuav xav li ntawd. Tej zaum ib tug neeg uas nrhiav tsis tau ib txoj hauj lwm los yog xiam nws txoj hauj lwm vim nws txoj kev ua lag luag kaw lawm yuav xav li ntawd. Tej zaum cov uas lawv txoj kev noj qab nyob zoo thiab txoj kev muaj dag muaj zog ploj mus yuav xav li ntawd, tsis hais cov uas raug li no thaum hluas los sis thaum laus los sis rau cov uas lawv hlub los yog.

Tiam sis Vajtswv uas hlub peb tsis tau cia peb raug tej kev sim siab li no kom seb peb puas txawj nyiaj tej teeb meem tiam sis yuav saib seb peb puas txawj nyiaj kom dhau thiaj li hloov tau ua neeg zoo dua.

Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm qhia Txwj Laug Parley P. Pratt (1807–57) thaum nws yog ib tug tshiab nyob hauv Pawg Kaum Ob tug Thwj Tim hais tias: “Koj tau pib ua ib txoj hauj lwm uas koj yuav tsum ua kawg siab kawg ntsws; … cia li hloov los ua ib tug neeg zoo tag nrho. … Koj yuav tsum nyiaj tej kev khwv siv zog ua hauj lwm ntau, thiab tej kev txom nyem ntau kom hloov los ua ib tug neeg zoo tag nrho. … Koj Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txib li no; thaj teb no yog Nws li; txoj hauj lwm no yog Nws li; thiab Nws yuav … ua rau koj zoo siab … thiab txhawb koj lub siab.”1

Nyob hauv phau Henplais, Povlauj hais txog tej nqi zog los ntawm kev nyiaj kom dhau: “Thaum luag qhuab ntuas peb, thaum ntawd peb tsis kaj siab, peb nyuaj siab xwb; tiam sis tom qab ntawd cov neeg uas khaws luag tej lus qhuab ntuas rau nruab siab, cov neeg ntawd yuav tsim txiaj thiab yuav tau zoo nyob kaj siab lug” (Henplais 12:11).

Peb tej kev sim siab thiab tej teeb meem ua rau peb muaj cib fim kawm thiab loj lob tuaj, thiab tej zaum yuav hloov peb lub siab lub ntsws tag nrho. Yog tias peb tig mus rau tus Cawm Seej thaum peb raug txom nyem, ces peb tus ntsuj plig yuav hloov ua zoo thaum peb nyiaj kom dhau.

Yog li ntawd, qhov thib ib uas peb yuav tsum nco ntsoov yog kev thov Vajtswv txhua lub sij hawm (saib Q&K 10:5; Amas 34:19–29).

Qhov thib ob yog kev siv zog ua raws li cov lus txib tas mus li—txawm yog muaj dab tsi tawm tsam peb, ntxias peb, los yog muaj kev kub ntxhov li cas nyob ib ncig peb (saib Mauxiyas 4:30).

Qhov thib peb tseem ceeb yog kev ua hauj lwm pab tus Tswv (saib Q&K 4:2; 20:31).

Thaum peb ua hauj lwm rau tus Xib Hwb, peb paub Nws thiab hlub Nws ntxiv. Yog peb thov Vajtswv thiab rau siab ua hauj lwm, ces peb yuav pib paub tus Cawm Seej thiab tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv lub hwj huam nyob hauv peb lub neej. Peb feem coob tau ua hauj lwm li no thiab muaj lub hwj huam no nyob hauv peb lub neej. Yog nej xav txog lub sij hawm uas zoo li ntawd, nej yuav nco qab hais tias tau muaj tej yam uas hloov nyob hauv nej lub siab. Ua rau nej tsis raug kev ntxias ua phem ntau. Ua rau nej xav ua zoo ntxiv. Tej zaum cov uas paub nej thiab hlub nej tau hais tias: “Koj twb hloov los ua ib tug siab dawb siab zoo thiab siab ntev dua ntxiv. Zoo li koj tsis yog tib tug neeg dhau los.”

Nej yeej tsis yog neeg zoo li yav tas los. Nej twb hloov siab dhau los ntawm Yexus Khetos txoj Kev Theej Txhoj vim nej tso siab rau Nws thaum nej raug kev sim siab.

Kuv cog lus rau nej tias tus Tswv yuav los pab nej thaum nej raug tej kev sim siab yog tias nej nrhiav thiab ua hauj lwm pab Nws thiab nej yuav hloov los ua neeg zoo dua ntxiv. Kuv xav kom nej tso siab rau Nws thaum nej raug txhua yam kev txom nyem.

Kuv paub tias Vajtswv Leej Txiv muaj txoj sia nyob thiab Nws hnov thiab teb peb txhua zaj lus thov Vajtswv. Kuv paub tias Nws Leej Tub, Yexus Khetos, tau them tus nqi ntawm tag nrho peb tej kev txhaum thiab Nws xav kom peb los cuag Nws. Kuv paub tias Leej Txiv thiab Leej Tub saib xyuas peb thiab tau npaj ib txoj kev rau peb nyiaj kom dhau thiab rov qab los tsev.

Lus Cim

  1. Autobiography of Parley P. Pratt, ed. Parley P. Pratt Jr. (1979), 120.

Luam