„Chcel by som, aby ste pamätali“, Liahona, september 2023.
„Chcel by som, aby ste pamätali“
Mosiáš 5:12
Každému z nás boli dané personalizované pripomienky Krista. Pozerajte na ne a pamätajte na Neho.
Detail z maľby Kristus a bohatý mládenec od Heinricha Hofmanna
Súčasťou našej skúsenosti v smrteľnosti je, že sme všetci vystavení nielen závoju zabudnutia, ale aj stavu zabudnutia. Závoj zabudnutia spôsobuje, že zabúdame na scény a pravdy, ktoré sme spoznali v našom predsmrteľnom stave. Náš stav zabudnutia nás vedie k tomu, že zabúdame a odbočujeme od právd, ktoré sme sa naučili alebo znovu naučili v tomto živote. Ak neprekonáme svoj padlý stav zabudnutia, prirodzene sa staneme „rýchli v tom, aby [sme] činili neprávosť, ale pomalí v tom, aby [sme] sa rozpamätali na Pána, svojho Boha“ (1. Nefi 17:45).
Pripomienky Krista
S každým prikázaním, ktoré Boh dáva, sľubuje, že „pripraví cestu, aby [sme] mohli uskutočniť vec, ktorú [nám] prikazuje“ (1. Nefi 3:7). Aby sme mohli poslúchať Jeho prikázanie pamätať, Pán pripravil pripomienky.
Vskutku, všetky veci sú stvorené a urobené, aby vydávali svedectvo a pripomínali nám Krista (pozri Mojžiš 6:63; pozri tiež Alma 30:44). Zámerom je napríklad, aby sme na Neho pamätali, „keď sa túlame lesmi a lesnými pasekami a počujeme, ako vtáky sladko spievajú na stromoch“.1 Dokonca aj kamene môžu kričať ako svedectvo a pripomienka Ježiša (pozri Lukáš 19:40). V skutočnosti celá Zem, počuteľne aj vizuálne, vydáva veľkolepé svedectvo a ponúka úžasné pripomienky svojho Stvoriteľa.
Zdanlivo náhodné pripomienky v celom stvorení sú rozšírené formálnejšími pripomienkami, ktoré nachádzame v posvätných obradoch. Abinadi učil, že starodávnemu Izraelu boli dané prísne obrady, ktoré sa mali vykonávať, aby im „[pomáhali] pamätať na Boha a na ich povinnosti voči nemu“ (Mosiáš 13:30). Novodobí proroci učia to isté. Prezident Spencer W. Kimball (1895 – 1985) vyhlásil: „Predpokladám, že by nikdy nejestvoval odpadlík, nikdy by nejestvoval zločin, keby si ľudia pamätali, naozaj pamätali veci, ktoré uzavreli na kraji vody alebo pri stole sviatosti a v chráme.“2
Kristovo uzmierenie je univerzálne aj individuálne. A také sú aj Jeho pripomienky. Teda okrem jednotných obradov ponúkaných všetkým nám dáva rôzne a personalizované pripomienky na Neho. Napríklad obyčajná hlina alebo blato pravdepodobne nespôsobí, že si mnohí ľudia spomenú na Ježiša, alebo že budú prekypovať dojatím a vďačnosťou za Neho. No muž, ktorému sa vrátil zrak, keď mu Ježiš pomazal oči hlinou, si pravdepodobne s láskou spomínal na Ježiša zakaždým, keď sa pozrel na hlinu – blato! (pozri Ján 9:6 – 7). Nie je ani pravdepodobné, že Naamán mohol niekedy pozrieť na rieku, najmä Jordán, bez toho, aby myslel na Pána, ktorý ho tam uzdravil (pozri 2. Kráľov 5:1 – 15). Každý z nás dostal jednu alebo viacero personalizovaných pripomienok na Krista. Pozerajte na ne a pamätajte na Neho.
Vydávanie svedectva o Kristovi
Záznamy a história sú ďalšie veci, ktoré Pán spôsobil, aby boli pripravené, aby nám pomohli poslúchať Jeho prikázanie pamätať. Písma – záznamy o Božom jednaní s Jeho deťmi – často hovoria o „vydávaní svedectva“ o Ňom (pozri 2. Korintským 8:3; 1. Jána 5:7; 1. Nefi 10:10; 12:7; Náuka a zmluvy 109:31; 112:4).
Posvätné záznamy vrátane osobných denníkov nám pomáhajú vydávať svedectvo. Hlboké chvíle s Duchom sú darom, na ktorý v danej chvíli veríme, že nikdy nezabudneme. Ale náš stav zabudnutia spôsobuje, že živé farby dokonca aj tých najhlbších zážitkov časom vyblednú. Záznam v denníku, fotografia alebo poznámka nám môžu pomôcť nielen spomenúť si na hlboké chvíle, ale aj priviesť späť emócie a Ducha, ktorého sme cítili. Nie je teda prekvapením, že prvé prikázanie po tom, čo bola Cirkev zorganizovaná v tejto dispenzácii, bolo: „Medzi vami bude vedený záznam“ (Náuka a zmluvy 21:1). Správne vedené záznamy rozširujú našu pamäť a môžu nás presvedčiť o našich chybách a priviesť nás k Bohu (pozri Alma 37:8).
Nakoniec, samozrejme, môžeme vydať svedectvo o pravde, pretože sme obdržali svedectvo pravdy od Ducha Svätého, ktorý je „svedectvo[m] neba“ (Mojžiš 6:61). V tejto úlohe Duch Svätý zaznamenáva pravdu „na mäsité dosky [našich] sŕdc“ (2. Korintským 3:3). Pomáha nám pamätať na Krista a všetko, čo nás naučil (pozri Ján 14:26).
Spojenie medzi Ježišom, záznamami, Duchom Svätým a pamätaním je zobrazené v Moroni 10:3 – 5. Je nám sľúbené, že ak budeme čítať Knihu Mormonovu, posvätný záznam, v duchu pamätania, a prosiť Boha v mene Krista s úprimným srdcom, so skutočným zámerom a vierou v Krista, Duch Svätý nám zjaví pravdivosť tohto záznamu. A ak je tento konkrétny záznam pravdivý, potom Ježiš je Kristus.
Zmŕtvychvstanie Almu, Walter Rane
Pamätajte na vykúpenie
Pamätanie na Ježiša vedie k vykúpeniu a spáse. Zamyslime sa nad tým, akú úlohu zohrala spomienka pri vykúpení mladého Almu. Keď sa anjel zjavil Almovi, odovzdal Almovi príkaz, aby sa už viac nesnažil ničiť Cirkev. Ale ešte pred vydaním tohto nariadenia anjel vyhlásil: „Pamätaj na zajatie otcov svojich … a pamätaj na to, aké veľké veci [Kristus] pre nich vykonal; lebo boli v porobe a on ich vyslobodil“ (Mosiáš 27:16, zvýraznenie pridané).
Anjelov príkaz pamätať si nebol len múdry pokyn so širokým uplatnením. Pre Almu to bola konkrétna stopa, láskyplná nápoveda, ako mohol prežiť zážitok na prahu smrti, ktorý sa chystal zažiť.
Asi o dvadsať rokov neskôr sa Alma podelil so svojím synom Helamanom do dramatických detailov o to, čím prešiel, keď tri dni ležal bezmocný a bez slova, „činiac pokánie takmer až k smrti“ (Mosiáš 27:28). Keď anjel odišiel, Alma si spomenul bez ťažkostí; ale všetko, na čo si pamätal, boli jeho hriechy.
„Bol som trýznený večnými mukami,“ spomína Alma, „… áno, rozpamätal som sa na všetky hriechy svoje a na neprávosti, pre ktoré som bol mučený bolesťami pekla“ (Alma 36:12 – 13). Myšlienka na to, že by mal stáť pred Bohom, naplnila Almu takou „nevýslovnou hrôzou“, že si myslel, že unikne nielen jednoducho smrťou, ale zaniknutím ako duše, tak aj tela (pozri Alma 36:14 – 15).
Tu by sme sa mali zastaviť a pochopiť: Alma jednoducho neplatil len nejaký hrozný trojdňový trest, ktorý bol vopred určený ako správny dôsledok jeho hriechov. Nie, bol na začiatku konca – prvé tri dni – kedy bol „obvinutý večnými reťazami smrti“ (Alma 36:18; zvýraznenie pridané).
V tomto hroznom stave by určite zostal dlhšie ako tri dni – na neurčito – keby nebolo toho, že si, našťastie, akosi nejakým spôsobom spomenul, že jeho otec prorokoval „ohľadom príchodu istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta“. Potom povedal:
„Teraz, keď sa myseľ moja zmocnila myšlienky tejto, zvolal som v srdci svojom: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne, ktorý som v žlči horkosti a som obvinutý večnými reťazami smrti.
A teraz hľa, keď som si toto pomyslel, nemohol som sa už viac rozpamätať na bolesti svoje; áno, spomienka na hriechy moje ma už netrýznila“ (Alma 36:17 – 19).
Alma nasledoval anjelov príkaz pamätať si. Spomenul si na Ježiša. A tak ako Ježiš vyslobodil Almových otcov z ich zajatia, vyslobodil aj Almu.
Aké láskyplné milosrdenstvo a mocné vyslobodenie! Aká úžasná zmena srdca a mysle! Alma, ktorý si len pred chvíľou myslel, že unikne z Božej prítomnosti tým, že zahynie, si teraz predstavoval Boha a Jeho svätých anjelov, a „tam [túžil] byť“ (Alma 36:22).
Táto zázračná premena bola aktivovaná jednoduchou spomienkou. Almova skúsenosť dáva doslovný význam posledným slovám záverečného kázania kráľa Benjamína: „A teraz, ó človeče, pamätaj a nezahyň“ (Mosiáš 4:30).
On pamätá na nás
Keď sa snažíme vždy pamätať na Ježiša, je dôležité mať na pamäti, že On vždy pamätá na nás. Vyryl si nás do dlaní Svojich rúk (pozri Izaiáš 49:16). Zamyslite sa nad tým – dobrotivý Ježiš na nás nezabudne, nemôže na nás zabudnúť, no napriek tomu veľmi ľahko a ochotne zabúda na naše hriechy, ktoré Ho tak ranili.
Na to sa oplatí pamätať.