„Duchovný dojem zo stvorenia“, Liahona, september 2024.
Portréty viery
Duchovný dojem zo stvorenia
Keď som vyrábal sochu zobrazujúcu príbeh Abraháma a Izáka, uzmierenie Ježiša Krista pre mňa nadobudlo hlbší význam.
Maľovanie a sochárčenie je jedným zo spôsobov, ako vyjadrujem svoju vďačnosť za krásy zeme. Umenie sa pre mňa začína duchovným dojmom zo stvorenia.
„Dieťa zmluvy“
Keď jeden priateľ odišiel do dôchodku a pripravoval sa na sťahovanie, vytvoril som pre neho dielo s názvom Dieťa zmluvy. Bola to socha Abraháma, ktorý držal malého Izáka. Odvtedy som vytvoril sériu ďalších sôch, ktoré znázorňujú Abraháma a Izáka. Sú to moje obľúbené diela a jedny z mojich najdôležitejších kúskov.
Pre mňa je najsilnejšia tá, na ktorej Abrahám poučuje svojho syna zo zvitkov. Abrahám sa opiera o svoje vlastné stehno a pozerá sa hore s bolestným výrazom v tvári, s dojmom od Pána, že musí obetovať svojho jediného syna. Izák objíma Abraháma, ale nechápe, prečo mu otec neodpovedá.
Ďalšie rozpracované dielo zobrazuje, ako obaja stavajú oltár. Izák sa pýta, kde je obeta, a Abrahám odpovedá, že Pán sa postará. V predchádzajúcom diele Abrahám dostane barana v húšti a počuje, že nemusí obetovať svojho syna. Abrahám objíma Izáka a pevne ho drží. (Pozri Genesis 22:1 – 13.)
Na tomto príbehu je vzácne to, že je predobrazom alebo symbolom obety Syna Božieho. Náš Nebeský Otec, ktorý miluje Svojho Jednorodeného Syna, sa tiež rozhodol obetovať Ho, ale v poslednej chvíli Ho neušetril. Slovami staršieho Neala A. Maxwella (1926 – 2004) z Kvóra dvanástich apoštolov: „V húšti na Kalvárii nebolo barana, ktorý by Ho ušetril, tohto Priateľa Abraháma a Izáka“ („O, Divine Redeemer“, Ensign, november 1981, 8).
Naopak, Otec dovolil, aby Jeho vyvolený Syn (pozri Mojžiš 4:2) vykonal uzmierenie v našom mene, aby sme sa všetci – ak si to želáme – mohli vrátiť domov a opäť žiť s Nimi, a aby sme mohli žiť hodní tohto požehnania (pozri Ján 3:16 – 17).
Moja skúsenosť mi hovorí, že Boh je zapojený do našich životov. Sme, aby sme „mali radosť“ (2. Nefi 2:25), ale skúsenosti získavame tým, čím trpíme. Hoci je isté, že sa dejú dobré veci, predsa len existuje „protiklad vo všetkých veciach“ (2. Nefi 2:11). Boh je tu však pre nás a my môžeme prekonať všetko, čo musíme, bez ohľadu na to, čo nás postretne. Zistíme, že keď sa budeme naďalej snažiť milovať, slúžiť a byť dobročinnejšími – ako náš Spasiteľ, dokážeme prekonať naše skúšky.
Som vďačný za evanjelium, svoju rodinu a všetkých úžasných ľudí v Cirkvi. Bez ohľadu na to, kde vo svete sme s manželkou Kathleen išli na misiu, našli sme Svätých, ktorí sa navzájom milujú, slúžia si, požehnávajú sa navzájom a obetujú sa jeden pre druhého. Nebeský Otec nás miluje a my sme Jeho deti. Nie je nič dôležitejšie ako byť verní Jemu a Jeho Synovi, ktorí sú takí verní nám.