„Ako mi to, že som sa zrútila, pomohlo znovu si vybudovať základ viery“, Liahona, september 2024.
Mladí dospelí
Ako mi to, že som sa zrútila, pomohlo znovu si vybudovať základ viery
Po niekoľkých vážnych duševných, fyzických a duchovných problémoch som zistila, čo znamená nájsť uzdravenie prostredníctvom nášho Spasiteľa, Ježiša Krista.
Slúžila som ako misionárka vo Francúzsku, keď sa zrútil svet a COVID-19 uvrhol celú krajinu do prísneho lockdownu. Celý život som bojovala s depresiami, takže som sa obávala, že obmedzujúce okolnosti spôsobia, že skĺznem do depresívnej epizódy. Ale prvý týždeň karantény – týždeň pred historickou generálnou konferenciou v apríli 2020 – bol jedným z najduchovnejších týždňov môjho života.
Keď sa obzriem späť, zážitky, ktoré som v tom týždni zažila, mi pripadali, akoby ma Pán posilňoval pred búrkou.
Starší Gary E. Stevenson z Kvóra dvanástich apoštolov mal na tej konferencii príhovor o opravách, ktoré sa budú vykonávať na základoch chrámu v Salt Lake. Túto prerábku prirovnal k nášmu osobnému životu a k našim domovom a rodinám:
„Aké sú základné prvky mojej duchovnej a emocionálnej povahy, ktoré umožnia mne a mojej rodine zostať pevnými a neochvejnými, dokonca odolať zem trasúcim a búrlivým seizmickým udalostiam, ktoré sa v našom živote určite stanú?“
Keď som počúvala jeho príhovor, Duch Svätý mi dal nabádanie, že podobne ako chrám, aj ja budem v nasledujúcom období svojho života určitým spôsobom zrútená. Zároveň som však cítila, že ak sa počas týchto výziev obrátim na Pána, pomôže mi posilniť základy mojej viery.
Pocit zrútenia
Ako sa dalo očakávať, čoskoro som sa dostala do depresie a netrvalo dlho, kým som sa cítila uväznená v nekonečnom kruhu myšlienok na samovraždu. Cítila som sa duševne, emocionálne a duchovne zničená.
Po dvoch mesiacoch karantény sa situácia trochu zlepšila. Vďaka zmenám v mojich okolnostiach, ako sú antidepresívne lieky a ukončenie lockdownu, som sa začala po duševnej stránke cítiť lepšie. Čoskoro potom som sa však začala cítiť zle a všimla som si tri veľké hrče na spodku krku.
Spočiatku som hrče ignorovala, ale keď sa moje príznaky zhoršili, bolo mi jasné, že v misijnom poli už nemôžem zostať. Vrátila som sa domov, kde mi okamžite diagnostikovali rakovinu krvi – Hodgkinov lymfóm.
Keďže moje antidepresíva mali trochu otupujúci účinok na emócie, cítila som sa dosť apatická, keď som začala šesťmesačnú chemoterapiu.
Ale aj napriek tomu som sa začala fyzicky rúcať.
Opätovné vybudovanie môjho duchovného základu
Rok po skončení chemoterapie som sa začala cítiť fyzicky lepšie. Vrátila som sa na vysokú školu a robila som si plány. Ale pálčivá duchovná bolesť a otupenosť, ktorú som pociťovala počas misie a chemoterapie, sa teraz zmenila na všeobecný pocit ľahostajnosti voči Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi.
Trápila som sa kvôli pocitom z toho, čím som si prešla, a mala som pocit, že ma opustili, keď som bola na dne.
Nebeský Otec však vedel, po akých cestách musím kráčať, aby som sa mohla uzdraviť.
Mala som pocit, že zápasím s troskami a zvyškami svojej kedysi silnej viery a svojej kedysi živej osobnosti. Cítila som sa taká vzdialená od seba samej. Pánove pokusy o to, aby sa ku mne priblížil, obmäkčovali moje srdce, ale duchovne som sa cítila vinná, úzkostlivá a nehodná kvôli svojej ľahostajnosti voči evanjeliu.
Po niekoľkých mesiacoch uvažovania o svojom duchovnom zdraví som bol podnietená urobiť vo svojom živote malé duchovné zmeny. Istý čas som ignorovala bolesť, ale chcela som sa zaoberať bolesťou, ktorú som cítila vo svojej duši kvôli výzvam, ktoré som prežívala.
Čoskoro som vo svojom živote videla ruku Nebeského Otca. Bez toho, aby som vedela, ako duchovne otupene sa cítim, nastolili moji priatelia a blízki tému uzdravenia. Jeden z nich sa dokonca podelil o príhovor zo slávnostného zasadania od Elaine S. Marshallovej.
Neochotne som si ho prečítala.
Elaine ako zdravotná sestra porovnala fyzické a duchovné uzdravenie a povedala: „Uzdravenie nie je liečbou. Liečba je čistá, rýchla a ukončená – častokrát pod narkózou. … Uzdravenie … je často celoživotný proces zotavovania a rastu napriek – možno i práve kvôli – pretrvávajúcemu fyzickému, emocionálnemu alebo duchovnému napadnutiu. Vyžaduje si to čas.“
Nemyslím si, že to bola náhoda, že liečba mojej rakoviny si vyžadovala šesť mesiacov chemoterapie. Účinky chemoterapie sú drastické, dramatické a náročné. Zaujímavé je, že keď som sa naučila, ako nechať svoje telo, aby sa fyzicky uzdravilo, naučila som sa tiež kľúčovú zásadu duchovného uzdravenia – ako čerpať z milosti Ježiša Krista a nechať si čas a priestor na uzdravenie svojho vzťahu s Ním a Nebeským Otcom.
Prijatie Spasiteľovej milosti
Milosť je božská pomoc, uschopňujúca a posilňujúca sila a duchovné uzdravenie. Je to dar od nášho Nebeského Otca, „ktorý sa nám dostáva skrze uzmierenie Pána Ježiša Krista“.
Mojím obľúbeným príkladom niekoho, kto mal prístup k uzdravujúcej moci Ježiša Krista prostredníctvom Jeho uzmierenia, je Alma mladší. Keď tri dni ležal v stave kómy, sužovaný „bolesťami zatratenej duše“, spomenul si na učenie svojho otca o Ježišovi Kristovi (pozri Alma 36:16 – 17). Najprv túžil po pomoci a potom sa obrátil ku Kristovi, čo zmenilo jeho smer a umožnilo mu duchovne sa uzdraviť (pozri Alma 36:18 – 22).
Prvým krokom, ktorý som urobila na ceste k duchovnému uzdraveniu, bolo, že som našla túžbu spojiť sa s Bohom. Alma ma naučil, ako začať, keď povedal: „Uplatn[ite] trochu viery, áno, dokonca ak nemôžete činiť nič viac, iba si priať, aby ste uverili, nechajte toto prianie v sebe pôsobiť, až kým neuveríte tak, aby ste mohli venovať miesto časti slov mojich“ (pozri Alma 32:27).
Z vlastnej skúsenosti svedčím, že toto učenie je pravdivé.
Môžeme rozvíjať túžbu, zasadiť semienko (Božie slovo) a živiť ho, kým sa z neho nestane niečo skutočné a konkrétne. Ovocie našej viery v Ježiša Krista sa nakoniec dostaví, keď vidíme zmeny v našich skutkoch, názoroch, presvedčení, srdci, mysli a potom aj v duši. Náš základ sa stáva postaveným na Ňom (pozri Helaman 5:12).
Tak ako to bolo v prípade Almu, aj moja túžba opäť pocítiť Ducha a radosť z evanjelia spustila celú zmenu smerovania, ktorá ma previedla procesom uzdravenia. Odvtedy mi Spasiteľ pomohol zmieriť sa s mojimi minulými pocitmi, pritom, ako som sa naučila zanechať svoju nevraživosť voči Bohu, voči Nemu a mojim vlastným slabostiam.
Vďaka Nemu sa mi vrátili moje vlastné stránky, o ktorých som si myslela, že som ich v hmle mojich skúšok stratila – ako moja osobnosť, moje túžby a moja láska k evanjeliu – a vďaka nim sa cítim úplná, obnovená a zotavená.
Pevnejší základ
Bolesť a problémy ma zmenili, ale keď som našla uzdravenie skrze Ježiša Krista, skutočne som si znovu vybudovala svoje základy viery na Ňom. Ako plynie čas a ja sa uzdravujem, vidím, že vďaka Ježišovi Kristovi sa môžem naučiť mať radosť napriek svojim ťažkostiam. Teraz chápem, že najdôležitejšou časťou prechádzania skúškou nie je to, čo nás zlomí, ani bolesť, ktorú cítime – je to to, čo nasleduje, keď prežívame uzdravenie a obnovu prostredníctvom Spasiteľovej milosti.
Starší Patrick Kearon z Kvóra dvanástich apoštolov učil: „Drahí priatelia, ktorí ste … znášal[i] nespravodlivosť života – môžete mať nový začiatok a začať odznova. V Getsemanskej záhrade a na Kalvárii vzal Ježiš ,na Seba … všetky bolesti, všetky hriechy a všetky muky a utrpenia, ktoré sme kedy zažili vy aj ja‘ [Russell M. Nelson, „Správny názov Cirkvi“, Generálna konferencia október 2018], a všetky ich prekonal!“
Preto prosím tých, ktorí sa cítia zlomení, aby boli statoční, aby sa držali a dôverovali Pánovi a Jeho uzdravujúcej moci. Stačí čas, trpezlivosť a aj tá najmenšia túžba a Jeho milosť vás môže premeniť, znovu vybudovať vaše základy a pomôcť vám v tom, že sa budete cítiť sa opäť úplní.
Je to dar, ktorý ponúka každému z nás.
Autorka žije v Severnej Karolíne v USA.