Navidagua Devocional-kuéra
Ani pekyhyje


Ani pekyhyje

Che hermano ha hermana ahayhuetéva, ñande’aty ko pyharépe ñakompartígui ñane mborayhu Navidad ha época navideña rehe. ¿Oĩ piko mba’e iporãvéva Navidad purahéi ha villancicos-gui, familia ha amigokuéra ñembyaty, tova rory ha umi mitã vy’apavẽgui? Ko época oguereko pe divina habilidad ombojoajúvo familia, amigo ha comunidakuéra oñondive. Ñaha’arõ’asy ñame’ẽ ha jarrecibi regalo-kuéra ha ja’u tembi’u upe festividad pegua.

Un cuento de Navidadpe, escritor inglés Charles Dickens ohaiva’ekue, Scrooge sobrino ohechakuaa pe magia oĩva ko sagrada época del áñope opensávo: “Tapiaite oĝuahẽvo Navidad apensa …ha’eha peteĩ época porã; peteĩ époka ñaperdona haĝua, jahechauka afecto, karida; úniko momento aikuaáva, kuimba’e ha kuñanguéra oñemoĩhápe de acuerdo oipe’a haĝua libremente ikorasõkuéra ha okonsidera [ambue] hapichakuérape… Ha upévare…jepe nomoĩri ni peteĩ gramo de oro ni plata che bolsíllope, aguerovia ojapo porã haguecherehe ha ojapo porãta; upévare ha’e: ¡Tupã tohovasa chupe!” (A Christmas Carol, 1858, págs. 5–6).

Túvaicha, ha ko’áĝa abuelo, chemandu’a pe Navidad magia-re ahechávo che familiakuéra ha ko’áĝa ifamiliakuéra, ocelebrarõ pe Salvador nacimiento ha ovy’a hapichakuéra kompañíape ore atýrõ familiaicha. Aikuaa porã peẽ, chéicha, pehecha hague pe vy’a potĩ ha inocencia oha’arõva reheve umi mitã osaborea haĝua ko’ã fiestas especiales. Jahechávo ivy’a ñanemomandu’a Navidad-kuéra ohasava’ekue. Dickens he’íkuri, “Iporã sapy’ánte ñanemitã ha iporãve gueteri Navidad-pe, ipoderoso fundador ha’évo peteĩ mitã avei” (A Christmas Carol, pág. 67).

Akakuaa Los Angeles ypýpe, ore róga oĩháme rodeado naranja’týre, yvyramatakuéra. Cada Navidad pyharépe che sy ha che ru o’invita familia, amigo ha vecinokuérape ou haĝua ógape opurahéi haĝua villancicos ha ho’u haĝua refreskokuéra. Ha’ékuri peteĩ tradición hechapyrãva opavavepe ĝuarã, ha ojoguávaicha umi purahéi ipuku heta hora aja. Mitãnguéra ropurahéi sapy’aitente ha upéi roho roñembosarai naranjal-pe.

Che rembireko Kathy ha che, romongakuaa ore familiakuéra Sur de California-pe avei, roime kosta ypýpe rupi. Navidad upépe ojekaracterisa palmerakuéra oñemomỹiva yvytu rehe. Cada áño ore familiakuéra oha’arõ oguejy haĝua pe bahía-pe ohecha haĝua botekuéra desfile anual de navidad. Cientos umi bote porãite, omimbíva hesape opa colores reheve ombojere pe bahía romaña aja embelesado hesekuéra.

Ko’áĝa roikomaramo Salt Lake-pe, Kathy ha che rojapo peteĩ tradición roguerahávo ore familia ha ore nietokuéra ohecha haĝua pe puesta en escena de Un cuento de navidad.. Cada año rohechávo Ebenezer Scrooge-pe oñepyrũvo imilagrosa transformación ermitañogui peteĩ vecino feliz peve, henyhẽvo vy’agui Navidad rehe, roñandu rohejaseha pe Scrooge opavave jaguerekóva ñande pype. Roñeñandu motivado romehorave haĝua ore rekove roseguívo pe Salvador ejemplo ha’évo karitativo opavave ndive.

Pe espíritu transformador oĩva época navideñape oguereko hapo pe Jesucristo poder redentor omoambue haĝua ñande rekove porãrãme. Pe ñemombe’u jahayhuetéva Tupã Ra’y ñeheñói rehegua ojapova’ekue más de dos mil años oĩ registrado libro de Lucas-pe:

“Ha oiko kuri upe árape, mburuvicha guasu Augusto César je’e ome’e orden, opa yvypora oñempadrona hağua…

“Ha opavave oho oñempadrona, itávape.

“Upévare José oho de Galilea, ciudad de Nazaret-gui, Judea-pe, David ciudad-pe, hérava Belén, ha’évakuri David róga ha familiakueragua:)

“Oñempadrona haĝua María ndive, hembireko, omendáva hendive, ha hyeguasúva.

“Ha ojehu oĩvo hikuái upépe, oĝuahẽ ára imemby hağua.

“Ha omoheñói imemby primogénitope, ha olia chupe pañal-pe ha omoñeno peteĩ pesebre-pe, ndaipóri rupi tenda chupekuéra ĝuara pe mesón-pe.

“Ha oĩ pastorkuéra upe región-pe, oñangarekóva ha oñongatúva hymbakuéra pyharekue.

“Ha peina ápe, ou peteĩ ángel del Señor, ha pe Gloria del Señor oñañua chupekuéra mba’e mimbípe; ha tuicha okyhyje hikuái.

“Ha pe ángel he’i chupekuéra: Ani pekyhyje, kóina ápe agueru peẽme nuevas de gran gozo, ha’étava opa tavaguakuérape ğuarã:

“Ko árape onace hague, David ciudad-pe, petei Salvador, ha’eva CRISTO el Señor.

“Ha kóva ha’éta señal: Pe topáta pe mitã oñeañua pañálpe, oñenóvo peteĩ pesebre-pe.

“Ha ojehecha sapy’a pe ángel ndive peteĩ multitud de huestes celestiales, omomba’eguasúva Tupãme he’ívo:

“Gloria a Dios en las alturas, y en la tierra paz, buena voluntad para con los hombres!” (Lucas 2:1, 3–14)..

Pe ángel oiméne ohechakuaa umi pastor kyhyje ojehechaukáramo chupekuéra, he’ígui: “Ani pekyhyje”. Pe Tupã gloria hechapyrãva, ombojajáiva pe momaranduhára Celestial-pe, omongyhyje ikorasõkuéra. Ha katu pe momarandu pyahu oguerúva upe ángel ndaha’éi ojekyhyje haĝua. Ha katu, oúkuri o’anuncia haĝua peteĩ milagro, ogueru haĝua buenas nuevas, he’i haĝua chupekuéra humanida redensión literalmente oñepyrũmaha. Ni peteĩ ambue mensajero ymave terã upéguive ogueruva’ekue nuevas de mayor gozo. Pe Unigénito del Padre oñepyrũ Ijornada mortal: “Que os ha nacido hoy, en la ciudad de David, un Salvador, que es CRISTO el Señor. Ko’ã ha’e añatehápe nuevas de gran gozo.

Opavave ñambohovake momentos ñande rekovépe pe tuicha gozo oprometeva’ekue pe ángel ojoguaváicha mombyry ñandehegui. Opavave ñaime sujeto umi ñande rekove kangykue ha jehasa’asy rehe: mba’asy, fracaso, decepsión, ha ipahápe ñemano. Heta persona ojehovasa aja ovivívo físicamente seguras, ambuéva ko’ã árape nahániri. Heta ombohovake tuicha jehasa’asy omyanyhẽ haĝua ko tekove ojeruréva, ha pe cuota física ha emocional oguerúva hendive.

Upevére, jepe umi jehasa’asy ko tekovepegua, pe Ñandejára mensaje ñandéve ĝuarã ha’e el mismoite umi pastorpe ĝuarã ojapo dos mil áño: “Ani pekyhyje”. Ikatu pe mensaje ángel ome’ẽva’ekue any okyhyje haĝua hikuái oguereko peteĩ trascendencia iñimportantevéva ñandéve ĝuarã ko’áĝa oguerekova’ekuégui okalma haĝua umi pastor kyhyje upe primera noche de Navidad. ¿He’iséne piko ñandéve pe Salvador rupi, kyhyje notriunfamo’ãiha? ¿Orreforza haĝua upe kyhyje araka’eve ndojehustifikamo’ãiha? ¿Ñanemomandu’a haĝua ni peteĩ problema terrenal oduráta, ha opavave ikatuha ohupyty pe rredensión?

Pe don he’ẽvéva oñeme’ẽva Navidad-pe ha’éta pe ñande Salvador en personaite ome’ẽva ñandéve: Ipaz perfecta. “La paz os dejo, mi paz os doy; yo no os la doy como el mundo la da. No se turbe vuestro corazón ni tenga miedo” (Juan 14:27). Jepe peteĩ mundo-pe upe paz imombyryetévaicha, pe Salvador don de paz ikatu oikove ñane korasõme taha’e ha’áva ñane circunstancia. Ja’aceptarõ pe Salvador invitación jasegui haĝua chupe, pe kyhyje oduráva odesapareceta tapiate ĝaurã. Ñande futuro oĩ asegurado. Ko’ãva ha’e umi “nuevas de gran gozo, que serán para todo el pueblo.” “Ani pekyhyje”, ñanemomandu’a profeta Isaías, “porque yo estoy contigo; no desmayes, porque yo soy tu Dios que te fortalezco; siempre te ayudaré, siempre te sustentaré con la diestra de mi justicia” (Isaías 41:10).

Pe Salvador onace haguére Belén-pe ojapo dos mil años, oĩ esperanza – ha hetave mba’e. Oĩ redención, libertad, victoria ha triunfo. Mba’e ñaña ofrakasáta, pe hustisia oprevaleséta (tojehecha “I Heard the Bells on Christmas Day”, Hymns, no. 214). Con razón peteĩ coro de ángeles o’aparece sapy’a peteĩ exclamación celestial-cha upe anuncio ome’ẽvakue pe ágel pe Salvador nacimiento rehegua, opurahéivo “Gloria a Dios en las alturas, y en la tierra paz, buena voluntad para con los hombres.” Ni peteĩ mensaje ikatu irrekonfortanteve upévagui. Ni peteĩ mensaje henyhẽve buena voluntad para con los hombres-gui.

Ko época taha’e peteĩ época de paz ha gozo opavavépe ĝuarã, “heñóigui ñandéve ko árape, David távape, peteĩ Salvador, ha’éva Cristo el Señor”. Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi