Navidagua Devocional-kuéra
11craven


12CRAVEN-1

Primera Presidencia Navidagua Devocional.

Diciembre 6, 2020-pe

Peteĩ aho’iha ha ñañua celestial 

Becky Craven rupive. 

Segunda Consejera Mujeres Jóvenes Presidencia General-pegua  

Peteĩ che ñemandu’a chegustavéva Navida rehegua ojehu aguerekorõ guare 6 áño. Ha’ékuri Navida pota ha akémakuri tupa yvateguápe pe litera rokompartía che hermana michĩvéva ndive ore rógape Berlín, Alemania-pe. Avy’aiterei og̃uahẽ haguére pe Navida pyhareve; avy’aitegui oiméne ndakepáira’e, apaygui sapy’a pyharekue umi campana ryapu rupi. Upei, ahendu ore koty rokẽ ryapu ojepe’arõ mbeguekatumi. Ha añandúvo pe ambue kotygua resape che rováre, pya’e apu’ã ha amaña okẽ gotyo. ¡Pe ahecháva hechapyrãiterei! Santa Claus (Papa Noel) oĩkuri che rokẽ renondépe. Ndachejapúi, ¡Ha’ete voi kuri! He’i atã “ho,ho,ho” ha upéi oporandu chéve ahasépa hapykuéri sala peve ahecha hag̃ua pe árbol de Navida henyhẽva tesapégui. Añesorprendeterei ha ndakatúi añe’ẽ, ha katu aguejy pya’e umi tupa escalera rupi ha asegi chupe sala peve oĩháme che sy ha che hermano tuichavéva upe árbol ypýpe. Amañarõ upe sala jerére, ndahachái che rúpe; ¿mba’éicha piko ikatu ha’e ojeperde ko oportunidad? Che sy he’i chéve ha’e oguenohẽha hína yty, ¡ha katu hi’areterei ningo! Ko ára peve ambyasy ha’e ndoguerekói hague oportunida oikuaa hag̃ua chupe. Papa Noel oporandu chéve ha’épa ra’e che peteĩ mitãkuña’i iguénava ha avy’aiterei ha’évo upeichaha. He’i rire chéve ho’u hague umi galleta ha kamby rohejava’ekue chupe g̃uarã, aha jey tupápe, ha aravo tardeve, apay vy’ápe pe Navida pyhareve.

Che ména taita, Heaton Lunt, imitãrõ ohasa peteĩ Navida pyhareve idifirenteva oiko jave umi colonia Méjico-guápe opakuévo pe 1800 década. Ha’e omombe’u hembiasakuépe: “ Og̃uahẽ Navida ha roguerekókuri ovechakuéra peteĩ korápe granero guýpe, hakuvehápe, uperõ oĩguikuri nieve pe yvýpe. Upe Navida pyharevépe voi aha ahecha hag̃ua che ovechakuérapa oĩ porã. Ahendu peteĩ ovecha rasẽ oúva korágui ha ipu vevuimíva. Aikévo upépe, ahecha Nelly oguerekoha mokõi ovechara’y’imi. Añani jey ógape pya’ete ikatuháicha … [ha] ajepopete aja ha’e che sýpe: ‘Che Navida iporãve opavave pene mba’égui Nelly oguereko haguére mokõi ovechara’ymi’. Opa umi mitã oheja inaranha ha imba’ekuéra mesa ári ha oñani korápe ohecha hag̃ua umi Nelly ovechara’y. Hechapyrãve opa mba’e rorresiviva’ekuégui araka’eve Navidápe”1 Jeguerovia’ỹme, ary oúvape ha opa ary oúva’ekue upe rire, onase ovechara’ykuéra Heaton ovecha atýpe Navida pyharevépe.

Ahendurõ peteĩha jave upe historia pya’e ou che korasõ ha che akãme temiandu ambue Cordero-re onaseva’ekue pe Navida ára peteĩháme: Jesucristo, pe Tupã Cordero. Umi Heaton oñani haguéicha ohecha hag̃ua umi icordero pyahúpe, aimo’ã umi ovecharerekua ojapurávo ohecha haĝua upe Tupã Ra’y onase ramóva. ¿Ikatu piko peimo’ã mba’épa ohechara’e hikuái upe tenda humilde ha isagrádova? Ahechávaicha José-pe oñangarekóvo mborayhu reheve hembireko Maria rehe, ojepy’amongeta aja hikuái pe Mesías oñeprometeva’ekue ñegueronase. Upe ñemombe’u Maria-gui oñuávo imemby’imime umi pañal-pe ikyrỹiete chéve g̃uarã.

Nda’aréi romog̃uahẽ porãite peteĩ nieta pyahu ore familia-pe. Peteĩ ára, ahecha isy oñañuávo chupe peteĩ aho’iha isuave ha hakuvýva ha upéi ojopy ipyti’áre. Añua he’ise simplemente jejaho’i ahustadamente. Umi pañal ha aho’iha ojeipuruva’ekue historia pukukue oñemoangapyhy ha oñembopy’aguapy hag̃ua ha jepe oñekalma hag̃ua peteĩ mitãmi ndovy’áivape. Amañávo che nuérare mba’éichapa oñua imemby pyahúpe, apensa ambue hentekuérare ikatúva oikotevẽ peteĩ ñeañua taha’e jepe virtualmente. Peteĩ ñe’ẽ kyrỹi, peteĩ apysa ohendukuaáva, térã peteĩ korasõ komprensívo ikatu omoangapyhy ha okalma peteĩ tapicha ánga ojejopýva.

Ojapo haimete mbohapy ary, ore yerno ohasa peteĩ mba’asy rupi isériova. Ojetopa hag̃ua peteĩ respuesta, oñesomete heta examen ha procedimiento-pe ipahápe pgueraháva peteĩ mba’épe, oikotevẽtaha peteĩ cirugía ikorasõme. Ojegueraha vove chupe cirugía-pe, ore membykuña omondo peteĩ mensahe isuegrokuérape ome’ẽ hag̃ua chupekuéra información ita’ýragui Peteĩ tetã mombyrygua guive oservihápe híma peteĩ misiõ, isuegra ombohovái ñe’ẽ omoangapyhýva reheve : “Romondo ndéve ñañua celestial”.

Sapy’a riremínte, peteĩ efermera ohasa ijykére, ha katu opyta. Omaña ore membykuñáre hesaypáva hína ha oporandu chupe oipotápa peteĩ aho’iha, ha katu ha’e ombotove upéva ha he’i oĩporãha. Pe enfermera oho, ha katu sapy’aitépe ou jey peteĩ aho’iha aku reheve. Oañua’asy upéva reheve ore membykuñáme ha he’i chupe: “Aguerovia nde reikotevẽha peteĩ ñañua celestial”.

Pe Tupã Cordero, ojekuaáva avei pe Buen Pastor ramo, oikuaapaite Irrebáñope. Umi ñane ñeikotevẽ árape py’ỹi Ha’e ombou ñandéve umi ánhel yvy’arigua, upe efermera oiporihuverekóva ore membykuñameicha, ñaneañua ha ñanembojere hag̃ua Imborayhu jyvápe.2 Ha’e oúkuri yvy ári ogueru hag̃ua paz ha buena voluntad opa yvypóra ndive g̃uarã.3 Ha’e omoangapyhy umi oikotevẽvape angapyhy ha hasẽ umi hasẽva ndive.4

Akonsiderávo umi heta forma Ñandejára ñanderayhuha ha ojepy’apy ñande rehe, añandu akompartiseveha upe mborayhu ambuekuéra ndive. Avei, ahechakuaaporãseve umi ñañua ha aho’i celestial ahupytyva’ekue ha katu nachetiémpoi ahechakuaa hag̃ua.

Peteĩ múndo oikotevẽtereívape py’aguapýgui, umi ñane ñe’ẽ amable ha ñane rembiapo poriahuvereko ha py’aporã rehegua ikatu ha’e forma ñambojere hag̃ua ñande rapichakuérape peteĩ aho’iha aku ha ñanemboaho’íva reheve. Ahechakuaa, ñamba’apoháicha jasegívo umi Espiritu remiandu jaservi hag̃ua ñande rapichaakuérape, hetave aho’iha celestial ome’ẽ ñandéve Ñandejára ñakomparti hag̃ua. Mba’e temiandúpa nde rerresivi? Mávapa nde reikuaa oikotevẽha peteĩ ñañua celestial? Ñane contacto personal térã virtual ikatu ojapo tuicha diferencia umi jahayhúva rekovépe térã jepe peteĩ persona ndajaikuaáiva rekovépe.

Ajerure asy ñamomba’eguasúvo ñande Salvador nacimiento tañañandu ndaha’éi Imborayhu, poriahuvereko ha py’aguapy añónte, ha katu tañakomparti umi jehovasa ñande rapichakuéra ndive. Ajepy’amongetávo upe Tupã Cordero don-pe, upe mitãmi oje’aho’íva pañal reheve oñenóva peteĩ pesebre-pe, ajapo eco mitã Heaton ñe’ẽgui. Ha’e niko “pe hechapyrãvéva araka’eve jahupytyva’ekue [térã jahupytýtava] Navidápe.”5

Jesucristo rérape, Amén.

Notakuéra

  1. Heaton Lunt, “Pacheco, in the Colonies of Mexico—Lamb Story.” Historia personal

  2. Tojehecha 2 Nefi 1:15.

  3. Tojehecha Lucas 2:14.

  4. Tojehecha Mosiah 18:9.

  5. Heaton Lunt, “Pacheco, in the Colonies of Mexico—Lamb Story.” Historia personal.

Toñeimprimi