„Rosina modlitba“, Môj kamarát, máj 2023, 14 – 15.
Rosina modlitba
Rosi bola unavená z toho, že sa cítila, akoby nikam nezapadala.
Tento príbeh sa odohral v USA.
Rosi zhodila ruksak na zem. Práve skončila druhý deň v novej triede. A nebol to dobrý deň.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa mama.
Rosi sa zvalila na gauč. „Niektoré deti v triede mi povedali škaredé veci,“ povedala. „O mojej hnedej pokožke.“
V škole nebolo veľa ľudí, ktorí mali rovnakú farbu ako Rosi, a tak sa cítila, že tam nezapadá. Ale to, že sa jej vysmievali, bolo sto krát horšie.
Mama vyzerala ustarostene. „Je mi to ľúto,“ povedala a Rosi objala. „Porozprávam sa o tom s tvojou učiteľkou.“
Ale na druhý deň si deti z Rosi opäť uťahovali. Jeden chlapec z triedy bol k nej celý deň zlý.
Rosi bola smutná. Ale bola tiež nahnevaná. Niekedy, keď k nej bol hrubý, sa s ním Rosi hádala. Ale to jej nepomohlo, aby sa cítila lepšie.
Jedného dňa, keď sa Rosi vrátila naspäť zo školy, vbehla rovno do svojej izby. Bola unavená z toho, že sa jej vysmievali. Bola unavená z toho, že sa cítila, že nikam nezapadá. Zaborila si tvár do vankúša a rozplakala sa.
Čo budem robiť? pomyslela si. Nechcela sa takto cítiť po zvyšok školského roku.
Rosi si utrela slzy. Potom sa pozrela na malú sošku Ježiša, ktorú mala na poličke. Mama ju Rosi dala, aby jej to pomohlo pamätať na Ježiša.
Možno by som sa mala pomodliť, pomyslela si. Pokľakla si a založila si ruky.
„Drahý Nebeský Otec, cítim v sebe veľkú bolesť. Moji spolužiaci sú ku mne kvôli mojej hnedej pokožke zlí a cítim sa z toho hrozne. Prosím, pomôž mi.“
Bolo príjemné povedať Nebeskému Otcovi o svojich pocitoch. Vedela, že ju počúva. Cítila teplo a lásku, ako keby bola zabalená do mäkučkej deky. Cítila, že jej pokožka je krásna. Je Božím dieťaťom a On ju miluje.
Keď sa Rosi domodlila, dostala nápad. Možno existovalo viac vecí, ako by mohla v škole pomáhať.
Na druhý týždeň sa Rosi s mamou porozprávali s ľuďmi vo vedení školy o tom, čo sa v triede dialo. Rosi si všímala ostatné deti v škole, ktoré boli šikanované a spriatelila sa s nimi. Snažila sa nevšímať si toho chlapca, ktorý si z nej uťahoval. A v nedeľu na zhromaždení sa podelila o svedectvo o tom, že Nebeský Otec miluje všetkých.
Veci sa v škole nezmenili okamžite. Ale keď to bolo ťažké, Rosi si spomenula, ako sa cítila počas svojej modlitby. Bola Božím dieťaťom a bola milovaná. A vďaka tomuto poznaniu mohla urobiť čokoľvek.
Ilustrácie od Shawny J. C. Tenneyovej