„Kamaráti s origami“, Môj kamarát, máj 2023, 30 – 31.
Kamaráti s origami
Ako by mohla Ari so svojimi kamarátkami pomôcť pani Franklinovej?
Tento príbeh sa odohral v USA.
„Prestávka,“ zvolala Arina učiteľka.
Arinini spolužiaci sa postavili do radu, že pôjdu spolu na ihrisko. Ale Ari a jej kamošky namiesto toho, ako vždy, zamierili do knižnice. Rady si požičiavali knihy a vyrábali spolu veci z papiera.
Kristin a Ella už čakali pri dverách. Ari si zobrala knižku a hromadu papierov. Potom ich viedla dole po chodbe.
„Dúfam, že Tajomstvo krotiteľa drakov už konečne vrátili!“ povedala Ari. Už si ju chcem niekoľko týždňov požičať.
Keď dievčatá prišli do knižnice, zamávali na školskú knihovníčku pani Franklinovú. Vždy ich vítala so širokým úsmevom. Dnes sa jej úsmev však nezdal až taký široký.
Ari sa zamračila, keď si položila knihu no stôl. „Nepripadala vám pani Franklinová trochu smutná?“
Kristin pokrčila plecami. „Asi má toho len veľmi veľa.“
„Možno.“ Ari si sadla a vybrala si kúsok papiera. Pozorne ho poskladala a vyrovnala preloženú časť palcom.
Ella sa spýtala: „Tak čo dnes vyrobíme?“
„Čo tak záložky do knihy?“ spýtala sa Ari. „Je celkom jednoduché. Ukážem vám, ako na to.“
Ari sa učila robiť origami. Je to druh japonského umenia, ktorý sa robí skladaním papiera do rozličných tvarov. Ari vedela, ako urobiť rôzne tvary a a naučila svoje kamarátky to, čo vedela.
Ari ukázala Kristine a Elle, ako sa to skladá. O chvíľu mali všetky tri štvorcovú záložku.
„Ide to tam na roh, takto.“ Ari otvorila knihu a záložku si nasunula na roh stránky.
„Super!“ Kristin si zobrala ďalší papier. „Chcem si to vyskúšať sama.“
Kým pracovali, rozprávali sa o knihách, ktoré prečítali a o tom, čo by si chceli prečítať neskôr. Ari sa znovu pozrela na pani Franklinovú. Stále sa jej zdala trošku smutná.
O chvíľu sa pani Franklinová zastavila pri nich pri stole.
„Ahojte, dievčatá.“ Na stôl položila knihu. Bola to kniha o krotiteľovi drakov! „Toto je pre teba, Ari. Viem, že si si ju chcela prečítať.“
„Ďakujem vám!“ Ari ju zodvihla.
Pani Franklinová si vzdychla. „Niekto sa mi dnes vlámal do auta. Vzali všetky moje knihy a hudbu.“
„To je strašné!“ povedala Kristin.
Pani Franklinová sa na ne smutne pousmiala. „Nuž, sú to len veci. Veci sa dajú nahradiť. Som rada, že sa nikomu nič nestalo.“
Ari sa pozerala, ako pani Franklinová odchádza.
„Priala by som si, aby sme jej mohli nejako pomôcť,“ povedala Ella.
Ari sa pozrela dole na knižku o origami, ktorú mala v rukách. „Možno môžeme!“
„Ako?“ spýtala sa Kristin.
Ari sa uškrnula. „Príďte po škole ku mne domov. Mám nápad.“
Na druhý deň prišli Ari, Kristin a Ella počas prestávky do knižnice, tak ako vždy. Ale tentokrát si nepriniesli iba knihy. Mali pre pani Franklinovú niečo špeciálne.
„Niečo sme pre vás vyrobili!“ Ari dala pani Franklinovej tašku. „Vieme, že nemôžeme nahradiť všetky veci, ktoré vám ukradli, ale mysleli sme si, že toto by vás mohlo rozveseliť.“
Pani Franklinová sa pozrela do tašky. Bola plná origami – záložiek, rýb, srdiečok a motýľov. Doširoka sa usmiala.
„Toto je úžasné! Veľmi pekne vám ďakujem.“ Z tašky vybrala jedno origami. Bola to knižôčka z poskladaného papiera. „Do tohto denníčka si zapíšem všetky svoje šťastné myšlienky!“
Ari sa na ňu usmiala. Vždy môže urobiť niečo malé pre druhých. Aj keď ide len o jeden zložený kúsok.
Ilustrácie od Briana Martina