Kristus: Svetlo, ktoré svieti v temnote
Ak máte pocit, že maják vášho svedectva zhasína a obklopuje vás temnota, naberte odvahu. Dodržujte sľuby, ktoré ste dali Bohu.
Moja kancelária v budove Združenia pomoci má dokonalý výhľad na chrám v Salt Lake. Každý večer, pravidelne ako hodinky, sa vonkajšie svetlá chrámu rozsvietia za súmraku. Chrám je stálym a upokojujúcim majákom hneď za mojím oknom.
Jedného večera vo februári tohto roku ostalo v mojej kancelárii po západe slnka nesmierne šero. Keď som sa pozrela z okna, chrám bol v tme. Svetlá sa nerozsvietili. Zrazu som sa cítila pochmúrne. Veže chrámu, ktoré som vídala každý večer po mnoho rokov, nebolo vidno.
Pohľad na temnotu tam, kde som očakávala svetlo, mi pripomenul, že jednou zo základných potrieb, ktoré máme nato, aby sme rástli, je zostať v spojení s naším zdrojom svetla – Ježišom Kristom. On je zdrojom našej sily, je svetlom a životom sveta. Bez silného spojenia s Ním začneme duchovne umierať. Satan to vie a snaží sa tak využiť svetský nátlak, ktorému všetci čelíme. Pracuje na tom, aby stlmil naše svetlo, zoskratoval naše spojenie, odpojil nás od zdroja energie a ponechal nás samých v temnote. Tieto nátlaky sú bežnými pomermi v smrteľnosti, ale Satan pracuje usilovne na tom, aby nás izoloval a povedal nám, že ich zažívame iba my.
Niektorí z nás sú paralyzovaní zármutkom
Keď nás premôžu tragédie, keď život bolí tak veľmi, že nemôžeme dýchať, keď sme boli zbití ako muž na ceste do Jericha a ponechaní napospas smrti, Ježiš sa pristaví a vleje olej do našich rán, nežne nás zdvihne, zoberie nás do hostinca a postará sa o nás. Tým z nás, ktorí smútime, hovorí: „Ja… uľahčím bremená, ktoré sú vložené na ramená vaše, že ich dokonca nebudete cítiť na chrbtoch svojich, … aby ste s istotou vedeli, že ja, Pán Boh, navštevujem ľud svoj v strastiach jeho.“ Kristus lieči rany.
Niektorí z nás sú veľmi unavení
Starší Jeffrey R. Holland povedal: „Nie je zamýšľané, aby človek bežal rýchlejšie, ako má síl. … Ale [aj napriek] tomu viem … mnohí z vás bežia [veľmi,] veľmi rýchlo a že energia a emocionálne rezervy sú niekedy takmer na nule.“ Keď nás premôžu očakávania, môžeme sa na ne pozrieť s odstupom a spýtať sa Nebeského Otca, čo máme nechať tak. Súčasťou našej skúsenosti v tomto živote je naučiť sa, čo nerobiť. Ale aj napriek tomu môže byť život niekedy vyčerpávajúci. Ježiš nás uisťuje: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“
Kristus je ochotný pridať sa do nášho jarma a ťahať, aby uľahčil naše bremená. Kristus je odpočinutie.
Niektorí z nás cítia, že vytŕčajú z radu
Z mnohých dôvodov sa necítime akceptovaní či akceptovateľní. Nový zákon ukazuje, ako sa Ježiš nesmierne snažil, aby sa spojil so všetkými druhmi ľudí: s malomocnými, mýtnikmi, deťmi, Galilejčanmi, neviestkami, ženami, farizejmi, hriešnikmi, Samaritánmi, vdovami, rímskymi vojakmi, cudzoložníkmi, nečistými na obrady. Takmer v každom príbehu sa snaží priblížiť k niekomu, kto nebol tradične akceptovaný spoločnosťou.
V Lukášovi 19 je opísaný príbeh o hlavnom mýtnikovi v Jerichu, ktorý sa menoval Zacheus. Vyšplhal sa na strom, aby videl Ježiša prechádzať popri ňom. Zacheus bol zamestnancom rímskej vlády a považovali ho za skorumpovaného a za hriešnika. Ježiš ho uvidel na strome a zavolal k nemu, hovoriac: „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ A keď Ježiš uvidel dobrotu Zacheovho srdca a veci, ktoré robil pre ostatných, prijal jeho obeť, hovoriac: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.“
Kristus povedal láskyplne Nefitom: „Nikomu [som] neprikázal, aby odišiel.“ Peter mal mocné zjavenie v Skutkoch 10, keď vyhlásil: „Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého.“ Od kresťanských učeníkov a Svätých neskorších dní sa neochvejne vyžaduje, aby preukazovali pravú lásku jeden k druhému. Ježiš nás vyzýva rovnakým spôsobom, ako Zachea: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak počuje[š] môj hlas a otvorí[š] dvere, vojdem k [tebe] a budem stolovať s [tebou] a [ty] so mnou.“ Kristus nás vidí na našom strome.
Niektorí z nás sú plní otázok
Pred pár rokmi som cítila ťažobu a podráždenosť ohľadom otázok, na ktoré som nevedela nájsť odpovede. Jedno skoré sobotňajšie ráno som mala krátky sen. V tom sne som videla altánok a chápala som, že sa mám do neho postaviť. Mal päť klenieb, ktoré ho obklopovali, ale okná boli vyrobené z kameňa. V sne som sa sťažovala, že sa mi nechce ísť dnu, lebo to tam bolo také stiesnené. Potom mi napadla myšlienka, že brat Járedov trpezlivo roztopil kamene na čisté sklo. Sklo je kameň, ktorý prešiel zmenou stavu. Keď sa Pán dotkol kameňov pre brata Járedovho, žiarili svetlom v temných plavidlách. Zrazu ma naplnila túžba byť v tom altánku viac ako na akomkoľvek inom mieste. Bolo to presne tam – jedine tam – kde som mohla skutočne „vidieť“. Otázky, ktoré ma trápili, sa nestratili, ale po tom, ako som sa zobudila, som mala na mysli jasnejšiu otázku: „Ako zväčšíš svoju vieru tak, ako brat Járedov, aby tvoje kamene mohli byť premenené na svetlo?“
Náš smrteľný mozog je stvorený tak, aby hľadal pochopenie a zmysel po troškách. Nepoznám všetky dôvody, prečo je závoj smrteľnosti taký hrubý. Toto nie je to štádium v našom večnom rozvoji, v ktorom poznáme všetky odpovede. Je to štádium, kde si budujeme uistenie (alebo niekedy svoju nádej) v svedectvo vo veci, ktoré nevidíme. Uistenie prichádza spôsobmi, ktoré sa nedajú vždy poľahky rozobrať, ale v našej temnote je svetlo. Ježiš povedal: „Ja som svetlo a život, a pravda sveta.“ Tí, čo hľadajú pravdu, to môžu najprv vnímať ako hlúpu klaustrofóbiu z okien vyrobených z kameňa. Ale Ježiš môže vďaka trpezlivosti a otázkam viery zmeniť naše okná z kameňa na sklo a svetlo. Kristus je svetlo, ktoré vidíme.
Niektorí z nás cítia, že nikdy nebudú dosť dobrí
Šarlátové farbivo v Starom zákone nebolo len farebné, ale tiež stálofarebné, čo znamená, že táto jasná farba sa priľnula k vlne a nevybledla bez ohľadu na to, koľkokrát ju vyprali. Satan používa toto vysvetlenie ako palicu do boja: biela vlna poškvrnená šarlátom sa nikdy nevybieli. Ale Ježiš Kristus vyhlasuje: „Moje cesty prevyšujú vaše cesty“, a zázrak Jeho milosti je, že keď činíme pokánie z našich hriechov, Jeho šarlátová krv nám navráti čistotu. Nie je to logické, ale napriek tomu je to pravdivé.
Fotografia z iStock.com/iinwibisono
„Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“ Pán so súcitom hovorí: „Ten, kto činil pokánie z hriechov …, tomu je odpustené, a ja, Pán, už na ne nepamätám.“ V podstate: Poď, vyjasnime si to. Urobil si chyby; všetci zlyhávajú. Poď ku mne a čiň pokánie. Na ten hriech si už nespomeniem. Môžeš byť opäť uzdravený. Mám pre teba prácu. Kristus vybieli vlnu.
No aké kroky máme podniknúť v praxi? Čo je kľúčom k opätovnému spojeniu sa s mocou Ježiša Krista, keď náš plamienok pohasína? Prezident Russell M. Nelson to povedal veľmi jednoducho: „Kľúčom je uzatvoriť a dodržiavať posvätné zmluvy. … Nie je to komplikované.“ Urobte Krista stredobodom vášho života.
Ak máte pocit, že maják vášho svedectva zhasína a obklopuje vás temnota, naberte odvahu. Dodržujte sľuby, ktoré ste dali Bohu. Klaďte otázky. Trpezlivo roztopte kameň na sklo. Obráťte sa na Ježiša Krista, ktorý vás vždy miluje.
Ježiš povedal: „Ja som to svetlo, ktoré svieti v temnote, a temnota ho nechápe.“ To znamená, že nech sa temnota snaží akokoľvek, nedokáže zničiť svetlo. Nikdy. Môžete dôverovať tomu, že Jeho svetlo tu bude pre vás.
My alebo ľudia, ktorých milujeme, môžeme dočasne pohasnúť. V prípade chrámu v Salt Lake dostal správca budovy, brat Val White, takmer okamžite telefonát. Ľudia si to všimli. Čo sa stalo s chrámovými svetlami? Najprv išli zamestnanci osobne ku každému elektrickému panelu v chráme a ručne opäť rozsvietili svetlá. Potom vymenili batérie v automatickom zdroji energie a otestovali ich, aby zistili, čo sa pokazilo.
Nie je ľahké opätovne rozsvietiť svetlá osamote. Potrebujeme priateľov. Potrebujeme jeden druhého. Rovnako ako personál správy chrámov, aj my si môžeme navzájom pomáhať tým, že sa osobne dostavíme, nabijeme si duchovné batérie, opravíme, čo sa pokazilo.
Naše osobné svetlo je možno len jednou žiarovkou na stromčeku. Ale my týmto svetielkom svietime aj naďalej, a spoločne, tak ako na Chrámovom námestí počas Vianoc, privoláme milióny ľudí k domu Pána. Najlepšie na tom je, ako to povedal prezident Nelson, že môžeme priniesť Spasiteľovo svetlo sebe i tým, na ktorých nám záleží, iba jednoduchým dodržiavaním našich zmlúv. Pán odmeňuje tento verný skutok mocou a radosťou, a to rôznymi spôsobmi.
Svedčím vám, že ste milovaní. Pán vie, ako veľmi sa snažíte. Robíte pokroky. Pokračujte aj naďalej. On vidí všetky vaše skryté obete a počíta ich pre vaše dobro a dobro tých, ktorých milujete. Vaša práca nie je zbytočná. Nie ste sami. Jeho meno Emanuel znamená „Boh s nami“. On je naozaj s vami.
Urobte ešte zopár krokov na ceste zmluvy, aj keď je príliš veľká tma, aby ste videli veľmi ďaleko. Svetlá sa znovu rozsvietia. Svedčím o pravde Ježišových slov, ktore sú naplnené svetlom: „Priblížte sa mi, a ja sa priblížim vám; hľadajte ma usilovne, a nájdete ma; proste, a obdržíte; klopte, a bude vám otvorené.“ V mene Ježiša Krista, amen.