Len tak ďalej – s vierou
Prejavovanie viery v nášho Spasiteľa Ježiša Krista nám pomáha prekonať odradenie bez ohľadu na to, s akými prekážkami sa stretávame.
Starší George A. Smith, apoštol, dostal od proroka Josepha Smitha v ťažkom období radu: „Povedal mi, že sa nikdy nemám nechať odradiť, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré ma budú obklopovať. Ak by som aj bol potopený v najnižšom bode Nového Škótska a zosypali by sa na mňa celé Skalnaté vrchy, nemám sa nechať odradiť, ale vydržať, uplatňovať vieru a udržiavať dobrú odvahu a nakoniec vyjdem a postavím sa víťazne na úplný vrchol.“1
Ako mohol prorok Joseph povedať niečo takéto niekomu, kto trpel? Pretože vedel, že je to pravda. Sám to zažil. Joseph vo svojom živote opakovane zažíval obrovské ťažkosti. Keď však prejavoval vieru v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie a len pokračoval ďalej, prekonal zdanlivo neprekonateľné prekážky.2
Dnes by som chcel obnoviť Josephovu prosbu, aby nás nepremohlo odradenie pritom, ako čelíme sklamaniu, bolestivým zážitkom, vlastnej nedostatočnosti alebo iným výzvam.
Keď hovorím o odradení, nehovorím o vyčerpávajúcich výzvach klinickej depresie, úzkostných poruchách alebo iných chorobách, ktoré si vyžadujú špeciálnu liečbu.3 Hovorím len o obyčajnom starom známom odradení, ktoré prichádza spolu so vzostupmi a pádmi života.
Inšpirujú ma moji hrdinovia, ktorí jednoducho pokračujú – s vierou – nech sa deje čokoľvek.4 V Knihe Mormonovej čítame o Zórámovi, Lábánovom služobníkovi. Keď Nefi získal mosadzné dosky, Zórám stál pred rozhodnutím, že bude buď nasledovať Nefiho a jeho bratov do pustatiny, alebo možno príde o život.
Aké to rozhodnutie! Zórám mal najskôr sklon utiecť, ale Nefi ho zadržal a zložil prísahu, že ak pôjde s nimi, bude voľný a bude mať miesto v ich rodine. Zórám nabral odvahu a išiel s nimi.5
Zóram vo svojom novom živote trpel mnohými súženiami, no napriek tomu sa s vierou tlačil vpred. Nič nenasvedčuje tomu, že by Zórám lipol na svojej minulosti alebo prechovával odpor voči Bohu alebo druhým.6 Bol skutočným priateľom proroka Nefiho a on a jeho semeno prebývali v slobode a prosperite v zasľúbenej krajine. To, čo kedysi bolo na Zórámovej ceste obrovskou prekážkou, nakoniec viedlo k bohatým požehnaniam, vďaka jeho vernosti a ochote ísť len tak ďalej – s vierou.7
Nedávno som počúval, ako sa jedna odvážna sestra podelila o to, ako vytrvala v ťažkostiach.8 Mala nejaké problémy a jednu nedeľu sedela v Združení pomoci a počúvala učiteľku, o ktorej si myslela, že žije dokonalý život – úplne odlišný od jej vlastného. Bola unavená a odradená. Cítila sa, ako keby nebola hodná tam sedieť – alebo dokonca, že tam nepatrí – a tak vstala a odišla s plánom, že sa už nikdy do cirkvi nevráti. Keď kráčala k autu, pocítila zreteľné nabádanie: „Choď do kaplnky a vypočuj si rečníka na zhromaždení sviatosti. Začala nabádanie spochybňovať, ale opäť ho silno pocítila, a tak na to zhromaždenie išla.
Posolstvo bolo presne o tom, čo potrebovala. Cítila Ducha. Vedela, že Pán chce, aby zostala s Ním, aby bola Jeho učeníčkou a chodila na zhromaždenia, a to aj urobila.
Viete, za čo bola vďačná? Že to nevzdala. Len tak ďalej pokračovala – s vierou v Ježiša Krista, aj keď to pre ňu bolo ťažké, a ako sa tlačí vpred, ona i jej rodina sú hojne požehnaní.
Boh neba a zeme nám pomôže prekonať odradenie a akékoľvek prekážky, s ktorými sa stretneme, ak budeme hľadieť na Neho, nasledovať nabádania Ducha Svätého9 a len tak ďalej pokračovať – s vierou.
Našťastie, keď sme slabí alebo nemohúci, Pán môže prehĺbiť našu vieru, posilniť nás a uschopniť nás nad naše vlastné schopnosti. Môže zvýšiť naše schopnosti nad tie, ktoré už máme. Zažil som to. Pred viac ako 20 rokmi som bol nečakane povolaný za územného sedemdesiatnika a mal som pocit, že na to nemám. Po mojich tréningových povereniach som mal predsedať na mojej prvej konferencii kolu.10 Spolu s prezidentom kolu sme starostlivo naplánovali každý detail. Krátko pred konferenciou mi prezident Boyd K. Packer, vtedajší zastupujúci prezident Kvóra dvanástich apoštolov, zavolal, či by ma mohol sprevádzať. Bol som prekvapený a samozrejme, že som súhlasil. Spýtal som sa, ako by chcel postupovať, keďže bude predsedať. Navrhol, aby sme zrušili plány a pripravili sa na nasledovanie Ducha. Našťastie som na štúdium, modlitbu a prípravu mal ešte 10 dní.
S takto otvoreným programom sme boli na pódiu 20 minút pred začiatkom zasadania vedúcich. Naklonil som sa k prezidentovi kolu a zašepkal som: „Toto je úžasný kôl.“
Prezident Packer do mňa jemne štuchol lakťom a povedal: „Nerozprávať.“
Prestal som rozprávať a spomenul som si na jeho prednášku z generálnej konferencie „Úctivosť pozýva zjavenie“11. Všimol som si, že prezident Packer si zapisoval odkazy na verše z písiem. Duch mi potvrdil, že takto získaval nabádania pre zasadanie. Moja skúsenosť s učením sa práve začala.
Prvých 15 minút hovoril prezident Packer a zdôraznil, že je dôležité viesť všetky stretnutia podľa vedenia Ducha Svätého.12 Potom povedal: „Teraz si vypočujeme staršieho Cooka.“
Cestou k rečníckemu pultu som sa spýtal, ako dlho by chcel, aby som hovoril a či existuje téma, ktorej by chcel, aby som sa venoval. Povedal: „Zoberte si 15 minút a pokračujte podľa toho, ako sa cítite inšpirovaný.“ Vzal som si asi 14 minút a podelil som sa o všetko, čo som mal na mysli.
Prezident Packer opäť vstal a hovoril ďalších 15 minút. Zdieľal tento verš:
„[Hovorte] myšlienky, ktoré vložím do sŕdc vašich, a nebudete pred ľuďmi zahanbení;
Lebo vám bude dané … v pravú chvíľu, čo budete hovoriť.“13
Potom povedal: „Teraz si vypočujeme staršieho Cooka.“
Ostal som v šoku. Nikdy som neuvažoval o možnosti, že by som bol požiadaný o príhovor dvakrát na jednom zasadaní. Nemal som čo povedať. Vrúcne som sa modlil a spoliehal sa na Pánovu pomoc, a nejako som bol požehnaný myšlienkou a veršom a bol som schopný hovoriť ďalších 15 minút. Úplne vyšťavený som si sadol.
Prezident Packer znova hovoril 15 minút o nasledovaní Ducha a zdieľal Pavlove učenia, že máme hovoriť „nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch“14. Ako si viete predstaviť, bol som ohromený, keď bol nabádaný, aby po tretíkrát povedal: „Teraz si vypočujeme staršieho Cooka.“
Hlavu som mal prázdnu. Nič. Vedel som, že je čas prejaviť väčšiu vieru. Pomaly som sa dostal k rečníckemu pultu a prosil Boha o pomoc. Keď som pristúpil k mikrofónu, Pán ma zázračne požehnal, aby som sa nejakým spôsobom podelil o ďalší 15-minútový príhovor.15
Zasadanie sa konečne skončilo, ale rýchlo som si uvedomil, že o hodinu začne zasadanie pre dospelých. Ó, nie! Úprimne, rovnako ako Zórám som chcel utiecť, ale práve tak, ako jeho zadržal Nefi, vedel som, že prezident Packer by zadržal mňa. Zasadanie pre dospelých bolo presne také isté. Prehovoril som ešte trikrát. Na druhý deň počas hlavného zasadania som sa prihovoril jedenkrát.
Po konferencii prezident Packer s láskou povedal: „Toto si niekedy zopakujeme.“ Mám rád prezidenta Boyda K. Packera a vážim si všetko, čo som sa naučil.
Viete, za čo som vďačný? Že som sa nevzdal – alebo že som nepodľahol. Ak by som bol podľahol svojej zúfalej túžbe uniknúť z týchto zasadaní, bol by som premeškal príležitosť posilniť svoju vieru a získať bohatý prílev lásky a podpory od môjho Nebeského Otca. Naučil som sa veľa o Jeho milosrdenstve, zázračnej uschopňujúcej moci Ježiša Krista, Jeho uzmierení a o mocnom vplyve Ducha Svätého. Napriek svojej slabosti16 som zistil, že môžem slúžiť; môžem niečím prispieť, keď je Pán po mojom boku, ak budem len tak ďalej pokračovať – s vierou.
Bez ohľadu na veľkosť, rozsah a závažnosť výziev, ktorým v živote čelíme, všetci máme chvíle, keď máme chuť zastaviť sa, odísť, ujsť alebo sa možno vzdať. Ale prejavovanie viery v nášho Spasiteľa Ježiša Krista nám pomáha prekonať odradenie bez ohľadu na to, s akými prekážkami sa stretávame.
Tak ako Spasiteľ dokončil dielo, ktoré Mu bolo dané, má moc pomôcť nám dokončiť dielo, ktoré bolo dané nám.17 Budeme požehnaní tým, že budeme môcť kráčať vpred po ceste zmluvy, bez ohľadu na to, aká skalistá bude, a nakoniec získame večný život.18
Ako povedal prorok Joseph Smith: „Stojte pevne, svätí Boží, ešte chvíľu vydržte a búrka života pominie a budete odmenení tým Bohom, ktorého služobníkmi ste.“19 V mene Ježiša Krista, amen.