Žijúci prorok pre neskoršie dni
Otec v nebi si zvolil vzor odhaľovania pravdy Svojim deťom prostredníctvom proroka.
Keď som bol malý chlapec, miloval som sobotu, pretože všetko, čo som v ten deň robil, bolo pre mňa ako dobrodružstvo. Ale bez ohľadu na to, čo som robil, vždy tomu predchádzala tá najdôležitejšia vec zo všetkých — pozeranie kreslených rozprávok v televízii. V jedno takéto sobotné ráno, keď som stál pred televízorom a prepínal kanály, som zistil, že rozprávku, ktorú som očakával, nahradilo vysielanie generálnej konferencie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Pri pozeraní televízora a lamentovaní, že tam nie je žiadny animák, som videl v peknom kresle sedieť bielovlasého muža v obleku a kravate.
Bolo na ňom niečo iné, a tak som sa spýtal svojho najstaršieho brata: „Kto je to?“
Povedal: „To je prezident David O. McKay; je to prorok.“
Pamätám si, že som niečo pocítil a nejako som vedel, že je to prorok. Potom, keďže som bol malý chlapec zamilovaný do animákov, som prepol kanál. Ale nikdy som nezabudol, čo som počas toho krátkeho, nečakaného objavného momentu cítil. Pri prorokovi niekedy stačí len chvíľa, aby sme vedeli, že je naozaj prorokom.1
Poznanie zjavením, že na zemi je žijúci prorok, mení všetko.2 Spôsobuje to, že sa človek nezaujíma o diskusiu o tom, kedy prorok hovorí ako prorok, alebo či je niekto niekedy oprávnený selektívne prorockú radu odmietnuť.3 Takéto zjavené poznanie pozýva človeka, aby dôveroval rade žijúceho proroka, dokonca aj keď jej úplne nerozumieme.4 Koniec koncov, dokonalý a milujúci Otec v nebi si zvolil vzor odhaľovania pravdy Svojim deťom prostredníctvom proroka, niekoho, kto nikdy nevyhľadával takéto posvätné povolanie a kto nepotrebuje našu pomoc, aby si uvedomil svoje vlastné nedokonalosti.5 Prorok je niekto, koho Boh osobne pripravil, povolal, napravil, inšpiroval, pokarhal, posvätil a podporil.6 Preto nikdy nie sme pri nasledovaní prorockých rád duchovne v ohrození.
Či sa nám to páči alebo nie, všetci sme boli nejakým spôsobom vybratí v predpozemskom živote, aby sme sa narodili v týchto neskorších dňoch. S neskoršími dňami sa spájajú dve skutočnosti. Prvou skutočnosťou je, že Kristova Cirkev bude znovu založená na zemi. Druhou skutočnosťou je, že veci budú naozaj náročné. Písma odhaľujú, že v posledných dňoch „bude zoslané veľké krupobitie, aby zničilo úrodu zeme“7, prídu rany8, „bude počuť o vojnách a o zvestiach o vojnách a celá zem bude v zmätku, … a neprávosť sa bude rozhojňovať“9.
Keď som bol dieťa, tieto proroctvá posledných dní ma vystrašili a prinútili ma modliť sa, aby druhý príchod neprišiel v mojom živote, zatiaľ s určitým úspechom, môžem dodať. Ale teraz sa modlím za opak, aj keď sú predpovedané výzvy isté10, pretože keď sa Kristus vráti kraľovať, všetky Jeho stvorenia budú „[líhať] bezpečne“.11
Súčasné podmienky vo svete vyvolali u niektorých paniku. Ako Božie deti zmluvy sa nemusíme naháňať za tým či oným, aby sme vedeli, ako prežiť tieto nepokojné časy. Nemusíme sa báť.12 Náuka a zmluvy, ktoré musíme dodržiavať, aby sme duchovne prežili a fyzicky vytrvali, sa nachádzajú v slovách žijúceho proroka.13 Preto prezident M. Russell Ballard vyhlásil, že „to nie je maličkosť … mať Božieho proroka medzi sebou“.14
Prezident Russell M. Nelson svedčil: „Bohom daný dlhoročný vzor pre výučbu Jeho detí skrze prorokov nás uisťuje o tom, že Boh požehná každému prorokovi i tým, ktorí sa budú radiť jeho radami.“15 Kľúčom je teda nasledovať žijúceho proroka.16 Bratia a sestry, na rozdiel od historických komiksov a klasických áut, prorocké učenia sa vekom nestávajú cennejšími. Preto by sme sa nemali snažiť používať slová minulých prorokov na zavrhnutie učenia žijúcich prorokov.17
Milujem podobenstvá, ktoré používal Ježiš Kristus na vyučovanie zásad evanjelia. Dnes ráno by som sa s vami rád podelil o jedno podobenstvo zo skutočného života.
Jedného dňa som vošiel do jedálne v ústredí Cirkvi, aby som sa naobedoval. Keď som dostal podnos s jedlom, vošiel som do jedálne a všimol som si stôl, pri ktorom sedeli všetci traja členovia Prvého predsedníctva spolu s jednou prázdnou stoličkou. Moja neistota ma prinútila rýchlo od tohto stola odbočiť, a vtom som začul hlas nášho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, ako hovorí: „Allen, tu je prázdna stolička. Poď a sadni si k nám.“ A tak som si sadol.
Ku koncu obeda som bol prekvapený, keď som počul hlasný praskavý zvuk, a keď som zdvihol zrak, videl som, že prezident Nelson narovno postavil svoju plastovú fľašu na vodu, potom ju sploštil a nasadil uzáver späť.
Prezident Dallin H. Oaks potom položil otázku, ktorú som chcel položiť ja: „Prezident Nelson, prečo ste sploštili svoju plastovú fľašu na vodu?“
Odpovedal: „Uľahčujem tak prácu tým, ktorí manipulujú s recyklovateľnými materiálmi, pretože nezaberá toľko miesta v recyklačnom kontajneri.“
Pri premýšľaní o tejto odpovedi som znova počul ten istý praskavý zvuk. Pozrel som sa napravo a prezident Oaks sploštil svoju plastovú fľašu na vodu rovnako ako prezident Nelson. Potom som zľava začul nejaký zvuk a prezident Henry B. Eyring sploštil svoju plastovú fľašu na vodu, hoci zvolil inú stratégiu – urobil to, keď bola fľaša položená horizontálne, čo si vyžadovalo viac úsilia ako s fľašou vzpriamenou nahor. Keď si to prezident Nelson všimol, láskavo mu ukázal techniku s fľašou vzpriamenou nahor, aby sa fľaša ľahšie sploštila.
V tom momente som sa naklonil k prezidentovi Oaksovi a potichu som sa spýtal: „Je sploštenie plastovej fľaše na vodu novou recyklačnou požiadavkou jedálne?“
Prezident Oaks odpovedal s úsmevom na tvári: „No, Allen, musíš nasledovať proroka.“
Som si istý, že prezident Nelson v ten deň v jedálni nevyhlásil nejakú novú náuku založenú na recyklácii. Môžeme sa však poučiť z rýchlej reakcie18 prezidenta Oaksa a prezidenta Eyringa na príklad prezidenta Nelsona a z jeho pozornosti pomôcť naučiť lepší spôsob tých, ktorých sa to týka.19
Pred niekoľkými rokmi sa starší Neal A. Maxwell podelil o niekoľko postrehov a rád, ktoré sú prorocky relevantné vzhľadom na našu dobu:
„V nasledujúcich mesiacoch a rokoch si udalosti budú pravdepodobne vyžadovať, aby sa každý člen rozhodol, či bude nasledovať Prvé predsedníctvo alebo nie. Členovia budú mať väčší problém dlhšie zotrvávať medzi dvoma možnosťami. …
… Zanechajme teda záznam, aby rozhodovanie bolo jasné, a dovoľme druhým, aby urobili, čo chcú, tvárou v tvár prorockým radám. …
Ježiš povedal, že keď figovníky nasadzujú listy, ‚leto sa blíži‘. … Takto varovaní, že sa blíži leto, sa potom nesťažujme na horúčavy!“20
Nastupujúce pokolenie vyrastá v čase, keď je viac figových listov a viac tepla. Táto realita kladie na už nastupujúce pokolenie vážnejšiu zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o nasledovanie prorockých rád. Keď rodičia ignorujú rady žijúceho proroka, nielenže strácajú sľúbené požehnania pre seba, ale čo je ešte tragickejšie, učia svoje deti, že to, čo hovorí prorok, je bezvýznamné, alebo že medzi prorockými radami je možné preberať len tak, bez obáv o výsledný efekt, ktorým je duchovná podvýživa.
Starší Richard L. Evans raz poznamenal: „Niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že môžu trochu poľaviť v správaní sa a súlade, … že môžu trochu poľaviť v základoch bez toho, aby to ovplyvnilo ich rodinu alebo budúcnosť ich rodiny. Ale ak rodič trochu vybočí z kurzu, deti pravdepodobne ešte viac prekročia jeho príklad.“21
Ako pokolenie, ktoré má posvätné poverenie pripraviť nastupujúce pokolenie na jeho prorokovanú úlohu v neskorších dňoch22, úlohu, ktorú je potrebné naplniť v dobe, kedy je vplyv protivníka na svojom vrchole23, nemôžeme byť zdrojom zmätku ohľadom dôležitosti nasledovania prorockých rád. Sú to práve tieto rady, ktoré umožnia nastupujúcemu pokoleniu vidieť „nepriateľa, dokiaľ [je] ešte ďaleko, a potom … [sa] pripraviť“ odolať útoku nepriateľa.24 Naše zdanlivo malé odchýlky, tiché zanedbávanie alebo šepkaná kritika v reakcii na prorockú radu môže viesť k tomu, že sa len priblížime nebezpečne blízko k okraju cesty zmluvy; ale keď ich protivník v živote nastupujúceho pokolenia zväčší, takéto činy ich môžu ovplyvniť, aby túto cestu úplne opustili. Výsledkom toho je generačná cena, ktorá je až príliš vysoká.25
Niektorí z vás možno majú pocit, že zaostali vo svojom úsilí riadiť sa radami prezidenta Russella M. Nelsona. Ak je to tak, potom čiňte pokánie a začnite znova nasledovať radu Božieho vyvoleného proroka. Odložte rozptýlenie detinských animákov a dôverujte Pánovmu pomazanému. Radujte sa, pretože „je v Izraeli [opäť] prorok“.26
Svedčím o tom, že aj keď ste neistí, dokážete odolať horúčavám neskorších dní a dokonca sa vám v nich môže dariť. Sme Svätí neskorších dní a toto sú veľké dni. Túžili sme prísť na zem v tejto dobe a verili sme, že nebudeme ponechaní potkýnať sa, keď budeme konfrontovaní so stále temnejšími a čoraz viac mätúcimi hmlami protivníka27, ale že sa namiesto toho budeme riadiť radou a vedením toho, kto je jedinečne oprávnený povedať nám a celému svetu: „Takto vraví Hospodin, Pán.“28 V posvätnom mene proroka, ktorého Boh vzkriesil, Svätého Izraelského29, dokonca Ježiša Krista, amen.