On ma môže uzdraviť!
Spasiteľova uzdravujúca a vykupujúca moc sa vzťahuje na nechcené chyby, zlé rozhodnutia, výzvy a skúšky každého druhu – rovnako ako na naše hriechy.
Moroni sľubuje, že ak si prečítame Knihu Mormonovu a potom sa spýtame Boha, Večného Otca, s úprimným srdcom a so skutočným zámerom, majúc vieru v Krista, či je pravdivá, Boh nám prejaví jej pravdivosť mocou Ducha Svätého.1 Milióny ľudí sa riadili týmto prísľubom a získali uisťujúce svedectvo o znovuzriadení plnosti evanjelia Ježiša Krista.
Keď čítame Knihu Mormonovu, Moroni nás nabáda, aby sme „pamätali, aký milosrdný bol Pán k deťom ľudským od stvorenia Adama až do [tejto] doby, … , a aby [sme] o tom premýšľali v srdci svojom“2. Príbehy a učenia z Knihy Mormonovej nám pripomínajú Spasiteľovu lásku, súcit a milosrdenstvo a svedčia o nich.
Môj otec zomrel v apríli roku 2013. Keď som sa pripravoval hovoriť na jeho pohrebe, uvedomil som si, akým požehnaním bolo, že som poznal jeho obľúbené verše z písiem a mal som ich rád. Delil sa o ne na rodinných stretnutiach a keď som potreboval radu, vedenie alebo posilnenie svojej viery, spoločne sme si ich čítali. Počul som, ako sa o ne delil na príhovoroch a pri rôznych cirkevných povereniach. Ja som ich však nielen poznal, ale stále si pamätám, ako znel jeho hlas a aké som mal duchovné pocity pri tom, keď sa o ne delil. Keď sa otec delil o písma a o svoje pocity, pomohol mi vytvoriť si pevný základ viery v Pána Ježiša Krista.
Otcovi sa obzvlášť páčil príbeh o Spasiteľovej návšteve u ľudu Nefiho.3 Tento posvätný príbeh je o vzkriesenom a povýšenom Pánovi Ježišovi Kristovi. On vypil ten trpký kalich a vytrpel všetky veci, aby sme my nemuseli trpieť, ak budeme činiť pokánie.4 On navštívil duchovný svet a zorganizoval v ňom hlásanie evanjelia.5 On vstal z mŕtvych, bol s Nebeským Otcom a dostal od Neho prikázania, aby sa s Nefitmi podelil o písma, ktoré požehnajú budúce pokolenia.6 Bol povýšený a mal všetku Jeho večnú moc a schopnosti. Môžeme sa učiť z každého detailu Jeho učenia.
V 3. Nefi 11 čítame, že Spasiteľ zostúpil z neba, aby Nefitov učil, že On je Ježišom Kristom, o ktorom proroci svedčili, že príde na svet. On vyhlásil, že On je svetlo sveta, a že On oslávil Otca v tom, že na seba vzal hriechy sveta. On pozval ľudí, aby prišli a vložili ruky do Jeho boku a pocítili stopy klincov v Jeho rukách a na Jeho nohách. Chcel, aby vedeli, že On je Bohom Izraela, ktorý bol zabitý pre hriechy sveta. Ľudia na to reagovali s radosťou a predstúpili jeden po druhom, až všetci uvideli a pocítili, že to je skutočne On, o ktorom písali proroci, že má prísť.7
Ježiš učil Nefitov o dôležitosti pokánia, o tom, ako sa stať takými ako malé dieťa a o potrebe krstu vykonanom osobou, ktorá má Jeho právomoc. Potom učil veľa náuky, ktorú tento rok študujeme v Novom zákone.
V 3. Nefi 17 čítame, že Ježiš povedal ľuďom, že prišiel čas, aby odišiel k Otcovi a tiež sa ukázal strateným kmeňom Izraela.8 A keď sa rozhliadol po zástupe, všimol si, že plačú a uprene na Neho hľadia, akoby Ho chceli prosiť, aby zostal ešte chvíľu.9
Spasiteľova odpoveď Nefitom bola dojímavá a poučná. Povedal: „Hľa, vnútro moje je naplnené súcitom voči vám.“10
Verím, že Jeho súcit nebol len odpoveďou na ich slzy. Zdá sa, že ich videl očami Svojej zmiernej obete. Videl všetky ich bolesti, strasti a pokušenia. Videl ich choroby. Videl ich slabosti a na základe Svojho mučivého utrpenia v Getsemanskej záhrade a na Golgote vedel, ako im pomôcť podľa ich slabostí.11
Keď sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus na nás pozerá, vidí a chápe našu bolesť a bremeno našich hriechov podobným spôsobom. Vidí naše závislosti a výzvy. Vidí naše ťažkosti a strasti všetkého druhu – a je voči nám naplnený súcitom.
Po tomto Nefitov milostivo pozval: „Máte medzi sebou nejakých, ktorí sú chorí? Priveďte ich sem. Máte nejakých, ktorí sú chromí alebo slepí, alebo krívajúci, alebo zmrzačení, alebo malomocní, alebo ktorí sú ochrnutí, alebo ktorí sú hluchí, alebo ktorí sú akokoľvek sužovaní? Priveďte ich sem a ja ich uzdravím, lebo mám s vami súcit; vnútro moje je plné milosrdenstva.“12
A ľudia predstúpili „so všetkými tými, ktorí boli akokoľvek sužovaní; a on ich uzdravil, každého, ako pred neho boli predvedení“13.
V roku 1990 sme žili v malom mestečku, ktoré sa volalo Sale, vo Viktórii v Austrálii. Boli sme šťastne zaneprázdnení rodinnými, cirkevnými a pracovnými povinnosťami. Jednu krásnu letnú sobotu pred Vianocami sme sa rozhodli navštíviť zopár parkov a našu obľúbenú pláž. Po tom, ako sme strávili úžasný deň plný rodinných hier, sme všetkých naložili do auta a vybrali sa domov. Počas jazdy som na okamih zaspal a spôsobil som čelnú dopravnú nehodu. O chvíľku som sa spamätal a poobzeral som sa po aute. Moja manželka Maxine mala vážne zlomenú nohu a ťažko sa jej dýchalo. Mala zlomenú hrudnú kosť. Naše tri dcéry boli v šoku, ale našťastie vyzerali byť v poriadku. Ja som mal malé zranenia. Náš päťmesačný syn však nereagoval.
Uprostred stresu a zmätku na mieste tejto nehody mi naša najstaršia dcéra, 11-ročná Kate, naliehavo povedala: „Oci, musíš dať Jaromovi požehnanie.“ Po troche námahy som sa s dcérami dostal z auta. Maxine sa nemohla pohnúť. Opatrne som zobral Jaroma; a zatiaľ čo som ležal na zemi na chrbte, som si ho zľahka položil na hruď a dal som mu kňazské požehnanie. Kým o 40 minút prišla sanitka, Jarom bol znova pri vedomí.
V tú noc som nechal troch členov rodiny v nemocnici a s mojimi dvoma dcérami som sa v tichosti zviezol domov taxíkom. V tú dlhú noc som prosil Nebeského Otca, aby sa moja rodina a zranení z druhého vozidla uzdravili. Moje modlitby a vrúcne modlitby mnohých ďalších boli milosrdne vypočuté. Všetci sa časom uzdravili, čo bolo veľkým požehnaním a láskyplným milosrdenstvom.
Ja som však mal aj naďalej hlboké pocity viny a výčitky svedomia za to, že som spôsobil takú hroznú nehodu. V noci som sa budil a prežíval som túto hrôzostrašnú udalosť. Roky som sa snažil odpustiť sám sebe a nájsť pokoj. Potom, keď som ako kňazský vedúci pomáhal druhým činiť pokánie a keď som im pomáhal pocítiť súcit, milosrdenstvo a Spasiteľovu lásku, som si uvedomil, že On ma môže uzdraviť.
Spasiteľova uzdravujúca a vykupujúca moc sa vzťahuje na nechcené chyby, zlé rozhodnutia, výzvy a skúšky každého druhu – rovnako ako na naše hriechy. Keď som sa k Nemu obrátil, moje pocity viny a výčitky svedomia nahradil pokoj a odpočinutie.
Prezident Russell M. Nelson učil: „Keď Spasiteľ uzmieril hriechy celého ľudstva, otvoril cestu, aby tí, ktorí Ho nasledujú, mali prístup k Jeho uzdravujúcej, posilňujúcej a vykupujúcej moci. Tieto duchovné výsady sú dostupné všetkým, ktorí sa Ho snažia počúvať a nasledovať.14
Bratia a sestry, či už nesiete bremeno nevyriešeného hriechu, či trpíte, lebo vás niekto dávno urazil, alebo máte ťažkosti odpustiť si za nechcenú chybu, máte prístup k uzdravujúcej a vykupujúcej moci nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Svedčím, že On žije. On je náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Miluje nás. Má voči nám súcit, je plný milosti a môže vás vyliečiť. V mene Ježiša Krista, amen.