Vzor pre pokoj
Pokoj, ktorý všetci hľadáme, si žiada, aby sme konali – tým, že sa budeme učiť od Ježiša Krista, budeme počúvať Jeho slová a budeme kráčať s Ním.
Pred niekoľkými rokmi boli naša dcéra a zať požiadaní, aby spoločne učili triedu piatich aktívnych štvorročných chlapcov v Primárkach. Dcéra bola učiteľkou a zať dohliadal a obaja sa čo najlepšie snažili udržať určitý pokoj uprostred občasného chaosu, aby mohli tieto deti učiť zásady evanjelia.
Počas jednej obzvlášť náročnej hodiny, po mnohých varovaniach určených jednému energickému chlapcovi, náš zať vyprevadil toto štvorročné dieťa z triedy. Keď boli vonku a on sa chystal pohovoriť si s chlapcom o jeho správaní a o tom, že potrebujete nájsť jeho rodičov, chlapec nášho zaťa zastavil ešte predtým, než mohol čokoľvek povedať, rozhodil rukami a veľmi emotívne povedal: „Niekedy – niekedy – je pre mňa jednoducho ťažké myslieť na Ježiša!“
Na našej ceste smrteľnosťou, akokoľvek vznešený môže byť náš zamýšľaný cieľ a akákoľvek radostná môže byť naša cesta, budeme všetci podrobení skúškam a zármutku. Starší Joseph B. Wirthlin učil: „Ručička na roztočenom kolese zármutku nakoniec ukáže na každého z nás. Dnes alebo inokedy, každý z nás musí prežiť zármutok. Nikto od toho nie je oslobodený.“ „Pán vo Svojej múdrosti nechráni nikoho pred žiaľom alebo smútkom.“ Naša schopnosť ísť po tejto ceste v pokoji ale do značnej miery závisí od toho, či je alebo nie je pre nás ťažké myslieť na Ježiša.
Pokoj mysle, pokoj svedomia a pokoj v srdci neprichádza podľa toho, či sme schopní sa vyvarovať skúšok, zármutku či žiaľu. Nehľadiac na naše úprimné prosby sa každá búrka neodkloní, každý neduh nebude uzdravený a možno úplne nepochopíme každú náuku, zásadu či zvyk, ktoré učia proroci, vidcovia a zjavovatelia. Napriek tomu nám je sľúbený pokoj – pod určitou podmienkou.
V Evanjeliu podľa Jána Spasiteľ učil, že napriek životným ťažkostiam môžeme byť dobrej mysle; môžeme dúfať a nebáť sa, lebo prehlásil, že v Ňom môžeme mať pokoj. Viera v Ježiša Krista a Jeho zmiernu obeť je a navždy bude prvou zásadou evanjelia a základom, na ktorom stojí naša nádej na pokoj v tomto svete a na večný život vo svete, ktorý príde.
V našom hľadaní pokoja uprostred každodenných životných ťažkostí nám bol daný jednoduchý vzor, ako udržať myšlienky zamerané na Spasiteľa, ktorý povedal: Uč sa odo mňa a počúvaj slová moje; kráčaj v miernosti Ducha môjho, a budeš mať pokoj vo mne. Ja som Ježiš Kristus.
Učiť sa, počúvať a kráčať – tri kroky s prísľubom.
Prvý krok: „Učte sa odo Mňa“
V Izaiášovi čítame: „A poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám.“
V chrámoch, ktoré sú čím ďalej vo väčšom počte rozosiate po svete, sa učíme o Ježišovi Kristovi a Jeho úlohe v Otcovom pláne ako Stvoriteľa tohto sveta, ako Spasiteľa a Vykupiteľa a ako zdroja nášho pokoja.
Prezident Thomas S. Monson povedal: „Svet môže byť náročným a ťažkým miestom pre život. … Keď budeme chodiť vy a aj ja do týchto svätých Božích domov, keď budeme pamätať na zmluvy, ktoré sme tam uzavreli, budeme schopní zvládnuť každú skúšku a prekonať každé pokušenie. V týchto posvätných svätyniach nájdeme pokoj.“
Počas svojej služby v Južnej Amerike, pred niekoľkými rokmi, som sa pri plnení úloh na konferenciu kolu stretol s manželmi žialiacimi nad nedávnym úmrtím ich novorodeného syna.
A práve pri pohovore počas konferencie som sa po prvýkrát zoznámil s bratom Tumirim a dozvedel sa o jeho strate. Keď sme spolu hovorili, povedal, že bol nielen zarmútený úmrtím syna, ale tiež aj zdrvený myšlienkou na to, že ho už nikdy neuvidí. Vysvetlil mi, že ako pomerne noví členovia Cirkvi ušetrili dosť peňazí na jednu návštevu chrámu pred narodením ich syna a boli spečatení ako manželia, a tiež so svojimi dvoma dcérami. Potom opísal ako šetrili peniaze, aby sa mohli do chrámu vrátiť, ale že so sebou nemohli vziať malého synčeka, aby k nim bol tiež pripečatený.
Zistil som, že sa možno jedná o nepochopenie a vysvetlil mu, že svojho syna rozhodne znovu uvidí, pokiaľ zostane verný, pretože pečatiaci obrad, ktorý ho spojil s manželkou a dcérami, ho tiež spája s jeho synom, ktorý bol narodený v zmluve.
S úžasom sa opýtal, či je to skutočne tak, a keď som mu to potvrdil, tak sa spýtal, či by som sa mohol porozprávať s jeho ženou, ktorá počas dvoch týždňov od smrti ich syna nebola schopná nájsť útechu.
V nedeľu popoludní po konferencii som sa stretol so sestrou Tumiriovou a vysvetli aj jej túto vznešenú náuku. S doposiaľ čerstvou bolesťou zo straty syna, ale teraz už so zábleskom nádeje, sa so slzami v očiach opýtala: „Skutočne budem môcť držať svojho synčeka znova v náručí? Je skutočne naveky môj?“ Uistil som ju, že keď dodržiava svoje zmluvy, pečatiaca moc, ktorá sa nachádza v chráme a je účinná vďaka právomoci od Ježiša Krista, jej skutočne umožní byť znova so svojím synom a držať ho v náručí.
Sestra Tumiriová, aj keď zarmútená smrťou syna, odchádzala z nášho stretnutia so slzami vďačnosti a naplnená pokojom vďaka posvätným chrámovým obradom dostupným vďaka nášmu Spasiteľovi a Vykupiteľovi.
Pri každej návšteve chrámu – vo všetkom, čo počujeme, robíme a hovoríme; v každom obrade, na ktorom sa zúčastňujeme; a v každej zmluve, ktorú uzatvárame – sme smerovaní k Ježišovi Kristovi. Keď počúvame Jeho slová a učíme sa z Jeho príkladu, cítime pokoj. Prezident Gordon B. Hinckley učil: „Choďte do domu Pána a tam cíťte Jeho Ducha a rozprávajte sa s Ním a budete cítiť pokoj, ktorý nikde inde nenájdete.“
Druhý krok: „Počúvajte Moje slová“
V Náuke a zmluvách čítame: Či už vlastným hlasom mojím alebo hlasom služobníkov mojich, to je to isté. Od dní Adama a v priebehu vekov až k súčasnému prorokovi Thomasovi Spencerovi Monsonovi Pán hovorí skrze Svojich oprávnených zástupcov. Tí, ktorí sa rozhodnú počúvať slová Pána, ktoré hovoria Jeho proroci a dbať na ne, nájdu bezpečie a pokoj.
V Knihe Mormonovej nachádzame veľa príkladov toho, aké dôležité je nasledovať prorocké rady a stáť na strane proroka, vrátane ponaučenia z Lechího videnia stromu života nachádzajúcom sa v 8. kapitole 1. Nefi. Nikdy nebola oná veľká a priestranná budova taká zaplnená ani hluk z jej otvorených okien nebol taký zavádzajúci, posmešný a mätúci, ako je tomu dnes. V tejto pasáži čítame o dvoch skupinách ľudí a ich reakciách na krik z tejto budovy.
Od verša 26 čítame:
„A ja som sa tiež rozhliadal dookola a uzrel som, na druhej strane rieky s vodou, veľkú a priestrannú budovu. …
A bola plná ľudí, … a oni sa posmievali a ukazovali prstami na tých, ktorí prišli a požili z ovocia.
A potom, čo ochutnali z ovocia, hanbili sa kvôli tým, ktorí sa im posmievali; a odpadli na zakázané cesty a stratili sa.“
Vo verši 33 čítame o ďalších, ktorí na posmešky a výsmech prichádzajúci z onej budovy reagovali inak. Lechí vysvetľuje, že ľudia v onej budove „pohŕdavo ukazovali prstom na mňa a na tých, ktorí tiež požili z ovocia; ale my sme na nich nedbali“.
Hlavný rozdiel medzi tými, ktorí sa hanbili, odpadli a boli stratení a tými, ktorí nedbali na posmešky z onej budovy a stáli na strane proroka, sa nachádza v týchto dvoch frázach: prvá „potom, čo ochutnali“ a druhá „ktorí … požili“.
Prvá skupina prišla k stromu, stála nejaký čas na strane proroka, ale ovocie len ochutnali. Pretože títo ľudia ovocie ďalej nejedli, dovolili aby ich ovplyvňovali posmešky z onej stavby, čo ich odviedlo od proroka a na zakázané cesty a boli stratení.
V protiklade s tými, ktorí ochutnali a odpadli, tu boli tí, ktorí ďalej jedli z ovocia. Títo jednotlivci nedbali na rozruch ozývajúci sa z onej budovy, stáli na strane proroka a cítili z toho vyplývajúce bezpečie a pokoj. Naša oddanosť Pánovi a Jeho služobníkom nemôže byť len na čiastočný úväzok. Ak je to tak, sme zraniteľní voči tým, ktorí sa snažia zničiť náš pokoj. Keď počúvame Pána skrze Jeho oprávnených služobníkov, stojíme na svätých miestach a nepohneme sa.
Protivník ponúka falošné riešenia, ktoré môžu zdanlivo poskytovať odpovede, ale odvádzajú nás ešte ďalej od pokoja, ktorý hľadáme. Ponúka prelud, ktorý má zdanie skutočnosti a bezpečia, ale ktorý sa nakoniec ako oná veľká a priestranná budova zrúti a zničí všetkých tých, ktorí hľadajú pokoj medzi jej stenami.
Pravda sa nachádza v týchto prostých slovách piesne z Primáriek: „Slová proroka hovoria: Dodržiavajte prikázania. Pretože v nich bezpečie a pokoj je.“
Tretí krok: „Kráčaj v miernosti Ducha Môjho“
Nech už sme sa vzdialili od cesty akokoľvek ďaleko, Spasiteľ nás vyzýva, aby sme sa vrátili a kráčali s Ním. Táto výzva kráčať s Ježišom Kristom je výzvou sprevádzať Ho do Getsemane a z Getsemane na kalváriu a z kalvárie k záhradnému hrobu. Je to výzva k tomu, aby sme venovali pozornosť Jeho veľkej zmiernej obeti, ktorej obsah je osobný a aj nekonečný, a aby sme ju uplatňovali. Je to výzva k tomu, aby sme činili pokánie, čerpali z Jeho očisťujúcej moci a chytili sa Jeho láskavého ponúkaného ramena. Je to výzva pociťovať pokoj.
Každý z nás niekedy v živote pocítil bolesť a zármutok vyplývajúci z hriechu a priestupku, lebo „ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda“. Avšak „ak sú [naše] hriechy ako šarlát“, keď používame uzmierenie Ježiša Krista a kráčame s Ním skrze úprimné pokánie, „môžu zbelieť na sneh“. Aj keď sme zaťažení vinou, obdržíme pokoj.
Alma mladší bol nútený čeliť svojim hriechom, keď ho navštívil Pánov anjel. Opísal tento zážitok týmito slovami:
„Duša moja bola najväčšou mierou mučená a trýznená všetkými hriechmi mojimi.
… áno videl som, že som sa búril proti Bohu svojmu a že som nezachovával sväté prikázania jeho.“
Akokoľvek závažné boli jeho hriechy a uprostred toho utrpenia ďalej hovorí:
„Rozpamätal som sa tiež, že som počul otca svojho prorokovať ľudu ohľadom príchodu istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta.
… zvolal som v srdci svojom: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne.“
„A nikdy, pokiaľ som nevolal k Pánovi Ježišovi Kristovi o milosrdenstvo, som nezískal odpustenie hriechov svojich. Ale hľa, volal som k nemu a našiel som pokoj duše svojej.“
Podobne ako Alma, aj my nachádzame pokoj duše svojej, keď kráčame s Ježišom Kristom, činíme pokánie zo svojich hriechov a používame v živote Jeho uzdravujúcu moc.
Pokoj, ktorý my všetci hľadáme, si vyžaduje viac než túžbu. Žiada si to, aby sme konali – tým, že sa budeme učiť od Neho, budeme počúvať Jeho slová a budeme kráčať s Ním. Možno nie sme schopní ovplyvniť všetko, čo sa okolo nás deje, ale môžeme ovplyvniť to, ako budeme používať vzor pre získanie pokoja, ktorý Pán dal – vzor, vďaka ktorému je jednoduché často myslieť na Ježiša.
Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je „cesta i pravda i život“ a že len skrze Neho môžeme obdržať skutočný pokoj v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde. V mene Ježiša Krista, amen.