Buď pokorný
Pokora nám umožňuje, aby sme boli lepšími rodičmi, synmi a dcérami, manželmi a manželkami, susedmi a priateľmi.
V Cirkvi sme požehnaní tým, že máme zborník náboženských piesní, ktoré nám pomáhajú uctievať skrze spev. Na našich cirkevných stretnutiach „piesne pozývajú Ducha Pána, vytvárajú pocit úctivosti, zjednocujú nás ako členov a poskytujú nám spôsob, ako vzdávať chvály Pánovi. Niektoré z najúžasnejších kázaní sú kázané spevom náboženských piesní.“
Len pár mesiacov potom, čo bola zorganizovaná Cirkev, dostal prorok Joseph Smith zjavenie pre svoju manželku Emmu. Pán jej prikázal, aby [učinila] výber posvätných náboženských piesní, ako [jej] bude dané, čo je mi príjemné, aby bolo v cirkvi mojej.
Emma Smithová zozbierala zborník cirkevných piesní, ktorý sa prvýkrát objavil v kirtlandskom spevníku v roku 1936. Táto tenká knižka obsahovala iba 90 piesní. Mnohé z nich boli cirkevnými piesňami protestantských vierovyznaní. Minimálne dvadsaťšesť z nich zložil William W. Phelps, ktorý neskôr pripravil a pomohol vytlačiť spevník. Boli v ňom iba texty bez sprievodných hudobných nôt. Tento skromný spevník sa ukázal ako veľké požehnanie pre prvých členov Cirkvi.
Najnovšia verzia spevníka v anglickom jazyku bola publikovaná v roku 1985. Mnohé z piesní, ktoré vybrala Emma pred toľkými rokmi, sú stále zahrnuté v našom spevníku, ako napríklad „Ja viem, že žije Spasiteľ“ a „Aký pevný základ“.
Jednou z piesní, ktorá je v spevníku nová, je „Be thou Humble“ (Buď pokorný). Túto pokojnú pieseň napísala Grietje Terburg Rowleyová, ktorá zomrela minulý rok. K Cirkvi sa pripojila v roku 1950 na Havaji, kde vyučovala na škole. Sestra Rowleyová slúžila v Generálnom výbore pre hudbu a pomohla adaptovať cirkevné piesne do viacerých jazykov. Text k piesni „Buď pokorný“ založila na dvoch veršoch z písiem: Náuka a zmluvy 112:10 a Eter 12:27. Verš v Knihe Eterovej hovorí: „A ak ľudia prídu ku mne, ukážem im ich slabosť. Dávam ľuďom slabosť, aby mohli byť pokorní; … lebo ak sa pokoria … a budú mať vieru vo mňa, potom učiním, že slabé veci sa pre nich stanú silnými.“
Tak ako všetky cirkevné piesne, „Buď pokorný“ učí jednoduché a čisté pravdy. Učí nás, že ak sa pokoríme, dostaneme odpovede na naše modlitby; budeme mať pokoj v mysli; budeme efektívnejšie slúžiť vo svojich povolaniach; a ak vytrváme v poslušnosti, napokon sa vrátime do prítomnosti nášho Nebeského Otca.
Spasiteľ učil Svojich nasledovníkov, že sa musia pokoriť ako malé deti, aby mohli vojsť do kráľovstva nebeského. Keď vychovávame svoje vlastné deti, musíme im pomôcť, aby zostali pokornými v čase dospievania. Toto nedocielime tým, že pri výchove zlomíme ich ducha nevľúdnosťou či prílišnou tvrdosťou. Zatiaľ čo napomáhame ich sebavedomiu a sebadôvere, potrebujeme ich naučiť dobré vlastnosti, ako sú nesebeckosť, vľúdnosť, poslušnosť, vyhýbanie sa pýche, slušnosť a skromnosť. Potrebujeme, aby sa naučili tešiť z úspechov súrodencov a kamarátov. Prezident Howard W. Hunter učil, že „našou skutočnou starosťou by mal byť úspech druhých“. Ak to tak nie je, môže ich uchvátiť povyšovanie samých seba a prekonávanie iných, žiarlivosť a zatrpknutosť pri úspechoch vrstovníkov. Som vďačný za matku, ktorá, keď videla ako som sa začal ako chlapec sám sebou pýšiť, povedala: „Synu, trošku pokory by ti teraz nezaškodilo.“
Ale o pokore sa nemusia učiť len deti. Všetci sa musíme snažiť stať sa pokornejšími. Pokora je základom pre získanie požehnaní evanjelia. Pokora nám umožňuje, aby sme mali zlomené srdce, keď hrešíme alebo robíme chyby, a vďaka nej dokážeme činiť pokánie. Pokora nám umožňuje, aby sme boli lepšími rodičmi, synmi a dcérami, manželmi a manželkami, susedmi a priateľmi.
Opakom toho je zbytočná pýcha, ktorá vie narušiť vzťahy v rodine, zničiť manželstvá a pokaziť priateľstvá. Je extrémne dôležité pamätať na pokoru, keď cítite, že sa u vás doma schyľuje k hádke. Pomyslite na všetok zármutok, ktorému sa môžete vyhnúť, ak sa pokoríte a poviete: „Prepáč“; „To bolo odo mňa bezohľadné“; „Čo by si rád robil?“; „Nemal som jasno v hlave“ alebo „Som na teba hrdý“. Ak by sme tieto frázičky pokorne používali, v našich domovoch by bolo menej sporov a viac pokoja.
Už len samotné žitie života môže byť, a často je, pokorujúcou skúsenosťou. Nehoda a choroba, smrť milovaných, problémy vo vzťahu, dokonca aj finančné zvraty nás môžu dostať na kolená. Či už tieto ťažkosti zakúsime nie z našej vlastnej viny, alebo kvôli zlým rozhodnutiam a chabému úsudku, všetky tieto skúšky nás pokoria. Ak sa rozhodneme byť duchovne naladení a udržíme si pokoru a vôľu učiť sa, naše modlitby sa stanú úprimnejšími a viera a svedectvo porastú, keď budeme prekonávať skúšky existencie v smrteľnosti. Všetci sa tešíme na povýšenie, ale predtým, než to príde, musíme vytrvať v tom, čomu sa hovorí „údolie pokory“.
Pred mnohými rokmi utrpel náš 15-ročný syn Eric vážne zranenie hlavy. Keď sme ho vyše týždňa videli v kóme, zlomilo nám to srdce. Lekári nám povedali, že si nie sú istí, čo sa stane. Samozrejme sme boli nadšení, keď začal opäť nadobúdať vedomie. Mysleli sme si, že teraz už bude všetko v poriadku, ale mýlili sme sa.
Keď sa zobudil, nevedel chodiť, hovoriť a ani jesť. Najhoršie však bolo, že nemal krátkodobú pamäť. Pamätal si takmer všetko, čo sa stalo pred nehodou, ale nedokázal si zapamätať udalosti, ktoré nasledovali potom, dokonca ani veci, ktoré sa stali pred niekoľkými minútami.
Na nejaký čas sme sa strachovali, že budeme mať syna zavretého v mysli jeho 15-ročného ja. Život nášho syna pred nehodou bol veľmi jednoduchý. Bol športovec, bol obľúbený a v škole sa mu veľmi darilo. Predtým sa zdalo, že jeho budúcnosť bude skvelá; teraz sme sa strachovali, že ho budúcnosť veľmi nečaká, aspoň nie budúcnosť, ktorú by si mohol zapamätať. Teraz mal problém naučiť sa základné zručnosti. Bolo to pre neho veľmi pokorujúce obdobie. Tiež to bolo pokorujúce obdobie pre jeho rodičov.
Skutočne sme boli udivení, ako sa čosi také mohlo stať. Vždy sme sa snažili konať správne. Dôležitou prioritou v našej rodine bolo žiť podľa evanjelia. Nedokázali sme pochopiť, ako sa nám mohlo stať čosi tak bolestivé. Padli sme na kolená hneď, keď vysvitlo, že rehabilitácia bude trvať mesiace či dokonca roky. Bolo ešte ťažšie uvedomiť si, že nebude taký, aký bol predtým.
V tomto období sme vyronili veľa sĺz a naše modlitby boli ešte srdečnejšie a úprimnejšie. Očami pokory sme postupne začali vidieť malé zázraky, ktoré náš syn zažil počas tohto bolestného obdobia. Začal postupne robiť pokrok. Jeho postoj i perspektíva boli veľmi pozitívne.
Dnes je náš syn Erik manželom úžasnej spoločníčky a majú spolu päť nádherných detí. Je zanieteným vzdelávateľom, prispieva do svojej komunity, a tiež do Cirkvi. Čo je však najdôležitejšie, stále žije v rovnakom duchu pokory, aký nadobudol tak dávno.
Ale čo ak by sme boli pokorní predtým, než prejdeme cez „údolie pokory“? Alma učil:
„Požehnaní sú tí, ktorí sa pokoria bez toho, aby boli donútení byť pokornými.“
„Áno, omnoho požehnanejší než tí, ktorí sú donútení byť pokornými.“
Som vďačný za prorokov ako Alma, ktorí nás vyučovali hodnotu tejto významnej charakterovej črty. Spencer W. Kimball, dvanásty prezident Cirkvi, povedal: „Ako sa staneme pokornými? Podľa mňa si musíme stále pripomínať naše spoliehanie sa. Na koho sa spoliehame? Na Pána. Ako si to môžeme pripomenúť? Skutočnou, neustálou, uctievajúcou, vďačnou modlitbou.“
Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že obľúbenou piesňou prezidenta Kimballa bola „Ja Ťa potrebujem“. Starší Dallin H. Oaks vyhlásil, že počas jeho prvých rokov v Kvóre Dvanástich spievali Bratia túto pieseň v chráme ako úvodnú pieseň najčastejšie. Povedal: „Predstavte si duchovný vplyv hŕstky Pánových služobníkov spievajúcich túto pieseň predtým, než sa pomodlili o Jeho vedenie pri plnení si ich významných povinností.“
Svedčím o dôležitosti pokory v našich životoch. Som vďačný za jednotlivcov, ako sestra Grietje Rowleyová, ktorí napísali inšpiratívne slová a hudbu, ktorá nám pomáha učiť sa náuku evanjelia Ježiša Krista, ktorá zahŕňa pokoru. Som vďačný za naše dedičstvo náboženských piesní, ktoré nám pomáha uctievať spievaním, a som vďačný za pokoru. Modlím sa, aby sme sa všetci usilovali o pokoru v našich životoch, aby sme tak mohli byť lepšími rodičmi, synmi a dcérami, a Spasiteľovými nasledovníkmi. V mene Ježiša Krista, amen.