Uzdravujúci balzam odpustenia
Odpustenie je veľkolepá, uzdravujúca zásada. Nepotrebujeme byť obeťou dvakrát. Môžeme odpustiť.
Všetko, čo je od Boha zahŕňa lásku, svetlo a pravdu. Avšak ako ľudské bytosti žijeme v padlom svete, niekedy plnom temnoty a zmätku. Nie je teda prekvapením, že urobíme chyby, že sa vyskytnú nespravodlivosti, že spáchame hriechy. V dôsledku toho nebude živej duše, ktorá by sa skôr či neskôr nestala obeťou ľahkomyseľného skutku, zraňujúceho konania či dokonca hriešneho správania niekoho iného. Toto je jedna vec, ktorú máme všetci spoločnú.
Našťastie Boh vo Svojej láske a milosrdenstve pre Svoje deti pripravil cestu, ako nám pomôcť dostať sa cez občas búrlivé skúsenosti života. Poskytol únik pre všetkých tých, ktorí sa stávajú obeťou prečinov iných. Naučil nás, že môžeme odpúšťať! Aj keď sa môžeme stať obeťou raz, nemusíme ňou byť druhý krát tým, že nesieme ťažobu nenávisti, horkosti, bolesti, rozhorčenosti či dokonca pomsty. Môžeme odpustiť a môžeme byť voľní!
Pred mnohými rokmi, kým som opravoval plot, sa mi dostala do prsta malá trieska dreva. Urobil som úbohý pokus odstrániť ju a myslel som si, že sa mi to podarilo, ale vysvitlo, že nie. S postupom času mi začala koža okolo triesky rásť, až mi na prste vytvorila hrčku. Bolo to otravné a niekedy bolestivé.
Po rokoch som sa rozhodol konať. Len som si na hrčku jednoducho namazal balzam a zakryl ho obväzom. Tento postup som často opakoval. Neviete si ani predstaviť, aké bolo moje prekvapenie, keď som jedného dňa potom, čo som odstránil obväz, zbadal, že trieska mi vyšla z prsta von.
Balzam mi zjemnil pokožku a vytvoril únikovú cestu pre túto vec, ktorá mi toľké roky spôsobovala bolesť. Keď už bola trieska preč, prst sa rýchlo zahojil a do dnešného dňa nevidno ani stopu po zranení.
Rovnakým spôsobom aj neodpúšťajúce srdce prechováva toľko zbytočnej bolesti. Keď použijeme liečivý balzam Spasiteľovho vykúpenia, On obmäkčí naše srdce a pomôže nám zmeniť sa. On dokáže zahojiť zranenú dušu (pozri Jákob 2:8).
Som presvedčený, že väčšina z nás chce odpustiť, ale je pre nás veľmi ťažké urobiť to. Keď sme zakúsili nespravodlivosť, je pre nás ľahké povedať: „Táto osoba konala zle. Zaslúžia si trest. Kde je spravodlivosť?“ Nesprávne si myslíme, že ak my odpustíme, spravodlivosť akosi nebude naplnená a trestom sa bude dať vyhnúť.
Jednoducho to tak nie je. Boh pridelí trest, ktorý je spravodlivý, pretože milosrdenstvo nemôže olúpiť spravodlivosť (pozri Alma 42:25). Boh láskavo uisťuje vás i mňa: Ponechajte súd iba na mňa, lebo je môj a ja budem odplácať. Pokoj buď s vami (pozri NaZ 82:23). Prorok z Knihy Mormonovej, Jákob, tiež prisľúbil, že Boh „vás uteší v strastiach vašich a bude hájiť záležitosť vašu, a zošle spravodlivosť na tých, ktorí usilujú o zničenie vaše“ (Jákob 3:1).
Ak sme ako obete verní, môže nás upokojiť vedomosť, že Boh nám vynahradí každú nespravodlivosť, ktorú zažijeme. Starší Joseph B. Wirthlin vyhlásil: „Pán vynahradí verným každú stratu. … Každá slza dnes bude napokon nahradená stovkami sĺz radosti a vďačnosti.“
Keď sa snažíme odpúšťať druhým, snažme sa tiež pamätať na to, že všetci duchovne rastieme, ale všetci sme na iných úrovniach. Aj keď je ľahké pozorovať zmeny a rast našich fyzických tiel, je ťažké vidieť rast našich duchov.
Jedným z kľúčov odpúšťania druhým je snažiť sa vidieť ich tak, ako ich vidí Boh. Občas môže Boh odhrnúť záves a požehnať nás tým darom, že vidíme do srdca, duše a ducha druhého človeka, ktorý sa voči nám previnil. Tento náhľad nás dokonca môže viesť k pocitu nesmiernej lásky k danému človeku.
Písma nás učia, že Božia láska k Jeho deťom je dokonalá. On pozná ich potenciál k čineniu dobra, nezávisle od ich minulosti. Podľa všetkého by nemohol existovať agresívnejší či krutejší nepriateľ nasledovníkov Ježiša Krista než Saul Tarzenský. Avšak keď Boh ukázal Saulovi svetlo a pravdu, neexistoval oddanejší, nadšenejší či nebojácnejší Spasiteľov učeník. Zo Saula sa stal apoštol Pavol. Jeho život je úžasným príkladom toho, že Boh nevidí ľudí len takých, akí sú v danej chvíli, ale tiež takých, akými sa môžu stať. Všetci máme, v našom vlastnom živote, ľudí podobných Saulovi s potenciálom podobným Pavlovi. Dokážete si predstaviť, ako by sa zmenili naše rodiny, komunity a svet ako taký, ak by sme sa všetci snažili vidieť jeden druhého, ako nás vidí Boh?
Príliš často sa pozeráme na previnilca tak, ako by sme sa pozerali na ľadovec – vidíme iba špičku, ale nie pod povrch. Nevieme o všetkom, čo sa deje v živote daného človeka. Nepoznáme ich minulosť; nevieme s čím zápasia; nevieme o bolestiach, ktoré so sebou nosia. Bratia a sestry, prosím, nerozumejte tomu zle. Odpustiť neznamená prehliadať. Nehľadáme logické vysvetlenia zlého správania, ani nikomu nedovoľujeme, aby sa k nám správal zle kvôli ich zápasom, bolestiam či slabostiam. Ale môžeme získať väčšie pochopenie a pokoj, keď veci vidíme v širších súvislostiach.
Tí, ktorí sú menej duchovne zrelí, môžu samozrejme urobiť vážne chyby – avšak nik z nás by nemal byť definovaný len na základe najhoršej veci, ktorú kedy spáchal. Boh je dokonalý sudca. On vidí pod povrch. On vie všetko a vidí všetko (pozri 2. Nefi 2:24). Povedal: Ja, Pán, odpustím tomu, komu odpustím, ale od vás je vyžadované, aby ste odpustili všetkým ľuďom (pozri NaZ 64:10).
Sám Kristus, keď bol nespravodlivo obvinený, potom kruto urážaný, bitý a nechaný napospas utrpeniu na kríži, práve v tej chvíli povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia“ (Lukáš 23:34).
V našej krátkozrakosti sa nám niekedy môže zdať jednoduché, že si vytvoríme zatrpknutosť voči tým, ktorí konajú či myslia inak než my. Môžeme si vybudovať neznášanlivý postoj na základe takých povrchných vecí, ako je podporovanie súperiacich športových tímov, či opačné politické názory alebo odlišné náboženské vierovyznania.
Prezident Russell M. Nelson nám múdro poradil, keď povedal: „Možnosť počúvať ľudí s rozličnými náboženskými či politickými presvedčeniami môže podporovať toleranciu a učenie.“
Kniha Mormonova hovorí o čase, kedy „ľudia cirkvi začali byť povýšení v pýche očí svojich a … začali jeden druhým opovrhovať a prenasledovať tých, ktorí neverili, podľa ich vlastnej vôle a potešenia“ (Alma 4:8). Zapamätajme si, že Boh sa nepozerá na farbu dresu či politickú stranu. Namiesto toho, ako povedal Ammón, „[Boh] pozerá dole na všetky deti ľudské a pozná všetky myšlienky a zámery srdca“ (Alma 18:32). Bratia a sestry, ak v súťažiach života vyhráme, nech je to s milosťou. Ak prehráme, tak prehrajme s milosťou. Lebo ak žijeme s milosťou jeden k druhému, tak milosť bude posledného dňa našou odmenou.
Tak ako sme z času na čas obeťami prečinov/zlých skutkov iných, tak sa niekedy aj my previníme. Nikto z nás nie je dostatočne dobrý a všetci potrebujeme milosť, milosrdenstvo a odpustenie. Musíme si zapamätať, že odpustenie našich vlastných hriechov a previnení závisí na našom odpustení iným. Spasiteľ povedal:
„Lebo ak odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí nebeský Otec váš;
Ak však neodpustíte ľuďom ich previnenia, ani Otec váš neodpustí previnenia vaše“ (Matúš 6:14 – 15).
Je zaujímavé, že zo všetkých vecí, ktoré mohol Spasiteľ povedať v Modlitbe Pána, ktorá je pozoruhodne krátka, rozhodol sa zahrnúť toto: „A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim“ (Matúš 6:12; 3. Nefi 13:11).
Odpustenie je práve tým dôvodom, prečo Boh poslal Svojho Syna, tak sa tešme z Jeho daru vyliečenia pre nás všetkých. Spasiteľovo uzmierenie je nielen pre tých, ktorí potrebujú činiť pokánie; je tiež pre tých, ktorí potrebujú odpustiť. Ak vám robí problém odpustiť inému človeku či dokonca samému sebe, požiadajte Boha, aby vám pomohol. Odpustenie je veľkolepá, uzdravujúca zásada. Nepotrebujeme byť obeťou dvakrát. Môžeme odpustiť.
Svedčím o Božej stálej láske a trpezlivosti ku všetkým Svojim deťom a o Jeho túžbe, aby sme sa vzájomne milovali, ako nás On miluje (pozri Ján 15: 9, 12). Keď tak budeme činiť, dostaneme sa z temnoty tohto sveta do slávy a majestátnosti Jeho kráľovstva na nebesiach. Budeme voľní. V mene Ježiša Krista, amen.