Kultúra Kristova
Všetci si môžeme vychutnať to najlepšie z našich jednotlivých pozemských kultúr a plne sa zúčastňovať na večnej kultúre, ktorá má pôvod v evanjeliu Ježiša Krista.
V akom úžasnom svete žijeme a delíme sa oň, domov veľkej rôznorodosti národov, jazykov, zvykov a histórie – rozprestierajúcich sa po stovkách krajín a tisícoch skupín, každá s bohatou kultúrou. Ľudstvo môže byť na mnoho vecí hrdé a oslavovať ich. Ale hoci naučené správanie – tie veci, ktorým sme vystavení na základe kultúr, v ktorých vyrastáme – môže slúžiť ako veľká sila v našich životoch, môže sa tiež niekedy stať podstatnou prekážkou.
Môže sa zdať, že kultúra je tak napevno ukotvená v našom zmýšľaní a správaní, že je nemožné ju zmeniť. Napokon, ide o čosi, o čom máme do veľkej miery pocit, že nás definuje, a z čoho pociťujeme zmysel pre identitu. Môže to mať na nás taký veľký vplyv, že si nevšimneme ľudské slabosti či nedostatky v našich vlastných kultúrach, čo bude mať za následok neochotu zbaviť sa niektorých tradícií našich otcov. Nadmerné sústredenie sa na vlastnú kultúrnu identitu môže viesť k odmietnutiu užitočných – dokonca božských – myšlienok, vlastností a správania.
Poznal som úžasného džentlmena, nebolo to tak dávno, ktorý pomáha znázorniť tento univerzálny princíp kultúrnej krátkozrakosti. Prvýkrát som sa s ním stretol v Singapure, keď mi bola pridelená úloha domáceho učiteľa jeho rodiny. Bol to významný profesor sanskritu a tamilčiny, pôvodom z južnej Indie. Jeho úžasná manželka a dvaja synovia boli členmi Cirkvi, ale on sa nikdy nepridal, ani nenasledoval učenia evanjelia. Pozdával sa mu spôsob, akým jeho žena a synovia napredovali a plne ich podporoval v ich záväzkoch a cirkevných povinnostiach.
Keď som mu ponúkol, že ho budem učiť zásady evanjelia a podelím sa s ním o to, v čo veríme, spočiatku sa toho stránil. Trvalo mi nejaký čas, aby som prišiel na to prečo: mal pocit, že ak by to urobil, stal by sa zradcom svojej minulosti, svojho ľudu a svojej histórie! Podľa jeho zmýšľania by zaprel všetko, čím bol, všetko, čo ho naučila jeho rodina o tom, kým má byť, jeho samotné indické dedičstvo. V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov sme mali príležitosť rozprávať sa o týchto záležitostiach. Bol som užasnutý (ale nie prekvapený!) tým, ako mu evanjelium Ježiša Krista otvorilo oči voči inému hľadisku.
Vo väčšine kultúr vytvorených človekom je možné nájsť dobré i zlé, konštruktívne i deštruktívne.
Mnoho z problémov v našom svete je priamym následkom stretov medzi tými s rozličnými myšlienkami a zvykmi, ktoré majú pôvod v ich kultúre. Ale prakticky všetky konflikty a všetok chaos by sa rýchlo vyparili, ak by len svet prijal svoju pôvodnú kultúru, tú, ktorú sme nie až tak dávno mali všetci. Táto kultúra sa datuje do našej predsmrteľnej existencie. Bola to kultúra Adama a Enocha. Bola to kultúra založená na Spasiteľových učeniach v zenite časov a je opäť dostupná všetkým mužom a ženám v dnešných časoch. Je jedinečná. Je to najväčšia zo všetkých kultúr a má pôvod vo veľkom pláne šťastia, ktorého autorom je Boh a zástancom Kristus. Zjednocuje, nerozdeľuje. Uzdravuje, nepoškodzuje.
Evanjelium Ježiša Krista nás učí, že život má zmysel. Naša prítomnosť tu nie je len akási veľká vesmírna náhoda či chyba! Sme tu z nejakého dôvodu.
Základom tejto kultúry je svedectvo, že náš Nebeský Otec existuje, že je skutočný a miluje každého jedného z nás jednotlivo. My sme Jeho „dielo a Jeho sláva“.1 Táto kultúra podporuje koncept rovnakej hodnoty. Kasta či trieda sa neuznávajú. Napokon, sme bratia a sestry, duchovné deti našich nebeských rodičov – doslova. V najväčšej zo všetkých kultúr nejestvuje predsudok či mentalita „my proti nim“. Všetci sme „my“. Všetci sme „oni“. Veríme, že sme kompetentní a zodpovední za nás samých, jeden za druhého, za Cirkev a náš svet. Kompetentnosť a zodpovednosť sú dôležité faktory pri našom raste.
Pravá láska, skutočná starostlivosť podobná Kristovej, je solídnym základom tejto kultúry. Skutočne sa zaujímame o časné a duchovné potreby našich blížnych a konáme na základe týchto pocitov. Zaháňa to predsudok a nenávisť.
Vychutnávame si kultúru zjavenia, ktorá sa sústredí na slovo Božie tak, ako bolo dané prorokom (a ako je osobne overiteľné pre každého z nás skrze Ducha Svätého). Celé ľudstvo môže poznať vôľu a myseľ Božiu.
Táto kultúra zastáva zásadu slobody jednania. Možnosť voľby je nesmierne dôležitá pre náš rozvoj a naše šťastie. Je zásadné múdro sa rozhodovať.
Ide o kultúru učenia a štúdia. Vyhľadávame vedomosť a múdrosť a to najlepšie vo všetkých veciach.
Ide o kultúru viery a poslušnosti. Viera v Ježiša Krista je prvou zásadou našej kultúry a poslušnosť Jeho učení a prikázaní je jej výsledkom. To vedie k sebaovládaniu.
Ide o kultúru modlitby. Veríme, že Boh nás nielen vypočuje, ale nám aj pomôže.
Ide o kultúru zmlúv a obradov, vysokých morálnych štandardov, obete, odpustenia a pokánia, a starostlivosti o chrám našich tiel. Všetky tieto veci vydávajú svedectvo o našom záväzku voči Bohu.
Ide o kultúru riadenú kňazstvom, právomocou konať v Božom mene, mocou Božou požehnávať Jeho deti. Zveľaďuje jednotlivcov a umožňuje im byť lepšími ľuďmi, vedúcimi, matkami, otcami a spoločníkmi – a posväcuje domov.
Skutočné zázraky sú hojné v tejto najstaršej zo všetkých kultúr, opracovanej vierou v Ježiša Krista, mocou kňazstva, modlitby, sebazdokonaľovania, skutočného obrátenia a odpustenia.
Ide o kultúru misionárskej práce. Cena duší je veľká.
V kultúre Kristovej sú ženy pozdvihované na svoje pravé a večné postavenie. Nie sú podriadené mužom tak, ako v mnohých kultúrach v dnešnom svete, ale sú rovnocennými partnerkami tu a vo svete, ktorý príde.
Táto kultúra uznáva posvätnosť rodiny. Rodina je základnou jednotkou večnosti. Zdokonalenie rodiny je hodné akejkoľvek obete, pretože, ako sa už vyučovalo, „žiaden iný úspech nemôže vynahradiť zlyhanie v domove“.2 Domov je miesto, kde vykonávame našu najlepšiu prácu a kde dosahujeme naše najväčšie šťastie.
V kultúre Kristovej je perspektíva – večné zameranie a nasmerovanie. Táto kultúra sa týka vecí trvalej hodnoty! Má pôvod v evanjeliu Ježiša Krista, ktoré je večné a vysvetľuje prečo, čo a kde ohľadom našej existencie. (Je zahŕňajúca, nie vylučujúca.) Keďže táto kultúra je výsledkom uplatňovania učení nášho Spasiteľa, pomáha poskytnúť uzdravujúci balzam, ktorý svet tak zúfalo potrebuje.
Je veľkým požehnaním byť súčasťou tohto veľkého a vznešeného spôsobu života! Byť súčasťou tejto najväčšej zo všetkých kultúr si bude vyžadovať zmenu. Proroci učili, že je potrebné zanechať čokoľvek z našich starých kultúr, čo nie je v súlade s kultúrou Kristovou. To však neznamená, že sa musíme vzdať všetkého. Proroci taktiež zdôrazňovali, že sme pozvaní, každý jeden, aby sme si so sebou zobrali našu vieru, talenty a vedomosti – všetko, čo je dobré v našich životoch a našich jednotlivých kultúrach – a nechali Cirkev „pridať k tomu“ skrze posolstvo evanjelia.3
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní ťažko považovať za západniarsku spoločnosť či americký kultúrny úkaz. Ide o medzinárodnú cirkev, ako to bolo vždy zamýšľané. Navyše je však božská. Noví členovia z celého sveta prinášajú do našej stále sa rozrastajúcej rodiny bohatstvo, rozmanitosť a vzrušenie. Svätí neskorších dní všade vo svete oslavujú a ctia si svoje vlastné dedičstvo a hrdinov, ale teraz sú tiež súčasťou čohosi oveľa väčšieho. Kultúra Kristova nám pomáha vidieť seba samých takých, akí skutočne sme, a keď hľadíme cez objektív večnosti a sme posilnení spravodlivosťou, slúži nám na zlepšenie našej schopnosti naplniť veľký plán šťastia.
Čo sa teda stalo s mojím priateľom? Tak teda, bol vyučovaný lekcie a pridal sa do Cirkvi. Jeho rodina bola odvtedy spečatená na čas a na celú večnosť v austrálskom chráme v Sydney. Máločoho sa vzdal – a získal potenciál na všetko. Zistil, že stále môže oslavovať svoju históriu, stále byť hrdý na svojich predkov, svoju hudbu, tanec a literatúru, svoje jedlo, svoju zem a svoj ľud. Zistil, že začleniť to najlepšie zo svojej miestnej kultúry do najväčšej zo všetkých kultúr je bezproblémové. Zistil, že keď prinesie to, čo je v súlade s pravdou a spravodlivosťou zo svojho starého života do toho nového, len to poslúži na vylepšenie družnosti so Svätými a na pomoc pri zjednocovaní všetkých v jedno v spoločnosti nebeskej.
Všetci si vskutku môžeme vychutnať to najlepšie z našich jednotlivých pozemských kultúr a ešte vždy sa plne zúčastňovať na najstaršej kultúre spomedzi všetkých – pôvodnej, neprekonateľnej, večnej kultúre, ktorá má pôvod v evanjeliu Ježiša Krista. Všetci sme súčasťou úžasného dedičstva. V mene Ježiša Krista, amen.