Vyhľadávajte Krista v každej myšlienke
Boj proti pokušeniu si vyžaduje celoživotnú pracovitosť a vernosť. Ale, prosím, uvedomte si, že Pán je pripravený pomôcť nám.
Vo svojom poetickom chválospeve žalmista vyhlásil:
„Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.
Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.“1
V sémantickom paralelizme tejto básne žalmista chváli božský atribút vševedúcnosti Pána, pretože skutočne pozná všetky aspekty našich duší.2 Spasiteľ, ktorý si uvedomuje všetko, čo je pre nás v tomto živote potrebné, nás pozýva, aby sme Ho vyhľadávali v každej myšlienke a nasledovali Ho celým svojím srdcom.3 To nám dáva prísľub, že môžeme kráčať v Jeho svetle a že Jeho vedenie zabráni vplyvu temnoty na náš život.4
Vyhľadávanie Krista v každej myšlienke a nasledovanie Ho s celým svojím srdcom si vyžaduje, aby sme zosúladili svoju myseľ a túžby s tými Jeho.5 Písma hovoria o tomto zjednotení označením stojte v Pánovi.6 Tento postup znamená, že svoj život neustále žijeme v súlade s Kristovým evanjeliom a každý deň sa zameriavame na všetko, čo je dobré.7 Iba potom môžeme dosiahnuť „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum“ a ktorý „bude chrániť [naše] srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“.8 Sám Spasiteľ poučoval starších Cirkvi vo februári 1831: „Uchovávajte tieto veci ako poklad v srdci svojom a nech vážnosti večnosti spočívajú na mysli vašej.“9
Napriek nášmu neustálemu úsiliu vyhľadávať Pána môžu do našej mysle preniknúť nevhodné myšlienky. Keď je takýmto myšlienkam dovolené a dokonca sú pozvané zostať, môžu formovať túžby nášho srdca a viesť nás k tomu, čím sa v tomto živote staneme, a nakoniec k tomu, čo zdedíme vo večnosti.10 Starší Neal A. Maxwell raz zdôraznil túto zásadu slovami: „Túžby tiež určujú následky, vrátane toho prečo ‚veľa je povolaných, ale málo vyvolených‘.“11
Naši proroci za stara a aj tí súčasní nám neustále pripomínajú, aby sme odolávali pokušeniu, aby sme nestratili svoj duchovný ťah a nestali sa v živote zmätenými, dezorientovanými a rozčarovanými.
Obrazne povedané, podľahnúť pokušeniu je ako prísť k magnetu s kovovým predmetom. Neviditeľná sila magnetu pritiahne kovový predmet a pevne ho drží. Magnet nad ním stráca svoju moc, iba ak je kovový predmet umiestnený ďaleko od neho. Preto rovnako ako magnet nie je schopný uplatniť svoju moc nad kovovým predmetom, ktorý je ďaleko, pokiaľ budeme odolávať pokušeniam, zoslabnú a stratia svoju moc nad našou mysľou a srdcom, a v dôsledku toho aj nad našimi skutkami.
Toto prirovnanie mi pripomína skúsenosť, o ktorú sa so mnou pred časom podelila jedna veľmi verná členka Cirkvi. Táto členka mi povedala, že keď sa jedného konkrétneho rána prebudila, nečakane jej do mysle vstúpila nesprávna myšlienka, ktorú nikdy predtým nezažila. Aj keď ju to úplne zaskočilo, v zlomku sekundy zareagovala proti situácii a povedala sebe a tejto myšlienke: „Nie!“ a nahradila ju niečím dobrým, aby odvrátila svoju myseľ od nevítanej myšlienky. Povedala mi, že keď uplatňovala svoju morálnu slobodu jednania v spravodlivosti, táto negatívna mimovoľná myšlienka okamžite zmizla.
Keď Moroni vyzval ľudí, aby verili v Krista a činili pokánie, vyzval ich, aby prišli k Spasiteľovi celým svojím srdcom a zbavili sa všetkej nečistoty. Ďalej ich Moroni vyzval, aby s neochvejným odhodlaním prosili Boha, aby neupadli do pokušenia.12 Uplatňovanie týchto zásad v našom živote si nevyžaduje len všeobecnú vieru, ale aj prispôsobenie našej mysle a srdca týmto božským zásadám. Takéto prispôsobenie si vyžaduje okrem každodenného spoliehania sa na Spasiteľa aj každodenné a neustále osobné úsilie, pretože naše nemravné sklony samy osebe nezmiznú. Boj proti pokušeniu si vyžaduje celoživotnú pracovitosť a vernosť. Ale, prosím, uvedomte si, že Pán je pripravený pomôcť nám v našom osobnom úsilí a sľubuje pozoruhodné požehnania, ak vytrváme až do konca.
V obzvlášť ťažkom období, keď Joseph Smith a jeho spoluväzni v cele v žalári v Liberty nemali slobodu v ničom inom, iba v myšlienkach, Pán im poskytoval užitočné rady a prísľub, ktoré sa rozširujú aj na nás všetkých:
„Nech je vnútro tvoje tiež plné pravej lásky voči všetkým ľuďom a k domácim vo viere a nech cnosť zdobí myšlienky tvoje neustále; potom bude rásť sebadôvera tvoja v prítomnosti Božej …
Duch Svätý bude stálym spoločníkom tvojím a žezlo tvoje nemenným žezlom spravodlivosti a pravdy.“13
Ak tak budeme robiť, budú naše mysle neustále zdobiť sväté myšlienky a čisté túžby nás budú viesť k spravodlivým činom.
Moroni tiež pripomenul svojmu ľudu, aby sa nenechal pohltiť žiadostivosťou svojou.14 Slovo žiadostivosť označuje intenzívnu túžbu a nesprávnu túžbu po niečom.15 Zahŕňa všetky temné myšlienky alebo zlé túžby, ktoré spôsobujú, že sa jednotlivec sústredí skôr na sebecké praktiky alebo na svetské statky, než aby konal dobro, bol láskavý, zachovával Božie prikázania a tak ďalej. Prejavuje sa to často prostredníctvom najtelesnejších pocitov duše. Apoštol Pavol identifikoval niektoré z týchto pocitov, ako napríklad nečistota, smilstvo, nenávisť, hnev, rozbroje, závisť a podobne.16 Popri všetkých zlých aspektoch žiadostivosti nemôžeme zabudnúť, že nepriateľ ju používa ako tajnú a klamnú zbraň proti nám, keď nás pokúša, aby sme urobili niečo zlé.
Moji milovaní bratia a sestry, svedčím, že keď sa spoliehame na skalu spásy, Spasiteľa našich duší, a riadime sa Moroniho radami, naša schopnosť ovládať svoje myšlienky sa výrazne zlepší. Môžem vás ubezpečiť, že naša duchovná zrelosť bude narastať čoraz väčším tempom, zmení to naše srdce, a budeme vďaka tomu podobnejší Ježišovi Kristovi. Okrem toho bude vplyv Ducha Svätého v našom živote intenzívnejší a stálejší. Potom pokušenia nepriateľa postupne stratia nad nami moc, čo povedie k šťastnejšiemu a čistejšiemu, a zasvätenému životu.
Pre tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov upadli do pokušenia a žijú v nespravodlivých činoch, ubezpečujem vás, že existuje cesta späť, že v Kristovi je nádej. Pred niekoľkými rokmi som mal príležitosť stretnúť sa s drahým členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorý po svojom závažnom prehrešku prešiel vo svojom živote veľmi ťažkým obdobím. Keď som ho prvýkrát uvidel, uvidel som v jeho očiach smútok sprevádzaný jasom nádeje v jeho tvári. Jeho samotný výraz odrážal pokorné a zmenené srdce. Bol oddaným kresťanom a Pán ho bohato požehnal. Nechal však vniknúť do svojej mysle jedinú nesprávnu myšlienku, ktorá potom viedla k ďalším. Keď si tieto myšlienky ustavične viac a viac pripúšťal, čoskoro sa zakorenili v jeho mysli a začali mu rásť hlboko v srdci. Nakoniec konal podľa týchto nedôstojných túžob, čo ho viedlo k rozhodovaniu proti všetkému, čo bolo v jeho živote najcennejšie. Povedal mi, že keby na začiatku nedal miesto tej hlúpej myšlienke, nestal by sa zraniteľným a náchylným na pokušenia nepriateľa – pokušenia, ktoré mu po určitú dobu do jeho života priniesli toľko smútku.
Našťastie, tak ako márnotratný syn v slávnom podobenstve, ktoré sa nachádza v Lukášovom evanjeliu, prišiel k sebe a prebudil sa z tejto nočnej mory.17 Obnovil svoju dôveru v Pána a cítil skutočnú ľútosť, a mal túžbu sa nakoniec vrátiť do Pánovho stáda. V ten deň sme obaja pocítili Spasiteľovu vykupiteľskú lásku k nám obom. Na konci nášho krátkeho stretnutia nás oboch premohli emócie a dodnes si spomínam na žiarivú radosť v jeho tvári, keď odchádzal z mojej kancelárie.
Moji drahí priatelia, keď odolávame malým pokušeniam, ktoré do nášho života často prichádzajú nečakane, sme lepšie vybavení, aby sme sa vyhli vážnym priestupkom. Ako povedal prezident Spencer W. Kimball: „Málokedy sa stane, že niekto vkĺzne do hlbšieho priestupku bez toho, aby najskôr nepodľahol tým menej závažným, ktoré otvárajú dvere tým väčším … Čisté pole sa náhle [nepremení] na plné buriny.“18
Zatiaľ čo sa Spasiteľ Ježiš Kristus pripravoval na to, že naplní Svoje božské poslanie na zemi, zdôrazňoval dôležitosť stálemu odolávaniu všetkému, čo by nás mohlo odviesť od toho, aby sme uskutočnili svoj večný zámer. Po niekoľkých neúspešných útokoch nepriateľa, ktorý sa Ho pokúsil odvrátiť od Jeho poslania, Spasiteľ kategoricky zavrhol diabla slovami: „Odíď, satan. … Potom ho diabol opustil a hľa, prišli anjeli a slúžili mu.“19
Dokážete si predstaviť, bratia a sestry, čo by sa stalo, keby sme boli schopní čerpať odvahu od Spasiteľa a povedali „nie“ a „odíď“ nevhodným myšlienkam hneď v prvom okamihu, keď nám prídu do mysle? Aký by to malo dopad na túžby našich sŕdc? Ako by nás naše výsledné činy udržali v blízkosti Spasiteľa a umožnili nepretržitý vplyv Ducha Svätého na náš život? Viem, že pokiaľ tak budeme činiť, vyhneme sa mnohým tragédiám a hriešnemu správaniu, ktoré by mohli byť príčinou problémov a sporov v rodine, negatívnych emócii a sklonov, páchania krívd, týrania a zneužívania, zotročenia ohavnými závislosťami a čohokoľvek ďalšieho, čo by bolo proti Pánovým prikázaniam.
Vo svojom pamätihodnom a dojímavom posolstve z apríla tohto roku náš drahý prorok, prezident Russell M. Nelson prisľúbil, že všetci, ktorí sú ochotní „vypočuť Ho“ – vypočuť Ježiša Krista – a poslúchať Jeho prikázania, „[budú] požehnaní dodatočnou mocou, aby … mohli čeliť pokušeniu, ťažkostiam a slabostiam“ a že naša schopnosť cítiť radosť sa zvýši, a to aj počas prehlbujúcich sa súčasných nepokojov.20
Svedčím, že sľuby dané naším drahým prorokom sú sľuby dané samotným Spasiteľom. Vyzývam nás všetkých, aby sme „Ho počúvali“ v každej myšlienke a nasledovali Ho z celého srdca, aby sme získali silu a odvahu povedať „nie“ a „odíď“ všetkému, čo by nám mohlo priniesť nešťastie. Ak tak učiníme, sľubujem, že Pán zošle väčšiu mieru svojho Ducha Svätého, aby nás posilnil a utešil a aby sme sa mohli stať ľuďmi blízkymi Pánovmu srdcu.21
Vydávam svoje svedectvo o tom, že Ježiš Kristus žije a že prostredníctvom Neho môžeme zvíťaziť nad zlými vplyvmi nepriateľa a získať nárok žiť s Pánom vo večnosti a v prítomnosti nášho milovaného Otca v nebi. Svedčím o týchto pravdách celou svojou láskou k vám a k nášmu nádhernému Spasiteľovi, ktorého menu vzdávam slávu, česť a večnú chválu. Tieto veci hovorím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.