Zjednotením pocitov získavame moc s Bohom
Keď sa budeme snažiť o jednotu pocitu, privoláme moc Božiu, ktorá učiní naše úsilie úplným.
Gordonova mama mu povedala, že ak dokončí svoje domáce práce, upečie mu koláč. Jeho obľúbený. Iba pre neho. Gordon išiel pracovať na domácich prácach a jeho mama vyvaľkala cesto. Jeho staršia sestra Kathy vošla do domu s kamarátkou. Uvidela koláč a spýtala sa, či by si aj s kamarátkou mohli dať kúsok.
„Nie,“ povedal Gordon, „je to môj koláč. Mama ho upiekla pre mňa a ja som si ho musel zaslúžiť.“
Kathy sa na svojho malého brata oborila. Bol veľmi egoistický a lakomý. Ako si to všetko mohol nechať iba pre seba?
O niekoľko hodín neskôr, keď Kathy otvorila dvere na aute, aby zobrala svoju kamarátku domov, boli tam na sedadle dve pekne zložené servítky, na nich uložené dve vidličky a na tanieroch boli dva hrubé kúsky koláča. Kathy povedala tento príbeh na Gordonovom pohrebe, aby vyjadrila, aký bol ochotný zmeniť sa a preukázať láskavosť tým, ktorí si to nie vždy zaslúžili.
V roku 1842 Svätí usilovne pracovali, aby v Nauvoo postavili chrám. Potom, ako prorok Joseph založil v marci Združenie pomoci, často chodil na ich stretnutia, aby ich pripravil na posvätné, zjednocujúce zmluvy, ktoré mali čoskoro uzatvoriť v chráme.
9. júna prorok „povedal, že bude kázať o milosrdenstve[.] Keď si predstavíme, že by proti nám Ježiš Kristus a anjeli namietali kvôli pochabým veciam, čo by sa z nás stalo? Musíme byť milosrdní a prehliadnuť malé veci“. Prezident Smith pokračoval: „Zarmucuje ma, že nejestvuje lepšie spoločenstvo – ak trpí jeden člen, cítia to všetci – zjednotením pocitov získavame moc s Bohom.“1
Tá krátka veta do mňa udrela ako blesk. Zjednotením pocitov získavame moc s Bohom. Svet nie je taký, aký by som chcela. Je veľa vecí, na ktoré chcem mať vplyv a ktoré chcem zlepšiť. A úprimne, proti tomu, v čo dúfam, existuje veľa protivenstva, a niekedy sa cítim bezmocná. V poslednej dobe samej sebe kladiem skúmavé otázky: Ako môžem lepšie rozumieť ľuďom okolo seba? Ako vytvorím to „zjednotenie pocitov“, keď sú všetci takí odlišní? K akej moci od Boha môžem mať prístup, ak budem o trošku viac zjednotená s ostatnými? Zo skúmania svojej duše som získala tri zistenia. Možno pomôžu aj vám.
Buďte milosrdní
V Jákobovi 2:17 sa píše: „Myslite na bratov svojich [a sestry svoje] ako sami na seba a buďte priateľskí ku všetkým, a dávajte štedro majetok svoj, aby i oni mohli byť bohatí ako vy.“ Nahraďme slovo majetok slovom milosrdenstvo – dávajte štedro milosrdenstvo svoje, aby i oni mohli byť bohatí ako vy.
Často premýšľame o majetku v zmysle jedla alebo peňazí, ale čo možno všetci potrebujeme viac v našej inšpirovanej službe je milosrdenstvo.
Moja prezidentka Združenia pomoci nedávno povedala: „Čo vám … sľubujem … je, že vaše meno bude u mňa v bezpečí. … Budem vás vidieť také, aké ste, keď ste najlepšou verziou samých seba. … Nikdy o vás nepoviem nič, čo je neláskavé, čo vás nepozdvihne. Žiadam vás, aby ste urobili to isté pre mňa, pretože som úprimne vystrašená z toho, že vás sklamem.“
V ten júnový deň v roku 1842 povedal Joseph Smith sestrám:
„Keď mi ľudia prejavia čo i len máličko láskavosti a lásky, ó, akú moc to má na moju myseľ. …
… Čím viac sa približujeme k nášmu Nebeskému Otcovi, tým viac máme sklon pozerať so súcitom na hynúce duše; [cítime, že ich chceme] … vziať na svoje ramená a odhodiť ich hriechy za seba. [Môj príhovor je venovaný] celému tomuto Združeniu – ak chcete, aby bol Boh milosrdný k vám, buďte milosrdné jedna k druhej.“2
Bola to rada špeciálne pre Združenie pomoci. Nesúďme jedna druhú ani nehovorme slová, ktoré ubližujú. Nech sú naše mená u nás v bezpečí a dávajme dar milosrdenstva.3
Nech má váš čln švih
V roku 1936 cestoval málo známy veslársky tím z Washingtonskej univerzity do Nemecka, aby sa zúčastnil na Olympijských hrách. Bolo to uprostred Veľkej hospodárskej krízy. Boli to chlapci z pracujúcej triedy, ktorým ich malé banské a stavebné mestečká darovali trochu peňazí, aby mohli cestovať do Berlína. Zdalo sa, že každý aspekt súťaže hral v ich neprospech, ale na pretekoch sa niečo udialo. Vo veslárskom svete to nazývajú „švih“. Vypočujte si tento opis na základe knihy The Boys in the Boat [Chlapci v člne]:
Existuje vec, ktorá sa niekedy stane, ktorú je ťažké dosiahnuť a definovať. Nazýva sa to „švih“. Stáva sa to len vtedy, keď všetci veslujú v takom dokonalom súlade, že ani jeden pohyb nie je mimo.
Veslári musia ovládať svoju urputnú nezávislosť a zároveň zostať vernými svojim individuálnym schopnostiam. Preteky nevyhrávajú klony. Dobré tímy sú dobrým mixom – niekto, kto vedie, niekto, kto má niečo v rezerve, niekto, kto je bojovník, niekto, kto zachová pokoj. Žiadny veslár nie je cennejší ako iný, všetci sú prínosom člnu, ale ak majú spolu dobre veslovať, každý sa musí prispôsobiť potrebám a schopnostiam ostatných – človek s krátkymi rukami sa musí načiahnuť trochu ďalej, človek s dlhými rukami musí pritiahnuť len trochu.
Rozdiely sa dajú zmeniť na výhody namiesto nevýhod. Len vtedy sa bude zdať, akoby sa čln pohyboval sám. Len vtedy bolesť úplne podľahne nadšeniu. Dobrý „švih“ je ako báseň.4
Napriek obrovským prekážkam našiel tento tím dokonalý švih a vyhral. Olympijské zlato bolo povznášajúce, ale jednota, ktorú v ten deň zažil každý veslár, bola posvätnou chvíľou, na ktorú spomínali celý svoj život.
Odstráňte to zlé tak rýchlo, ako dokáže rásť to dobré
V mimoriadnej alegórii v Jákobovi 5 zasadil Pán vinice dobrý strom do dobrej zeme, ale po čase sa stal skazeným a priniesol plané plody. Pán vinice osemkrát povedal: „Rmúti [ma], že by som mal stratiť stromy.“
Služobník povedal Pánovi vinice: „Ušetri [stromy] ešte chvíľu. A Pán povedal: Áno, ušetrím [ich] ešte chvíľu.“5
A potom prišiel pokyn, ktorý sa môže vzťahovať na nás všetkých, keď sa snažíme okopávať a nájsť dobré plody v našej vlastnej malej vinici: „Budete odstraňovať tie zlé podľa toho, ako porastú tie dobré.“6
Jednota nenastane akoby zázrakom; vyžaduje si prácu. Je zložitá, niekedy nepohodlná a prichádza postupne, keď odstraňujeme to zlé tak rýchlo, ako dokáže rásť to dobré.
Nikdy nie sme sami v našom úsilí vytvoriť jednotu. Jákob 5 pokračuje: „Služobníci išli a pracovali zo všetkých síl; a Pán vinice s nimi pracoval tiež.“7
Každá z nás bude mať hlboko zraňujúce skúsenosti, veci, ktoré by sa nikdy nemali udiať. Každá z nás tiež v rôznom období dovolí pýche a povýšenosti, aby skazili plody, ktoré prinášame. No Ježiš Kristus je naším Spasiteľom vo všetkých veciach. Jeho moc siaha až na samé dno a je tu spoľahlivo pre nás, keď k Nemu voláme. Všetky prosíme o milosrdenstvo za svoje hriechy a zlyhania. On ho voľne dáva. A žiada nás, aby sme dali rovnaké milosrdenstvo a porozumenie jedna druhej.
Ježiš to povedal otvorene: „Buďte jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji.“8 Ale ak sme jedno – ak sa dokážeme vzdať kúsku koláča alebo zladiť svoje individuálne talenty, aby mohol čln švihať v dokonalej jednote – potom sme Jeho. A On nám pomôže odstrániť to zlé tak rýchlo, ako dokáže rásť to dobré.
Prorocké prísľuby
Možno ešte nie sme tam, kde by sme chceli byť, a teraz nie sme tam, kde budeme. Verím, že zmena, ktorú hľadáme v sebe a v skupinách, ku ktorým patríme, príde v menšej miere aktivizmom a viac každodenným aktívnym snažením sa rozumieť si navzájom. Prečo? Pretože budujeme Sion – ľud „jedného srdca a jednej mysle“.9
Ako ženy zmluvy máme veľký vplyv. Tento vplyv sa používa v každodenných chvíľach, keď študujeme s kamarátom, ukladáme deti do postele, rozprávame sa so spolusediacim v autobuse, pripravujeme prezentáciu s kolegom. Máme moc odstrániť predsudky a vybudovať jednotu.
Združenie pomoci a Mladé ženy nie sú iba triedami. Môžu byť aj nezabudnuteľnými zážitkami, kde všetky veľmi odlišné ženy nastúpia do jedného člna a veslujú, až kým nenájdu svoj švih. Ponúkam toto pozvanie: buďte súčasťou kolektívnej sily, ktorá mení svet k lepšiemu. Naša úloha vyplývajúca zo zmluvy je inšpirovane slúžiť, pozdvihovať skleslé ruky, vziať ľudí, ktorí zápasia s ťažkosťami, na svoj chrbát alebo do náručia, a niesť ich. Nie je zložité vedieť, čo treba robiť, ale často sa to prieči našim sebeckým záujmom a musíme sa snažiť. Ženy tejto Cirkvi majú neobmedzený potenciál zmeniť spoločnosť. Mám úplnú duchovnú istotu, že keď sa budeme snažiť o jednotu pocitu, privoláme moc Božiu, ktorá učiní naše úsilie úplným.
Keď si Cirkev pripomínala zjavenie z roku 1978 o kňazstve, prezident Russell M. Nelson vyslovil mocné prorocké požehnanie: „Je mojou modlitbou a požehnaním, ktoré zanechávam na všetkých, ktorí počúvajú, aby sme mohli prekonať akékoľvek bremená predsudkov a kráčať vzpriamene s Bohom – a jeden s druhým – v dokonalom mieri a harmónii.“10
Kiež čerpáme z tohto prorockého požehnania a používame naše individuálne a kolektívne úsilie, aby sme zväčšili jednotu vo svete. Zanechávam svoje svedectvo slovami pokornej, nadčasovej modlitby Pána Ježiša Krista: „Aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli [jedno] v nás.“11 V mene Ježiša Krista, amen.