Láska Božia
Náš Otec a náš Vykupiteľ nás požehnali prikázaniami a keď poslúchame Ich prikázania, cítime Ich dokonalú lásku úplnejšie a hlbšie.
Náš Nebeský Otec nás miluje nesmierne a dokonale.1 Vo Svojej láske vytvoril plán, plán vykúpenia a šťastia, aby nám otvoril všetky príležitosti a radosti, ktoré sme ochotní prijať, až po to a vrátane toho všetkého, čo má a čím je.2 Aby to uskutočnil, bol dokonca ochotný obetovať Svojho milovaného Syna Ježiša Krista ako nášho Vykupiteľa. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“3 Jeho láska je čistá láska Otca – univerzálna pre všetkých, no predsa pre každého osobná.
Ježiš Kristus zdieľa s Otcom túto dokonalú lásku. Keď nám Otec prvýkrát predložil Svoj veľký plán šťastia, hľadal niekoho, kto by konal ako Spasiteľ a vykúpil nás – čo bola podstatná súčasť tohto plánu. Ježiš sa prihlásil dobrovoľne: „Tu som, pošli mňa.“4 Spasiteľ „nečiní nič, okrem toho, čo je pre osoh sveta; lebo on miluje svet, dokonca tak, že položí vlastný život svoj, aby mohol pritiahnuť všetkých ľudí k sebe. A preto, neprikazuje nikomu, aby sa nepodieľal na spáse jeho“.5
Táto božská láska by nám mala dať dostatok útechy a sebadôvery, keď sa modlíme k Otcovi v Kristovom mene. Ani jeden z nás Im nie je cudzí. Nemusíme váhať, aby sme sa obrátili na Boha, ani keď sa cítime nehodní. Môžeme sa spoľahnúť na milosť a zásluhy Ježiša Krista, aby nás vypočul.6 Keď zotrvávame v Božej láske, závisíme čoraz menej na tom, aby nás viedlo uznanie druhých.
Božia láska neospravedlňuje hriech; namiesto toho ponúka vykúpenie
Keďže Božia láska je bezvýhradná, niektorí o nej hovoria ako o „bezpodmienečnej“ a vo svojej mysli si to môžu premietnuť tak, že to znamená, že Božie požehnania sú „bezpodmienečné“ a že spása je „bezpodmienečná“. No nie je to tak. Niektorí majú vo zvyku hovoriť „Spasiteľ ma miluje takého, aký som“, a to je istotne pravda. No nemôže prijať nikoho z nás do Svojho kráľovstva takého, akí sme, „lebo žiadna nečistá vec tam nemôže prebývať, alebo prebývať v prítomnosti jeho“.7 Naše hriechy najskôr musia byť vyriešené.
Profesor Hugh Nibley raz poznamenal, že Božie kráľovstvo nemôže pretrvať, ak holduje čo i len tomu najmenšiemu hriechu: „Aj ten najmenší tieň skazenosti by znamenal, že druhý svet by nebol ani neskazený, ani večný. Aj ten najmenší nedostatok v budove, inštitúcii, kódexe alebo charaktere sa nevyhnutne ukáže byť v dlhom trvaní večnosti fatálnym.“8 Božie prikázania sú „prísne“9, pretože Jeho kráľovstvo a jeho obyvatelia môžu obstáť iba vtedy, keď neustále odmietajú zlo a vyberajú si dobro, a to bez výnimky.10
Starší Jeffrey R. Holland podotkol: „Ježiš jasne pochopil, čo ako sa zdá mnoho ľudí v našej modernej kultúre zabudlo: že existuje zásadný rozdiel medzi prikázaním odpustiť hriech (čo mal On neobmedzenú schopnosť učiniť) a varovaním pred ospravedlňovaním (čo On neurobil ani len raz).“11
Aj napriek svojim súčasným nedokonalostiam môžeme stále dúfať, že získame „meno a postavenie“12, miesto v Jeho Cirkvi a v celestiálnom svete. Potom, ako dal Pán jasne najavo, že nemôže ospravedlniť hriech ani nad ním privrieť oči, uisťuje nás:
„A predsa tomu, kto činí pokánie a poslúcha prikázania Pána, bude odpustené.“13
„Áno, a kedykoľvek bude ľud tento činiť pokánie, odpustím mu previnenia jeho proti mne.“14
Pokánie a božská milosť riešia dilemu:
„A pamätajte tiež na slová, ktoré Amulek hovoril Zezromovi v meste Ammonia; lebo hovoril mu, že Pán určite príde, aby vykúpil ľud svoj; ale že ich nepríde vykúpiť v ich hriechoch, ale vykúpiť ich z ich hriechov.
A má moc, ktorá mu bola daná od Otca, aby ich vykúpil z ich hriechov skrze pokánie; takže vyslal anjelov svojich, aby oznamovali zvesti o podmienkach pokánia, ktoré privádza k moci Vykupiteľa, k spáse ich duší.“15
S podmienkou pokánia môže Pán poskytnúť milosrdenstvo bez toho, aby olúpil spravodlivosť, a „Boh neprestáva byť Bohom“.16
Ako už viete, svetské spôsoby sú proti Kristovi, alebo „čokoľvek, len nie Kristus“. Naša doba je opakovaním histórie Knihy Mormonovej, v ktorej sa charizmatické postavy snažia o nespravodlivú nadvládu nad druhými, oslavujú sexuálnu slobodu a podporujú hromadenie bohatstva ako cieľ našej existencie. Ich filozofie ospravedlňujú „spáchanie niekoľkých hriechov“17, alebo dokonca aj mnohých hriechov, no nikto nemôže ponúknuť vykúpenie. To prichádza iba skrze krv Baránkovu. To najlepšie, čo môže dav typu „čokoľvek, len nie Kristus“ alebo „čokoľvek, len nie pokánie“ ponúknuť, je nepodložené tvrdenie, že hriech neexistuje, alebo že ak existuje, nakoniec nemá žiadne následky. Nemyslím si, že tento argument bude veľmi efektívny pri poslednom súde.18
Nemusíme sa snažiť o nemožné, keď sa snažíme zdôvodňovaním odstrániť svoje hriechy. A na druhej strane sa nemusíme snažiť o nemožné, keď sa snažíme zmazať následky svojich hriechov iba svojou vlastnou zásluhou. Naše náboženstvo nie je náboženstvom zdôvodňovania ani náboženstvom perfekcionizmu, ale náboženstvom vykúpenia – vykúpenia skrze Ježiša Krista. Ak patríme ku kajúcnym, s Jeho uzmierením sú naše hriechy pribité na Jeho kríž a „jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“.19
Túžobná láska prorokov odzrkadľuje lásku Božiu
Už dlho ma zaujíma a tiež som dlho cítil túžobnú lásku Božích prorokov v ich varovaniach pred hriechom. Nie sú motivovaní túžbou odsúdiť. Ich pravá túžba odzrkadľuje Božiu lásku; v skutočnosti to je Božia láska. Milujú tých, ku ktorým sú poslaní, nech už je to ktokoľvek a nech sú akíkoľvek. Tak ako Pán, ani Jeho služobníci nechcú, aby niekto trpel bolesťou hriechu a zlých rozhodnutí.20
Alma bol poslaný hlásať posolstvo pokánia a vykúpenia nenávistnému ľudu, ktorý bol ochotný prenasledovať, mučiť a dokonca zabíjať kresťanských veriacich, vrátane samotného Almu. Napriek tomu ich miloval a túžil po ich spáse. Potom, ako Alma oznámil Kristovo uzmierenie ľudu mesta Ammonia, prosil ich: „A teraz, bratia moji, prajem si z celej hĺbky srdca svojho, áno, s veľkou úzkosťou až k bolesti, aby ste počúvali slová moje a zavrhli hriechy svoje, … aby ste mohli byť pozdvihnutí posledného dňa a aby ste mohli vojsť do [Božieho] odpočinutia.“21
Slovami prezidenta Russella M. Nelsona: „Vyhlasujeme Jeho pravdu presne preto, lebo nám hlboko záleží na všetkých Božích deťoch.“22
Boh vás miluje; milujete aj vy Jeho?
Otcova a Synova láska je rozdávaná bez obmedzenia, ale zahŕňa aj nádeje a očakávania. Opäť citujem prezidenta Nelsona: „Božie zákony sú motivované výlučne Jeho nekonečnou láskou k nám a Jeho túžbou, aby sme sa stali všetkým, čím sa môžeme stať.“23
Pretože vás milujú, nechcú vás zanechať „len takých, akí ste“. Pretože vás milujú, chcú, aby ste mali radosť a úspech. Pretože vás milujú, chcú, aby ste činili pokánie, pretože to je cesta k šťastiu. No je to vaša voľba – rešpektujú vašu slobodnú vôľu. Vy sa musíte rozhodnúť, že Ich budete milovať, slúžiť Im, zachovávať Ich prikázania. Potom vás môžu hojnejšie žehnať a tiež vás hojnejšie milovať.
Ich základným očakávaním od nás je, aby sme aj my milovali. „Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska.“24 Ako napísal Ján: „Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom.“25
Predošlá generálna prezidentka Primáriek Joy D. Jonesová hovorila, že ako mladý pár boli ona a jej manžel povolaní navštíviť a inšpirovane slúžiť rodine, ktorá nebola na zhromaždení mnoho rokov. Pri ich prvej návšteve bolo okamžite jasné, že neboli vítaní. Po frustrácii z ďalších neúspešných pokusov a po mnohých úprimných modlitbách a premýšľaní obdržali brat a sestra Jonesovci odpoveď na dôvod ich služby v tomto verši z Náuky a zmlúv: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mocou, mysľou a silou; a v mene Ježiša Krista mu budeš slúžiť.“26 Sestra Jonesová povedala:
„Uvedomili sme si, že sme sa úprimne snažili slúžiť tejto rodine a nášmu biskupovi, ale museli sme sa spýtať samých seba, či sme naozaj slúžili kvôli našej láske k Pánovi. …
… Začali sme sa tešiť na naše návštevy u tejto milej rodiny kvôli našej láske k Pánovi [pozri 1. Nefi 11:22]. Robili sme to pre Neho. Spôsobil, že tá útrapa už viac nebola útrapou. Po mnohých mesiacoch státia na prahu dverí, nás tá rodina začala púšťať dnu. Časom sme mali spolu pravidelnú modlitbu a vzácne diskusie o evanjeliu. Rozvinulo sa dlhotrvajúce priateľstvo. Uctievali sme Ho a milovali Ho tým, že sme milovali Jeho deti.“27
Keď uznáme, že Boh nás miluje dokonale, každý z nás sa môže pýtať: „Ako veľmi milujem Boha? Môže sa spoľahnúť na moju lásku tak, ako sa ja spolieham na tú Jeho?“ Nebola by hodná ambícia žiť tak, aby nás Boh nemiloval iba napriek našim zlyhaniam, ale aj kvôli tomu, čím sa stávame? Ó, keby tak On mohol povedať o vás a o mne, ako povedal napríklad o Hyrumovi Smithovi: „Ja, Pán, ho milujem pre bezúhonnosť srdca jeho.“28 Pamätajme na Jánovo láskavé napomenutie: „Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké.“29
Jeho prikázania vskutku nie sú ťažké – práve naopak. Označujú cestu uzdravenia, šťastia, pokoja a radosti. Náš Otec a náš Vykupiteľ nás požehnali prikázaniami a keď poslúchame Ich prikázania, cítime Ich dokonalú lásku úplnejšie a hlbšie.30
Tu je riešenie pre našu ustavične hašterivú dobu – Božia láska. V zlatom veku histórie Knihy Mormonovej po Spasiteľovej službe sa píše, že „v krajine nebolo žiadneho sváru pre lásku Božiu, ktorá prebývala v srdciach ľudí“.31 Zatiaľ čo sa snažíme približovať k Sionu, pamätajte si na sľub v Zjavení: „Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do [svätého] mesta!“32
Vydávam svedectvo o skutočnosti nášho Nebeského Otca a nášho Vykupiteľa Ježiša Krista, a o Ich neustálej, nehynúcej láske. V mene Ježiša Krista, amen.