Spôsobilosť nie je bezchybnosť
Keď máte pocit, že ste zlyhali priveľakrát nato, aby ste sa snažili ďalej, pamätajte, že Kristovo uzmierenie, a milosrdenstvo, ktoré je vďaka tomu možné, sú skutočné.
Raz som svojej dcére a zaťovi poslal správu a použil som funkciu telefónu, ktorá prepíše hlasovú správu na textovú. Povedal som: „Čaute, vy dvaja. Mám vás rád.“ Im prišla správa: „Čušte, vy dvaja. Nemám vás rád.“ Nie je úžasné, aké jednoduché je zle porozumieť pozitívnej a dobre mienenej správe? To sa niekedy stane s Božími správami o pokání a spôsobilosti.
Niektorí chybne pochopia, že pokánie a zmena sú nepotrebné. Božou správou je, že sú nevyhnutné.1 Ale nemiluje nás Boh napriek našim nedostatkom? Samozrejme! Miluje nás dokonale. Ja milujem svoje vnúčatá, so všetkými ich nedostatkami, ale to neznamená, že nechcem, aby sa zlepšovali a stali sa všetkým, čím len môžu. Boh nás miluje takých, akí sme, ale tiež nás miluje priveľmi nato, aby nás nechal takých, akí sme.2 Smrteľnosť je o tom, aby sme vyrastali v Pánovi.3 Kristovo uzmierenie je o zmene. Kristus nás dokáže nielen vzkriesiť, očistiť, utešiť a uzdraviť, ale skrze to všetko nás dokáže transformovať, aby sme sa Mu stali podobnejší.4
Niektorí chybne pochopia, že pokánie je jednorazová udalosť. Božím posolstvom je, ako to učil prezident Russell M. Nelson: „Pokánie … je … proces.“5 Pokánie si môže vyžadovať nejaký čas a opakované úsilie,6 takže zanechanie hriechu7 a to, keď „už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále“8, sú celoživotné ciele.9
Život je ako cesta autom naprieč krajinou. K cieľu sa nedostaneme na jednu nádrž benzínu. Nádrž musíme zas a znova napĺňať. Prijímanie sviatosti je ako keď prídeme na čerpaciu stanicu. Keď činíme pokánie a obnovujeme svoje zmluvy, sľubujeme, že sme ochotní dodržiavať prikázania, a Boh s Kristom nás požehnajú Duchom Svätým.10 Skrátka, sľubujeme, že sa budeme tlačiť vpred na našej ceste, a Boh s Kristom nám sľubujú naplnenie nádrže.
Niektorí ľudia chybne pochopia, že nie sú hodní plne sa zúčastňovať v evanjeliu, lebo nie sú úplne oslobodení od zlozvykov. Božou správou je, že spôsobilosť nie je bezchybnosť.11 Spôsobilosť znamená byť čestný a skúšať to. Musíme byť čestní k Bohu, kňazským vedúcim a ďalším ľuďom, ktorí nás majú radi,12 a musíme sa usilovať dodržiavať Božie prikázania a nikdy sa nevzdať len preto, že sme pochybili.13 Starší Bruce C. Hafen povedal, že rozvíjanie povahy podobnej tej Kristovej si „vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť viac než bezchybnosť“.14 Pán povedal, že dary Ducha „sú dané pre dobro tých, ktorí ma milujú a zachovávajú všetky prikázania moje, a toho, kto sa snaží tak činiť“.15
Jeden mladý muž, budem ho volať Damon, napísal: „Keď som vyrastal, mal som ťažkosti s pornografiou. Stále som sa cítil veľmi zahanbený za to, že som tieto záležitosti nevedel napraviť.“ Vždy keď Damon pochybil, bolesť ľútosti sa natoľko zintenzívnila, že sám seba prísne posudzoval ako nehodného akéhokoľvek druhu milosti, odpustenia či ďalších šancí od Boha. Povedal: „Rozhodol som sa, že si jednoducho zaslúžim cítiť sa celý čas strašne. Myslel som si, že Boh ma pravdepodobne nenávidí, lebo som nebol ochotný usilovnejšie pracovať a raz a navždy to zvládnuť. Niekedy som vydržal týždeň, inokedy dokonca mesiac, ale potom som sa vrátil na zlé chodníčky a pomyslel si: ,Nikdy nebudem dosť dobrý, tak načo sa mám vôbec snažiť?‘“
V jednom takomto bode, keď bol Damon na dne, povedal svojmu kňazskému vedúcemu: „Možno by som mal jednoducho prestať chodiť na zhromaždenia. Už nevládzem byť pokrytcom.“
Jeho vedúci odpovedal: „Nie si pokrytec preto, lebo máš zlozvyk, ktorý sa pokúšaš prekonať. Bol by si pokrytcom, ak by si ho skrýval, či o ňom klamal alebo sa pokúšal presvedčiť samého seba, že problém je v Cirkvi, ak sa snaží udržiavať také vysoké štandardy. Keď sa snažíš byť čestný ohľadom svojho konania a podnikáš kroky, aby si sa posunul vpred, nie je to pokrytectvo. Znamená to byť učeníkom.“16 Tento vedúci citoval staršieho Richarda G. Scotta, ktorý učil: „Pán vidí slabosti inak ako rebéliu. … Keď hovorí o slabostiach, je to vždy s milosrdenstvom.“17
Táto perspektíva dala Damonovi nádej. Uvedomil si, že Boh si tam hore nehovoril: „Damon to zas pokazil.“ Miesto toho asi vravel: „Ajhľa, ako vpred sa Damon posunul.“ Tento mladý muž napokon prestal vešať hlavu v hanbe či hľadať výhovorky a zdôvodnenia. Vzhliadal nahor, hľadajúc nebeskú pomoc a našiel ju.18
Damon povedal: „Jediný moment, kedy som sa v minulosti obrátil na Boha bol, keď som žiadal o odpustenie, ale teraz som tiež žiadal o milosť – Jeho ,uschopňujúcu moc‘ [Sprievodca písmami, „Milosť“]. Nikdy predtým som to neurobil. Momentálne trávim oveľa menej času nenávidením seba samého za to, čo som urobil, a oveľa viac času trávim milovaním Ježiša za to, čo urobil On.“
Keď zoberieme do úvahy, ako dlho sa Damon trápil, pre rodičov a vedúcich, ktorí mu pomáhali, by nebolo nápomocné a realistické, aby prirýchlo povedali „nikdy viac“ alebo aby svojvoľne stanovili nejaký štandard abstinencie, aby mohol byť Damon považovaný za „spôsobilého“. Miesto toho začali malými, dosiahnuteľnými cieľmi. Nepoužívali nároky typu „všetko alebo nič“ a sústredili sa na postupný rast, ktorý Damonovi umožnil budovať na slede úspechov a nie zlyhaní.19 Naučil sa, podobne ako zotročený ľud Limhiho, že sa mu mohlo „postupne … dariť“.20
Starší D. Todd Christofferson radil: „Aby sme sa vysporiadali s niečím velikánskym, možno na tom budeme musieť pracovať po malých kúskoch každý deň. … Keď chceme do svojho charakteru začleniť dobré a prospešné zvyky alebo prekonať zlozvyky či závislosti, najčastejšie to znamená vynaloženie úsilia dnes a potom zajtra a potom pozajtra, možno na niekoľko dní či dokonca mesiacov a rokov. … Ale zvládneme to, lebo môžeme Boha požiadať … o pomoc, ktorú potrebujeme každý deň.“21
Teraz, bratia a sestry, pandémia COVID-19 nie je pre nikoho ľahká, ale izolácia v súvislosti s obmedzeniami karantény život obzvlášť sťažila ľuďom, ktorí sa pasujú so zlozvykmi. Pamätajte, že zmena je možná, pokánie je proces a spôsobilosť nie je bezchybnosť. Čo je najdôležitejšie, pamätajte, že Boh a Kristus sú ochotní pomôcť nám tu a teraz.22
Niektorí ľudia chybne pochopia, že Boh vyčkáva, aby pomohol až potom, čo budeme činiť pokánie. Božím posolstvom je, že nám pomôže zatiaľ čo činíme pokánie. Jeho milosť je pre nás dostupná „nezáležiac na tom, kde sa nachádzame na ceste poslušnosti“.23 Starší Dieter F. Uchtdorf povedal: „Boh nepotrebuje bezchybných ľudí. Vyhľadáva tých, ktorí ponúknu svoje ,srdce a ochotnú myseľ’ [Náuka a zmluvy 64:34], a učiní ich ,dokonalých v Kristovi’ [Moroni 10:32 – 33].“24
Tak veľa ľudí bolo zranených kvôli narušeným či napätým vzťahom, že je pre nich ťažké uveriť v Boží súcit a trpezlivosť. Je pre nich namáhavé vidieť Boha takého, aký je – milujúceho Otca, ktorý nám ide v ústrety v čase našej potreby25 a vie, ako „dávať dobré veci tým, ktorí ho prosia“.26 Jeho milosť nie je len cenou pre hodných. Je to „božská pomoc“, ktorú nám dáva, aby nám pomohol stať sa hodnými. Nie je to len odmena pre spravodlivých. Je to „obdarovanie silou“, ktoré nám dáva, aby nám pomohol stať sa spravodlivými.27 Nielenže kráčame k Bohu a Kristovi. Kráčame s Nimi.28
V celej Cirkvi recituje mládež témy pre Mladé ženy a Kvórum Áronovho kňazstva. Mladé ženy od Nového Zélandu cez Španielsko, Etiópiu až po Japonsko hovoria: „Cením si dar pokánia.“ Mladí muži od Chile cez Guatemalu po Moroni v Utahu hovoria: „Keď sa budem každý deň snažiť slúžiť, uplatňovať vieru, činiť pokánie a zlepšovať sa, budem mať nárok prijať chrámové požehnania a trvalú radosť z evanjelia.“
Sľubujem, že tieto požehnania a táto radosť sú skutočné a sú na dosah pre tých, ktorí dodržiavajú všetky prikázania a pre „toho, kto sa snaží tak činiť“.29 Keď máte pocit, že ste zlyhali priveľakrát nato, aby ste sa snažili ďalej, pamätajte, že Kristovo uzmierenie, a milosrdenstvo, ktoré je vďaka tomu možné, sú skutočné.30 Jeho „rameno milosrdenstva je [k vám] vztiahnuté“.31 Ste milovaní – dnes, o 20 rokov a navždy. V mene Ježiša Krista, amen.