Osobné posilnenie skrze uzmierenie Ježiša Krista

Starší Richard G. Scott

Kvórum dvanástich apoštolov

Skrze uzmierenie Ježiša Krista sa každý z nás stane čistým a bremeno našej vzbury bude pozdvihnuté.

Nedávno som mal to šťastie, že som sa stretol s tou najúchvatnejšou skupinou mladých ľudí z Idaha. Jedna cnostná mladá žena sa ma spýtala, čo si myslím, že je to najdôležitejšie, čo by mali robiť práve teraz so svojím životom. Navrhol som, aby sa vo svojom živote naučili rozpoznať silu uzmierenia Ježiša Krista. Dnes vysvetlím jeden z aspektov tejto moci, ktorým je osobná sila, ktorú môžeme obdržať skrze uzmierenie Ježiša Krista.

V Knihe Mormonovej čítame o Ammónovi a jeho bratoch, ktorí učili evanjelium Ježiša Krista ľudí, ktorí boli divokým a zatvrdeným, a krutým ľudom.¹ Mnohí ľudia boli obrátení a rozhodli sa zanechať svoje hriešne správanie. Ich obrátenie bolo také úplné, že pochovali svoje zbrane a uzatvorili s Pánom zmluvu, že už ich nikdy viac nepoužijú.²

Neskôr ich napadli ich bratia, ktorí túto zmluvu neuzatvorili a začali ich zabíjať. Títo teraz verní ľudia sa radšej rozhodli nechať sa zabiť, než riskovať svoje duchovné životy tým, že vezmú do rúk zbrane. Ich spravodlivý príklad dokonca pomohol ďalším ľuďom, aby sa obrátili a odložili svoje zbrane vzbury.³

Pomocou Ammóna ich Pán viedol do bezpečia medzi Nefitov, a oni sa stali známi ako ľud Ammónov.⁴ Nefiti ich mnoho rokov ochraňovali, ale nakoniec začala nefitská armáda slabnúť a veľmi potrebovala nové posily.⁵

Ľud Ammónov sa ocitol v kritickom okamihu svojho duchovného života. Boli verní svojej zmluve nikdy nepozdvihnúť zbrane. Ale rozumeli tomu, že otcovia majú zodpovednosť poskytnúť ochranu svojim rodinám.⁶ Táto potreba sa zdala dosť veľká na to, aby si zaslúžila zváženie, že svoju zmluvu porušia.⁷

Ich múdry kňazský vedúci Helaman vedel, že porušenie zmluvy s Pánom sa nikdy nedá ospravedlniť. Ponúkol im inšpirujúcu alternatívu. Pripomenul im, že ich synovia nikdy neboli vinní z tých istých hriechov, a tak nemuseli uzatvoriť tú istú zmluvu.⁸ Hoci boli ich synovia veľmi mladí, boli fyzicky silní a, čo je ešte dôležitejšie, boli cnostní a čistí. Ich synovia boli posilnení vierou svojich matiek.⁹ Pod vedením svojho prorockého vedúceho zaujali títo mladí mužovia miesto svojich otcov pri obrane svojich rodín a domovov.¹⁰

Tieto udalosti, ktoré viedli k tomuto zásadnému rozhodnutiu názorne ukazujú, ako uzmierenie Ježiša Krista prináša do životov Božích detí osobnú silu. Premýšľajte nad nežnými pocitmi oných otcov. Ako sa museli cítiť, keď vedeli, že ich skutky vzbury v minulosti im zabránili v tom, aby ochránili ich manželky a deti v tomto okamihu potreby? Keďže z vlastnej skúsenosti poznali hrôzy, ktorým mali teraz čeliť ich synovia, museli vo svojom srdci zaplakať. Otcovia, a nie deti, majú ochraňovať svoje rodiny!¹¹ Ich smútok musel byť veľmi hlboký.

Prečo by sa ich inšpirovaný kňazský vedúci bál toho, že uvažovali o tom, že sa opäť chopia svojich zbraní, keby sa nebál, že „[by] stratili duše svoje“¹²? Pán prehlásil: Hľa, ten, kto činil pokánie z hriechov svojich, tomu je odpustené a ja, Pán, už na ne nespomínam.¹³ Títo verní otcovia už dávno činili pokánie zo svojich hriechov a stali sa čistými skrze uzmierenie Ježiša Krista, tak prečo dostali radu, aby nebránili svoje rodiny?

Je základnou pravdou, že skrze uzmierenie Ježiša Krista môžeme byť očistení. Môžeme sa stať cnostnými a čistými. Avšak, niekedy nám naše zlé rozhodnutia zanechajú dlhodobé následky. Jedným z dôležitých krokov, ktorý zavŕši naše pokánie je ten, že si nesieme krátkodobé a dlhodobé následky našich minulých hriechov. Minulé rozhodnutia týchto ammónitských otcov odhalili ich telesné chúťky, ktoré by sa opäť mohli stať tým zraniteľným miestom, ktoré by sa Satan pokúsil zneužiť.

Satan sa pokúsi využiť to, že si pamätáme na akúkoľvek svoju predchádzajúcu vinu, aby nás privábil späť do sféry svojho vplyvu. Musíme byť vždy ostražití a vyhnúť sa jeho zvodom. Presne to bol prípad verných ammónitských otcov. Dokonca i po dlhých rokoch verného života bolo pre nich životne dôležité chrániť sa duchovne pred akoukoľvek príťažlivou spomienkou na svoje minulé hriechy.

Medzi mnohými bitkami nariadil kapitán Moroni opevnenie najslabších miest. „A donútil ich, aby stavali obranný násyp z trámov na vnútornej strane priekopy; a vyhadzovali zem z priekopy proti obrannému násypu z trámov … pokiaľ neobklopili mesto … silnou hradbou z trámov a zeme do nesmiernej výšky.“¹⁴ Kapitán Moroni rozumel dôležitosti opevnenia slabých oblastí, aby sa stali silnejšími.¹⁵

Títo ammónitskí otcovia boli ako tie mestá. Potrebovali vyššie a širšie opevnenia medzi ich vernými životmi a nespravodlivým správaním z ich minulosti. Ich synovia, ktorých životy boli požehnané spravodlivými tradíciami, neboli takí náchylní k rovnakým pokušeniam. Boli schopní verne brániť svoje rodiny bez toho, aby skompromitovali svoje duchovné blaho.

Dobrá správa pre každého, kto túži po tom, aby sa zbavil následkov minulých zlých rozhodnutí je, že Pán sa na slabosť pozerá inak ako na vzburu. Zatiaľ čo Pán varuje, že vzbura, z ktorej nečiníme pokánie prinesie trest,¹⁶ keď hovorí o slabosti, je to vždy s milosrdenstvom.¹⁷

Nepochybne je potrebné vziať do úvahy, že títo ammónitskí otcovia sa učili falošné tradície svojich rodičov, ale všetky deti Nebeského Otca prichádzajú do smrteľnosti so svetlom Kristovým. Bez ohľadu na príčinu ich hriešnych skutkov, ich výsledkom bolo, že boli omnoho viac duchovne zraniteľní, čo by sa Satan pokúsil využiť.

Našťastie sa učili evanjelium, činili pokánie a skrze uzmierenie Ježiša Krista sa stali duchovne silnejšími než boli Satanove zvody. Je veľmi pravdepodobné, že necítili pokušenie vrátiť sa do svojej brutálnej minulosti, ale napriek tomu tým, že nasledovali ich prorockého vedúceho, nedali Satanovi šancu, aby „[oklamal] ich duše a [viedol] ich opatrne dole do pekla“¹⁸. Spasiteľovo uzmierenie ich nielenže očistilo od hriechov, ale vďaka tomu, že poslúchli radu svojho kňazského vedúceho, bol Spasiteľ schopný ochrániť ich pred ich slabosťami a posilniť ich. Ich pokora, celoživotný záväzok zanechať svoje hriechy, ochránil ich rodiny viac než čokoľvek iné čo by mohli vykonať na vojnovom poli. Ich podrobenie sa ich nepripravilo o požehnania. Posilnilo ich a požehnalo im, a požehnalo budúce generácie.

Koniec tohto príbehu zobrazuje, ako Pánovo milosrdenstvo umožnilo, že „slabé veci sa [stali] silnými“¹⁹. Títo verní otcovia odovzdali svojich synov do Helamanovej starostlivosti. Hoci títo synovia bojovali v urputných bitkách, v ktorých všetci utrpeli nejaké zranenie, nikto z nich nestratil život.²⁰ Títo mladí mužovia dokázali, že sú rozhodujúcou podporou vyčerpanej nefitskej armády. Keď sa vrátili domov, boli verní a duchovne silnejší. Ich rodiny boli požehnané, ochránené a posilnené.²¹ V tejto dobe je nespočetné množstvo študentov Knihy Mormonovej povzbudených príkladom týchto čistých a spravodlivých synov.

Každý z nás má vo svojom živote obdobia, kedy učiní zlé rozhodnutia. Všetci zúfalo potrebujeme vykupujúcu moc uzmierenia Ježiša Krista. Každý z nás musí činiť pokánie z každej vzbury. Lebo ja, Pán, nemôžem hľadieť na hriech s ani najmenšou mierou zhovievavosti.²² Nemôže, pretože vie, čo to znamená byť takým ako je On.

Mnohí z nás dovolia, aby sa slabosť rozvíjala v našej povahe. Skrze uzmierenie Ježiša Krista môžeme, ako Ammóniti, budovať duchovné opevnenia medzi nami a akýmikoľvek chybami minulosti, ktoré by sa Satan mohol pokúsiť využiť. Duchovná ochrana vybudovaná okolo ammónitských otcov požehnala a posilnila ich samotných, ich rodiny, ich krajinu a budúce generácie. To isté môže platiť aj pre nás.

Takže ako vybudujeme tieto večné opevnenia? Prvým krokom musí byť úprimné, svedomité a úplné pokánie. Skrze uzmierenie Ježiša Krista sa každý z nás stane čistým a bremeno našej vzbury bude pozdvihnuté. Pamätajte, pokánie nie je trest. Je to nádejou naplnená cesta k úžasnejšej budúcnosti.

Otec v nebi nám poskytol prostriedky, aby nám pomohol budovať opevnenia medzi našimi náchylnosťami a našou vernosťou. Zvážte nasledujúce návrhy:

Uzatvorte zmluvy a prijmite obrady sami pre seba. Potom vytrvalo a ustavične pracujte na tom, aby ste vykonali obrady v chráme za svojich vlastných príbuzných.
Podeľte sa o evanjelium s nečlenom alebo s neaktívnym členom rodiny či priateľmi. Keď sa budete deliť o tieto pravdy, môže to priniesť do vášho života nové nadšenie.
Slúžte verne vo všetkých cirkevných povolaniach, najmä ako domáci učiteľ a navštevujúca učiteľka. Nebuďte domáci učiteľ a navštevujúca učiteľka len 15 minút do mesiaca. Radšej sa priblížte ku každému členovi rodiny. Spoznajte ich osobne. Buďte skutočným priateľom. Ukážte im skrze skutky láskavosti ako veľmi vám záleží na každom z nich.
To najdôležitejšie, slúžte členom svojej vlastnej rodiny. Za najvyššiu prioritu si dajte duchovný rozvoj svojho manželského partnera a vašich detí. Venujte pozornosť veciam, ktoré môžete urobiť, aby ste každému z nich pomohli. Venujte im svoj čas a pozornosť.

Všetky tieto návrhy majú spoločnú tému: naplňte svoj život službou druhým. Keď stratíte svoj život v službe deťom Nebeského Otca,²³ Satanove pokušenia stratia vo vašom živote moc.

Pretože vás Nebeský Otec tak veľmi miluje, uzmierenie Ježiša Krista spôsobuje, že môžete mať takúto silu. Nie je to úžasné? Mnohí z vás cítia bremeno zlých rozhodnutí a každý z nás môže pocítiť pozdvihujúcu moc Pánovho odpustenia, milosrdenstva a posilnenia. Ja to cítim a svedčím o tom, že je to dostupné každému z vás, v mene Ježiša Krista, amen.