Urýchlenie Pánovho plánu hry!

Starší S. Gifford Nielsen

Sedemdesiatnik

Každý z nás musí vypracovať a uskutočniť svoj vlastný osobný plán hry, aby sme slúžili s nadšením po boku misionárov na plný úväzok.

Pred pár rokmi som sa potreboval porozprávať so ženou jedného z biskupov v našom kole, tak som im zavolal domov. Telefón zdvihol malý syn. Povedal som: „Ahoj, Je tam tvoja mama?“

Jeho odpoveď: „Áno, je. Zavolám ju. Kto je tam?“

Moja odpoveď: „Povedz jej, že volá prezident Nielsen.“

Nastala krátka pauza, a potom som počul veľmi vzrušený hlas: „Hej, mami, volá prezident Hinckley!“

Neviem si predstaviť, na čo musela myslieť. Musel to byť jej najdlhší príchod k telefónu, aký kedy mala. Napadla mi myšlienka: „Mám?“ Neurobil som to, ale celkom sme sa zasmiali. Keď na to teraz myslím, musela byť veľmi sklamaná, že sa rozprávala iba so mnou.

Čo by ste urobili vy, keby vám naozaj zavolal prorok Pána? Nuž, zavolal! Prezident Thomas S. Monson povolal každého z nás k veľmi dôležitému dielu, tak ako to opäť urobil toto ráno. Povedal: „Teraz je čas pre členov a misionárov, aby sa spojili, pracovali spoločne na Pánovej vinici v privádzaní duší k Nemu“ („Faith in the Work of Salvation“, [worldwide leadership training broadcast, jún 2013]; lds.org/broadcasts).

Počúvali sme?

Všade na svete zažívajú koly, okrsky a misie novú úroveň energie, keď sa napĺňa Spasiteľovo vyhlásenie dané Josephovi Smithovi v roku 1832: Hľa, urýchlim dielo svoje v čase jeho (pozri NaZ 88:73).

Bratia a sestry, ten čas je teraz! Cítim to a som si istý, že vy tiež.

Chcel som premeniť svoje nadšenie a svoju vieru v Ježiša Krista na činnosť. Keď som hral futbal, premýšľal som v termínoch plánov hry. Nebolo pochýb, keď sme išli na nejakú súťaž a ak mal náš tím pripravené správne plány, že sme mali byť úspešní. Avšak, nedávno som sa rozprával s legendárnym trénerom na BYU, LaVellom Edwardsom ohľadom našich plánov hry, a on povedal: „Bolo mi jedno, ktorú stratégiu ste vybrali, pokiaľ sme skórovali!“ Ako jeden z jeho rozohrávačov som si pomyslel, že je to oveľa zložitejšie, ale možnože jeho jednoduchá filozofia je dôvodom, že po ňom pomenovali štadión.

Keďže sme všetci v Pánovom tíme, má každý z nás svoj vlastný víťazný plán hry? Sme pripravení hrať? Ak my, ako členovia, naozaj milujeme svoju rodinu, priateľov a kolegov, nechceli by sme sa s nimi podeliť o naše svedectvo o znovuzriadenom evanjeliu?

Na seminári pre nových misijných prezidentov v júni obdržalo rekordných 173 nových prezidentov a ich manželky posledné inštrukcie pred začiatkom ich služby. Všetkých 15 členov Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov hovorilo k tejto zvláštnej skupine.

Starší L. Tom Perry dodal záverečné slová: „Toto je tá najpozoruhodnejšia epocha v histórii Cirkvi. Toto je niečo, čo sa radí k najväčším udalostiam, ktoré sa stali v uplynulej histórii, ako Prvé videnie, ako dar Knihy Mormonovej, ako znovuzriadenie evanjelia, ako všetky veci, ktoré vybudovali pre nás ten základ, aby sme išli vpred a učili v kráľovstve nášho Otca v nebi“ („Concluding Remarks“ [príhovor poskytnutý na seminári pre nových misijných prezidentov, 26. júna 2013], 1, Church History Library, Salt Lake City).

Musíme byť zapojení ako nikdy predtým, aby sme sa vyrovnali nadšeniu našich vedúcich a oddanosti našich misionárov na plný úväzok. Toto dielo sa nepohne vpred Pánovým zamýšľaným spôsobom bez nás! Ako povedal prezident Henry B. Eyring: „Nech sme akokoľvek starí, nech už máme akékoľvek schopnosti či povolanie v Cirkvi, alebo nech už žijeme na akomkoľvek mieste, my všetci sme povolaní pracovať v jednote, aby sme Mu pomohli pri Jeho žatve duší“ („Sme jedno“, Generálna konferencia apríl 2013, 90).

Smiem sa s vami podeliť o plán hry, ohľadom ktorého som cítil, že na mňa zapôsobil, aby som ho uskutočnil po modlení sa, čítaní kapitoly 13 v príručke Kážte Moje evanjelium a premýšľaní nad minulými skúsenosťami? Vyzývam vás, aby ste zvážili tieto tri body, keď budete premýšľať nad vaším vlastným plánom.

Po prvé, každý deň sa modlite konkrétne o to, aby ste priviedli niekoho bližšie ku Spasiteľovi a Jeho evanjeliu. Môžete to robiť tým, že budete vidieť všetkých ľudí ako synov a dcéry Božie, ktorí si navzájom pomáhajú na svojej ceste domov. Pomyslite na nových priateľov, s ktorými sa zoznámite.

Po druhé, modlite sa menovite každý deň za misionárov, ktorí slúžia vo vašej oblasti a za ich záujemcov. Jediný spôsob, ako to môžeme robiť je pozdraviť ich, pozrieť sa na ich menovku, oslovovať ich menom a spýtať sa ich koho učia. Starší Russell M. Nelson múdro povedal: „Kým nepoznáte meno a tvár nejakej osoby, Pán vám nemôže pomôcť spoznať jeho či jej srdce.“

Zúčastnil som sa krstu jednej skvelej sestry, ktorá sa podelila o svoje svedectvo. Navždy si budem pamätať, ako hovorila: „Nikdy som nepoznala tak veľa ľudí, ktorí by sa za mňa modlili a cítili tak veľa lásky! Viem, že toto dielo je pravdivé!“

Po tretie, pozvite priateľa na aktivitu vo vašom domove alebo niekde vonku. Kdekoľvek idete alebo čokoľvek robíte, premýšľajte, kto by sa potešil z tej príležitosti, a potom počúvajte Ducha, keď vás vedie.

Spasiteľ mi dal jednoduché ponaučenie v mojom osobnom štúdiu evanjelia, ktoré verím, že sa dá krásne uplatniť na spomínané „urýchlenie“. Keď som ohľadom niečoho emocionálne nadšený, ukáže sa to pri mojom písaní a často sa to končí výkričníkom, o ktorom hovorí definícia: „silný pocit alebo označenie dôležitého významu“ (Merriam-Webster’s Collegiate Dictionary, 11. vydanie, [2003], „exclamation point“).

Zaujalo ma, keď sa verše o „zhromaždení“, končiace sa týmto interpunkčným znamienkom, začali objavovať, ako pri Almovej úprimnej prosbe: „Ó, kiež by som bol anjelom a dostalo sa mi priania srdca môjho, aby som mohol ísť a hovoriť Božou trúbou, hlasom, ktorý by otriasal zemou, a hlásať pokánie všetkým ľuďom!“ (Alma 29:1).

Výskum hovorí, že existuje 65 pasáží hovoriacich o takomto silnom misionárskom cite, vrátane týchto:

A aká veľká je radosť jeho z duše, ktorá činí pokánie!…

A keď sa stane, že budete pracovať po všetky svoje dni volajúc tento ľud k pokániu a privediete čo i len jednu dušu ku mne, aká veľká bude vaša radosť s ňou v kráľovstve môjho Otca!

A teraz, ak budete mať veľkú radosť s jednou dušou, ktorú ste priviedli ku mne do kráľovstva môjho otca, akú veľkú budete mať radosť, ak privediete mnoho duší ku mne! (pozri NaZ 18:13, 15 – 16).

Moje uvedomenie si týchto jedinečných veršov hralo dôležitú úlohu v mojom prvom povolaní ako územného sedemdesiatnika. Bol som trochu nervózny, že som bol spoločník apoštola, Staršieho Quentina L. Cooka, na konferencii kolu. Keď som ten víkend prišiel do kancelárie prezidenta kolu na prvé stretnutie, všimol som si pár obnosených, do obronzovaných topánok na poličke za jeho stolom s priloženým veršom, ktorý sa končil výkričníkom. Keď som si to prečítal, cítil som, že Pán si bol vedomý môjho štúdia, odpovedal na moje modlitby, a že presne vedel, čo potrebujem, aby utíšil moje nepokojné srdce.

Požiadal som toho prezidenta kolu, aby mi o tých topánkach porozprával príbeh.

Povedal:

„Toto sú topánky mladého obráteného do Cirkvi, ktorého rodinná situácia bola napätá, no napriek tomu bol odhodlaný slúžiť úspešnú misiu a slúžil ju v Guatemale. Po jeho návrate som sa s ním stretol, aby som mu udelil uvoľnenie so cťou a videl som, že jeho topánky sú obnosené. Tento mladý muž dal všetko Pánovi bez veľkej, ak vôbec nejakej, podpory rodiny.

Všimol si, že uprene hľadím na jeho topánky a spýtal sa ma: ‚Prezident, deje sa niečo?‘

Odpovedal som: ‚Nie, starší, všetko je v poriadku! Môžem si vziať tie topánky?‘“

Prezident kolu pokračoval: „Moja úcta a láska k tomuto navrátenému misionárovi bola nesmierna! Chcel som si uctiť pamiatku na túto skúsenosť, tak som dal jeho topánky namočiť do bronzu. Keď vstúpim do tejto kancelárie, je to pre mňa pripomienkou snahy, ktorú musíme všetci vyvinúť bez ohľadu na naše okolnosti. Ten verš bol z Izaiáša: ‚Aké vzácne sú na vrchoch nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj, zvestujú blaho, hlásajú záchranu. Hovoria Sionu: Tvoj Boh je kráľom!‘“ (Izaiáš 52:7).

Moji drahí bratia a sestry, dobrá manželka biskupa sa môže čudovať, prečo ju prorok povolal. Svedčím, že ona ani my sa už nemusíme viac čudovať – VÝKRIČNÍK!

Viem, že každý z nás musí vypracovať a uskutočniť svoj vlastný osobný plán hry, aby sme slúžili s nadšením po boku misionárov na plný úväzok – VÝKRIČNÍK!

Svoje svedectvo pripájam k tomu od proroka Josepha Smitha: A teraz, po mnohých svedectvách, ktoré o ňom boli vydané, toto je svedectvo posledné zo všetkých, ktoré my o ňom vydávame: že On žije! (pozri NaZ 76:22). V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.