Sila vytrvať

Starší Richard J. Maynes

Predsedníctvo sedemdesiatnikov

Naša schopnosť vytrvať do konca v spravodlivosti bude priamo úmerná sile nášho svedectva a hĺbke nášho obrátenia.

Každé ráno sa prebúdzame v ústrety novému dňu plnému životných skúšok. Tieto skúšky majú veľa podôb – fyzické skúšky, finančné nezdary, problémy vo vzťahoch, citové skúšky či dokonca boj s vlastnou vierou.

Veľa skúšok, ktorým v živote čelíme, sa dá vyriešiť a prekonať; iné však môže byť ťažké pochopiť a nemožné prekonať, a sprevádzajú nás až do doby, kedy prejdeme do budúceho života. Zatiaľ čo dočasne vytrvávame v skúškach, ktoré môžeme vyriešiť, a ako naďalej vytrvávame aj v skúškach, ktoré vyriešiť nemôžeme, je dôležité si pamätať na to, že duchovná sila, ktorú rozvíjame, nám pomôže úspešne vytrvať vo všetkých životných skúškach.

Bratia a sestry, máme milujúceho Nebeského Otca, ktorý naplánoval našu pozemskú existenciu tak, aby sme mohli individuálne získať ponaučenia, ktoré potrebujeme, aby sme boli hodní večného života v Jeho prítomnosti.

Túto zásadu dokladá príbeh zo života proroka Josepha Smitha. Prorok bol niekoľko mesiacov uväznený s niekoľkými spoločníkmi v Liberty v Missouri. Počas útrap vo väzení prorok žiadal Pána v pokornej modlitbe, aby Svätých zbavil strastí, ktoré mali. Pán vo svojej odpovedi učil proroka Josepha, a aj nás všetkých, že tieto naše skúšky, pokiaľ v nich úspešne vytrváme, budú nakoniec pre naše dobro. Toto je Pánova odpoveď na Josephovu žiadosť:

Syn môj, pokoj buď duši tvojej; protivenstvá tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku;

a potom, ak v tom dobre vytrváš, Boh ťa povýši na výsosti.¹

Nebeský Otec nám pripravil cestu životom tak, aby bola skúškou nášho charakteru. Sme vystavení dobrým aj zlým vplyvom a je nám daná mravná sloboda jednania, aby sme sa sami rozhodli, kadiaľ sa vydáme. Dávny prorok Samuel z Knihy Mormonovej učil: „Ste slobodní; je vám dovolené, aby ste jednali sami za seba; lebo hľa, Boh vám dal poznanie a učinil vás slobodnými.“²

Nebeský Otec tiež vedel, že vzhľadom k našej smrteľnosti sa nebudeme vždy rozhodovať správne a spravodlivo. Pretože nie sme dokonalí a robíme chyby, potrebujeme pri návrate do Jeho prítomnosti pomoc. Túto nevyhnutnú pomoc nám poskytujú učenia Ježiša Krista, Jeho príklad a zmierna obeť. Spasiteľova zmierna obeť umožňuje našu budúcu spásu a povýšenie skrze zásadu pokánia. Ak činíme poctivé a úprimné pokánie, uzmierenie nám môže pomôcť stať sa čistými, zmeniť našu povahu a úspešne vytrvať vo svojich skúškach.

Vytrvalosť je dôležitá zásada v náuke Ježiša Krista. Je dôležitá, pretože kvalita našej večnej budúcnosti je úmerná našej schopnosti vytrvať v spravodlivosti.

V 2. Nefi 31 učí prorok Nefi to, že potom, čo obrdžíme spásny obrad krstu, ktorý obdržal aj Ježiš Kristus, a následne obdržíme dar Ducha Svätého, musíme sa „tlačiť vpred, hodujúc na slove Kristovom, a [vytrvť] do konca, hľa, tak hovorí Otec: Budete mať život večný.“³

Aby sme teda obdržali od Nebeského Otca najväčšie zo všetkých požehnaní, čo je večný život, musíme prijať príslušné obrady, a potom neustále dodržiavať s nimi spojené zmluvy. Inými slovami, musíme úspešne vytrvať.

Naša schopnosť vytrvať do konca v spravodlivosti bude priamo úmerná sile nášho svedectva a hĺbke nášho obrátenia. Keď je naše svedectvo silné a sme skutočne obrátení k evanjeliu Ježiša Krista, naše rozhodnutia budú inšpirované Duchom Svätým, budú zamerané na Krista a budú podporovať túžbu vytrvať v spravodlivosti. Ak je naše svedectvo slabé a naše obrátenie povrchné, je omnoho väčšie riziko, že nás zvedú falošné svetské tradície a budeme sa rozhodovať zle.

Rád by som sa podelil o zážitok, ktorý znázorňuje, aké úsilie je potrebné k fyzickému vytrvaniu, a potom ho porovnal s úsilím nutným k duchovnému vytrvaniu. Po návrate z misie som mal príležitosť hrať basketbal pod vedením jedného uznávaného trénera a spisovateľa na vysokej škole v Kalifornii. Tento tréner považoval za veľmi dôležité, aby boli jeho hráči pred začiatkom basketbalovej sezóny v dobrej kondícii. Jednou z podmienok jeho tréningu, predtým ako mohol ktokoľvek z nás siahnuť na loptu na ihrisku, bolo zabehnúť trasu v cezpoľnom behu v horách neďaleko školy v určitom a veľmi ťažko dosiahnuteľnom čase. Pamätám sa na svoj prvý pokus o zabehnutie tejto trasy bezprostredne po návrate z misijného poľa. Myslel som si, že umriem.

Musel som niekoľko týždňov usilovne trénovať, než som konečne dosiahol čas, ktorý tréner stanovil. Mal som úžasný pocit nielen z toho, že som dokázal trasu zabehnúť, ale tiež že som bol schopný na cieľovej rovinke zrýchliť.

Aby sa vám darilo v basketbale, musíte byť v dobrej kondícii. Byť v dobrej fyzickej kondícii niečo stojí a touto cenou je oddanosť, výdrž a sebadisciplína. Duchovná vytrvalosť tiež niečo stojí. Cena je rovnaká – oddanosť, výdrž a sebadisciplína.

Svedectvo, rovnako ako telo, musí byť v dobrej kondícii, ak chceme, aby nám vydržalo. Ako si teda môžeme udržať svedectvo v dobrej kondícii? Telo nedostaneme do dobrej kondície iba tým, že budeme sledovať basketbal v televízii. Rovnako tak nedostaneme svedectvo do dobrej kondície jednoducho tým, že budeme sledovať generálnu konferenciu v televízii. Musíme študovať základné zásady evanjelia Ježiša Krista, a potom sa musíme zo všetkých síl snažiť podľa nich žiť. Takto sa stávame učeníkmi Ježiša Krista a takto si vybudujeme trvalé svedectvo.

Keď v živote čelíme protivenstvu a máme túžbu napodobňovať vlastnosti Ježiša Krista, je nutné byť duchovne pripravený. Byť duchovne pripravený znamená, že sme v sebe rozvinuli duchovnú vitalitu či silu – budeme duchovne v dobrej kondícii. Budeme v natoľko dobrej duchovnej kondícii, že sa budeme vytrvalo rozhodovať správne. Staneme sa neochvejnými v túžbe a schopnosti žiť podľa evanjelia. Ako povedal neznámy básnik: „Musíte sa stať balvanom, ktorý rieka neodnesie.“

Každý deň čelíme skúškam, a preto je dôležité, aby sme každý deň pracovali na duchovnej vitalite. Keď rozvinieme duchovnú vitalitu, falošné svetské tradície aj každodenné osobné skúšky nebudú mať negatívny vplyv na našu schopnosť vytrvať v spravodlivosti.

Úžasné príklady duchovnej vitality pochádzajú z histórie našej vlastnej rodiny. Medzi mnohými príbehmi o našich predkoch nájdeme príklady, ktoré znázorňujú pozitívne znaky vytrvalosti.

Túto zásadu dokladá aj príbeh z mojej rodinnej histórie. Môj prastarý otec Joseph Watson Maynes sa narodil v roku 1856 v Hulle v Yorkshire v Anglicku. Jeho rodina vstúpila do Cirkvi v Anglicku a potom odišli do Salt Lake City. V roku 1883 sa oženil s Emily Keepovou a mali spolu osem detí. V júni roku 1910 bol Joseph ako 53-ročný povolaný na misiu na plný úväzok. S podporou manželky a ôsmich detí sa vrátil do svojho rodného Anglicka, aby tam slúžil na misii.

Potom, čo verne slúžil asi dva roky, išiel raz so svojím spoločníkom na bicykli na zhromaždenie Nedeľnej školy v Gloucesteri v Anglicku, keď zrazu dostal defekt. Zišiel z bicykla, aby sa pozrel, aká veľká škoda vznikla. Keď videl, že je to vážne a že potrvá nejakú chvíľu, kým to opraví, povedal spoločníkovi, aby vyrazil dopredu a začal nedeľné zhromaždenie a že on príde čoskoro. Hneď ako to dopovedal, zosunul sa na zem. Zomrel na mieste na infarkt.

Joseph Watson Maynes svoju ženu a osem detí už viac neuzrel. Podarilo sa im previezť jeho telo späť do Salt Lake City, kde usporiadali pohreb v aule starej Waterloo Assembly Hall. Starší Anthony W. Ivins z Kvóra dvanástich apoštolov na jeho pohrebe predniesol slová, ktoré nás učia dôležité zásady o živote, smrti a vytrvalosti: „Práve to nám evanjelium dáva – nie imunitu pred smrťou, ale víťazstvo nad smrťou skrze našu nádej v slávne vzkriesenie. … To platí aj pre [Josepha Maynesa]. … Je potešením a radosťou vidieť, že ľudia kladú svoje životy v spravodlivosti, vo viere, verní vo viere.“⁴

Tento príbeh z mojej rodiny ma inšpiruje k tomu, aby som sa snažil nasledovať príklad vytrvalosti a duchovnej vitality svojho prastarého otca. Rovnako tak ma inšpiruje aj viera jeho ženy Emily, ktorej život bol po Josephovej smrti nepochybne obťažkaný mnohými bremenami. Po zvyšok života sa sama starala o osem detí, bola verná vo viere, jej svedectvo bolo silné a jej obrátenie bolo úplné.

Apoštol Pavol prehlásil: „Zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.“⁵ Beh, ktorý je nám na tejto zemi uložený, je vytrvalostný beh plný prekážok. Prekážky v tomto behu sú skúšky, ktoré nás čakajú každý nový deň. Sme tu na zemi, aby sme bežali, aby sme používali mravnú slobodu jednania a rozhodovali sa medzi tým, čo je správne a čo je zlé. Aby sme tento beh ubehli úspešne a so cťou sa vrátili k Nebeskému Otcovi, musíme zaplatiť cenu v podobe oddanosti, vytrvalosti a sebadisciplíny. Musíme sa dostať do dobrej duchovnej kondície. Musíme rozvinúť duchovnú vitalitu. Musíme mať silné svedectvo, ktoré povedie k skutočnému obráteniu, a vďaka tomu v sebe nájdeme vnútorný pokoj a silu potrebnú na to, aby sme vytrvali v akýchkoľvek skúškach.

Nech už sa ráno prebúdzate do akýchkoľvek skúšok, pamätajte na toto: vďaka duchovnej sile, ktorú rozvíjate, a s Pánovou pomocou sa budete môcť na konci behu tešiť z dôvery, ktorú vyjadril apoštol Pavol slovami:

„Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu!

Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.

Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca.“⁶

Svedčím o tom, že skutočne máme milujúceho Nebeského Otca, a svedčím o Jeho veľkom a večnom pláne šťastia, ktorý nás priviedol na túto zem v tejto dobe. Kiež nás všetkých Duch Pána inšpiruje k tomu, aby sme v sebe rozvíjali silu vytrvať. V mene Ježiša Krista, amen.