Plač Jeremiášov: vyvarujte sa pred porobou

Starší Quentin L. Cook

Kvórum dvanástich apoštolov

Našou úlohou je vyvarovať sa akejkoľvek poroby, pomáhať Pánovi zhromažďovať Jeho vyvolených a obetovať sa pre dorastajúce pokolenie.

Na začiatku nášho manželstva sme sa s Mary rozhodli, že ak to bude možné, budeme si vyberať také akcie, na ktoré budeme môcť chodiť spoločne. Nechceli sme tiež príliš zaťažovať náš rozpočet. Mary má rada hudbu a celkom isto sa obávala, že by som mohol klásť veľký dôraz na športové akcie, a tak si vynútila, že pokiaľ ide o platené akcie, na každý platený športový zápas pripadnú dva muzikály, opery alebo kultúrne akcie.

Spočiatku som tým operám vzdoroval, ale časom som zmenil názor. Obzvlášť som si obľúbil opery od Giuseppe Verdiho.¹ Tento týždeň bude 200. výročie jeho narodenia.

V mladosti bol Verdi fascinovaný prorokom Jeremiášom a v roku 1842, keď mal 28 rokov, sa preslávil operou Nabucco, čo je talianska skrátená verzia mena Nebúkadnecar, ktorý bol babylonským kráľom. V tejto opere sa objavujú myšlienky zo starozákonných kníh Jeremiáša, Žalospevov a Žalmov. Opera je o dobytí Jeruzalemu a o zajatí a porobe Židov. Dojímavá a inšpirujúca pasáž nazvaná „Zbor židovských otrokov“ je inšpirovaná 137. Žalmom. Začiatok tohto žalmu v našich písmach znie veľmi dramaticky: „Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion.“

Rád by som dnes hovoril o rôznych formách poroby a zajatia. Budem porovnávať niektoré dnešné pomery s pomermi v Jeremiášovej dobe, pred pádom Jeruzalema. Zatiaľ čo budem dvíhať varovný hlas, som vďačný za to, že väčšina členov Cirkvi sa spravodlivo vyhýba správaniu, ktoré bolo pre Pána také neprijateľné v Jeremiášovej dobe.

Jeremiášove proroctvá a žalospevy sú pre Svätých neskorších dní dôležité. Jeremiáš a Jeruzalem v jeho dobe tvorí historické pozadie prvých kapitol v Knihe Mormonovej. Jeremiáš bol súčasník proroka Lechího.² Pán informoval Jeremiáša o jeho predustanovení pozoruhodnými slovami: „Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa; skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka.“³

Lechí mal od Pána iné povolanie, poslanie a poverenie. Nebol povolaný v mladosti, ale v dospelosti. Spočiatku pozdvihoval varovný hlas, ale potom, čo verejne hlásal to isté posolstvo ako Jeremiáš, Pán Lechímu prikázal, aby vzal rodinu a odišiel do pustatiny.⁴ Vďaka tomu Lechí požehnal nielen svoju rodinu, ale všetkých ľudí.

Počas rokov pred zničením Jeruzalema⁵ sú slová, ktoré Pán povedal Jeremiášovi, dosť znepokojivé. Povedal:

„Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. …

… opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.“⁶

Keď Pán hovoril o pohromách, ktoré dopadnú na obyvateľov Jeruzalema, nariekal: „Prešla žatva, pominulo leto, a [oni nie sú] zachránení.“⁷

Božím zámerom je, aby sa muži a ženy mohli slobodne rozhodovať medzi dobrom a zlom. Keď sa zlé rozhodnutia stanú prevažujúcim znakom určitej kultúry alebo národa, má to závažné následky v tomto živote, aj v živote, ktorý príde. Ľudia môžu byť zotročení alebo môžu uviesť sami seba do poroby nielen v dôsledku škodlivých a návykových látok, ale aj v dôsledku škodlivých filozofií, ktoré ich odvádzajú od spravodlivého života.

Odvracanie sa od uctievania pravého a živého Boha, a naopak uctievanie falošných bohov, ako sú bohatstvo a svetská sláva, a nemorálne a nespravodlivé správanie, majú za následok porobu a všetky jej zákerné prejavy. Patrí medzi ne duchovná, fyzická a aj intelektuálna poroba, a niekedy spôsobujú aj záhubu. Jeremiáš aj Lechí tiež učili, že tí, ktorí sú spravodliví, musia pomáhať Pánovi budovať Jeho Cirkev a kráľovstvo a zhromažďovať rozptýlený Izrael.⁸

Tieto posolstvá sa opakovali a boli znova zdôrazňované po celé stáročia vo všetkých dispenzáciách. A sú ústredným bodom znovuzriadenia evanjelia Ježiša Krista v tejto poslednej dispenzácii.

Zajatie Židov a rozptýlenie kmeňov Izraela, vrátane desiatich kmeňov, sú významné náukové faktory v znovuzriadení evanjelia. Desať stratených kmeňov Izraela vytvorilo Severné kráľovstvo Izraela a bolo odvedených do zajatia do Asýrie v roku 721 pred Kristom. Odišli do severných krajín.⁹ Desiaty článok našej viery hovorí: „Veríme v doslovné zhromaždenie Izraela a v znovuzriadenie desiatich kmeňov.“¹⁰ Tiež veríme, že súčasťou zmluvy, ktorú Pán uzatvoril s Abrahámom, je to, že nebude požehnaná len rodová línia Abraháma, ale všetci ľudia na zemi. Ako povedal Starší Russel M. Nelson, zhromažďovanie „nie je záležitosťou fyzického miesta; je to záležitosť osobného záväzku. Ľudia môžu byť privedení k poznaniu Pána [3. Nefi 20:13] bez toho, aby opustili svoju krajinu.“¹¹

Naša náuka je jasná: „Pán rozptýlil a sužoval dvanásť kmeňov Izraela pre ich nespravodlivosť a vzburu. Ale Pán tiež využil toto rozptýlenie svojho vyvoleného ľudu medzi národmi sveta, aby týmto národom požehnal.“¹²

Z tohto tragického obdobia získavame cenné ponaučenia. Máme sa zo všetkých síl snažiť vyvarovať hriechu a vzbury, ktoré vedú k porobe.¹³ Tiež si uvedomujeme, že spravodlivý život je podmienkou k tomu, aby sme mohli Pánovi pomáhať pri zhromažďovaní Jeho vyvolených a pri doslovnom zhromažďovaní Izraela.

Poroba, zajatie, závislosť a nevoľníctvo na seba berú rôzne podoby. Môže sa jednať o doslovné fyzické otroctvo, ale môže sa tiež jednať o stratu alebo narušenie mravnej slobody jednania, čo môže brzdiť náš pokrok. Jeremiáš jasne hovorí, že nespravodlivosť a vzbura boli hlavnými dôvodmi zničenia Jeruzalema a babylonského zajatia.¹⁴

Rovnako zhubné pre ľudského ducha sú aj iné formy poroby. Mravnú slobodu jednania je možné zneužívať mnohými spôsobmi.¹⁵ Budem hovoriť o štyroch spôsoboch, ktoré sú v dnešnej kultúre obzvlášť škodlivé.

Po prvé, porobu spôsobujú závislosti, ktoré obmedzujú slobodu jednania, odporujú mravným zásadám a ničia zdravie. Dopady drog a alkoholu, nemorálnosti, pornografie, hazardných hier, finančného útlaku a ďalších súžení sú pre tých, ktorí sú v ich zajatí, aj pre celú spoločnosť, bremenom takým obrovským, že je skoro nemožné ho akokoľvek vyčísliť.

Po druhé, závislosti alebo záľuby, ktoré napriek tomu, že v podstate nie sú zlé, môžu pohlcovať náš drahocenný prídel času, ktorý by inak bolo možné využiť na dosahovanie cnostných cieľov. Medzi ne patrí nadmerné zaoberanie sa sociálnymi sieťami, videohrami a digitálnymi hrami, športom, rekreáciou a mnohými ďalšími vecami.¹⁶

To, koľko času venujeme rodine, je jednou z najväčších výziev, ktorým vo väčšine kultúr čelíme. V dobe, kedy som bol v našej právnickej firme jediným členom Cirkvi, mi jedna právnička vysvetľovala, ako sa neustále cíti ako žonglér, ktorý sa snaží udržať vo vzduchu tri loptičky. Jedna bola jej právnická prax, druhá manželstvo a tretia deti. Takmer sa vzdala snahy nájsť si nejaký čas na seba. Veľmi ju znepokojovalo, že jedna z loptičiek bola vždy na zemi. Navrhol som jej, že sa stretneme s ostatnými a pohovoríme si o svojich prioritách. Prišli sme k tomu, že prvoradým dôvodom toho, prečo pracujeme, je uživiť rodinu. Zhodli sme sa, že zarábanie peňazí nie je ani zďaleka také dôležité ako naša rodina, ale chápali sme, že je úplne nevyhnutné pomáhať našim klientom podľa našich najlepších schopností. Diskusia sa potom stočila k tomu, čo sme robili v práci a čo nebolo nevyhnutné, a čo sa nezlučovalo s tým, ako si vyhradiť čas pre rodinu. Boli sme nútení tráviť v práci čas, ktorý nebol nevyhnutný?¹⁷ Rozhodli sme sa, že naším cieľom bude vytvoriť pre ženy a mužov také prostredie, ktoré bude brať ohľad na rodinu. Stojme na čele snahy chrániť čas vyhradený pre rodinu.

Po tretie, najrozšírenejšou formou poroby v dnešnej dobe aj v celej histórii sú ideológie alebo politické názory, ktoré nie sú v súlade s evanjeliom Ježiša Krista. Nahrádzanie pravdy evanjelia ľudskými filozofiami nás môže odvádzať od jednoduchosti Spasiteľovho posolstva. Keď apoštol Pavol navštívil Atény, snažil sa učiť druhých o vzkriesení Ježiša Krista. O tejto snahe čítame v Skutkoch: „Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“¹⁸ Keď si zástup ľudí vypočul jednoduchú náboženskú podstatu Pavlovho posolstva, ktoré nebolo ničím novým, zavrhli ho.

Toto je typické aj pre našu dobu, kedy sú pravdy evanjelia často zavrhované alebo prekrúcané, aby boli intelektuálne príťažlivejšie alebo zlučiteľné s aktuálnymi kultúrnymi trendmi a intelektuálnymi názormi. Ak nie sme opatrní, môžu nás tieto trendy polapiť a môžeme sa ocitnúť v intelektuálnej porobe. Dnes existuje veľa hlasov, ktoré hovoria ženám, ako majú žiť.¹⁹ Často si vzájomne protirečia. Obzvlášť znepokojujúce sú názory, ktoré kritizujú alebo ponižujú ženy, ktoré sa rozhodli priniesť obete nutné k tomu, aby mohli byť matkami, učiteľkami, živiteľkami alebo kamarátkami detí.

Pred niekoľkými mesiacmi nás navštívili naše dve najmladšie vnučky – každá iný týždeň. Bol som doma a išiel som otvoriť. Moja manželka Mary bola v inej miestnosti. Potom, čo sme sa objali, povedali vnučky v obidvoch prípadoch takmer to isté. Rozhliadli sa dookola a povedali: „Aké úžasné je byť u starej mamy. Kde je starká?“ Síce som im to nepovedal, ale napadlo mi: „Nie ste snáď tiež u starého otca?“ Ale uvedomil som si, že keď som bol malý, naša rodina tiež chodievala k starej mame. Spomenul som si na slová jednej známej piesne: „Cez rieky a lesy ideme tam, kde býva naša stará mama.“

Dovoľte mi jasne povedať, že som nadšený z toho, aké vzdelávacie a iné príležitosti sú ženám dostupné. Cením si to, že vo väčšine sveta sa vďaka moderným vymoženostiam obmedzila náročná práca a domáca drina žien a že ženy majú nesmierny prínos v každom odbore svojho snaženia sa. Pokaľ ale dovolíme našej kultúre, aby obmedzovala oný výnimočný vzťah, ktorý majú deti so svojou matkou, starou matkou a ďalšími ženami, ktoré sa o ne starajú, budeme to ľutovať.

Po štvrté, vplyvy, ktoré sa stavajú proti náboženským zásadám, ktoré druhí úprimne zastávajú, môžu vyústiť do poroby. Jednou z najodpornejších podôb týchto vplyvov je situácia, kedy sú spravodliví ľudia, ktorí sa cítia byť za svoje jednanie zodpovední Bohu, nútení robiť niečo v rozpore s ich presvedčením – napríklad zdravotníci sú nútení rozhodovať sa medzi tým, či budú proti svojmu svedomiu pomáhať pri potratoch, alebo či prídu o prácu.

Členovia Cirkvi sú relatívne malá menšina aj vtedy, keď spolupracujú s ľuďmi, ktorí majú podobné názory. Bude ťažké zmeniť celú spoločnosť, ale musíme sa snažiť zlepšovať mravnú kultúru, ktorá nás obklopuje. Svätí neskorších dní v každej krajine majú byť dobrými občanmi, majú sa zapájať do občianskych záležitostí, vzdelávať sa ohľadom rôznych otázok a majú chodiť voliť.

Prvoradý dôraz máme vždy klásť na to, aby sme priniesli akúkoľvek obeť nutnú k tomu, aby sme chránili svoju rodinu a dorastajúce pokolenie.²⁰ Veľká väčšina z nich doposiaľ nie je v zajatí závažných závislostí alebo falošných ideológií. Musíme im pomôcť, aby sa stali imúnnymi voči svetu, ktorý je veľmi podobný Jeruzalemu, ktorý zažili Lechí a Jeremiáš. Tiež ich musíme pripraviť na uzavretie a dodržiavanie posvätných zmlúv a na to, aby boli poprednými vyslancami, ktorí budú pomáhať Pánovi budovať Jeho Cirkev a zhromažďovať rozptýlený Izrael a Pánových vyvolených, nech už sú kdekoľvek.²¹ Ako sa krásne píše v Náuke a zmluvách: Spravodliví budú zhromaždení z prostriedku všetkých národov a prídu do Sionu, spievajúc piesne večnej radosti.²²

Našou úlohou je vyvarovať sa akejkoľvek poroby, pomáhať Pánovi zhromažďovať Jeho vyvolených a obetovať sa pre dorastajúce pokolenie. Musíme vždy pamätať na to, že nemôžeme spasiť sami seba. Sme slobodní vďaka láske, milosti a zmiernej obeti Spasiteľa. Keď Lechího rodina ušla, viedlo ich Pánovo svetlo. Pokiaľ budeme verní Jeho svetlu a budeme nasledovať Jeho prikázania a spoliehať sa na Jeho zásluhy, vyvarujeme sa duchovnej, fyzickej a aj intelektuálnej poroby, vrátane nárekov kvôli putovaniu v pustatine, lebo On je mocný, aby spasil.

Vyvarujme sa zúfalstva a utrpenia tých, ktorí upadajú do zajatia a už nemôžu spievať piesne Sionu. V mene Ježiša Krista, amen.