Mojim vnúčatám
Prezident Henry B. Eyring
Prvý radca v Prvom predsedníctve
Je tu jedno zastrešujúce prikázanie, ktoré nám pomôže vyrovnať sa s problémami a povedie nás priamo k jadru šťastného rodinného života.
Tento rok uzatvoria manželstvo naše prvé dve vnúčatá. Za niekoľko málo rokov sa desať ich bratrancov a sesterníc asi tiež dostanú vo svojom živote do bodu, kedy prejdú do úžasného sveta vytvárania rodiny.
Tieto šťastné vyhliadky ma prinútili hlboko sa zamyslieť, keď ma vnučky požiadali o radu. V podstate sa opýtali: „Aké moje rozhodnutia povedú k tomu, aby som bola šťastná?“ A naopak: „Aké moje rozhodnutia pravdepodobne povedú k tomu, že budem nešťastná?“
Nebeský Otec stvoril každého z nás ako jedinečnú bytosť. Žiadni dvaja z nás nemajú tie isté skúsenosti. Žiadne dve rodiny nie sú rovnaké. Takže nie je prekvapujúce, že je ťažké poradiť niekomu, ako sa rozhodnúť pre šťastie v rodinnom živote. Avšak milujúci Nebeský Otec určil rovnakú cestu vedúcu k šťastiu všetkým Svojim deťom. Či už sú naše osobné vlastnosti alebo skúsenosti, ktoré získame, akékoľvek, existuje iba jeden jediný plán šťastia. Tým plánom je riadiť sa všetkými Božími prikázaniami.
Pre každého z nás, vrátane mojich vnúčat, ktoré premýšľajú o manželstve, je tu jedno zastrešujúce prikázanie, ktoré nám pomôže vyrovnať sa s problémami a povedie nás priamo k jadru šťastného rodinného života. Platí pre všetky vzťahy bez ohľadu na okolnosti. Opakuje sa v písmach a v učení novodobých prorokov. Takto je Pánova rada všetkým tým, ktorí spolu chcú navždy žiť v láske a šťastí, zapísaná v Biblii:
„A jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou:
Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone?
Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.
To je veľké a prvé prikázanie.
A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.
Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.“1
Na základe oného jednoduchého prehlásenia nie je ťažké zhrnúť všetko, čo som sa naučil o rozhodnutiach, ktoré vedú k šťastiu v rodine. Začnem otázkou: „Ktoré rozhodnutia ma viedli k tomu, aby som miloval Pána celým srdcom, dušou a mysľou?“ Pre mňa to znamenalo rozhodnúť sa byť tam, kde som cítil radosť z odpustenia skrze Pánovo uzmierenie.
Pred mnohými rokmi som v Albuquerque v Novom Mexiku pokrstil mladého muža, ktorého som učil so svojím misionárskym spoločníkom. Ponoril som toho mladého muža do vody a znova ho zdvihol. Musel byť skoro taký vysoký ako ja, pretože mi hovoril priamo do ucha. Voda z krstiteľnice a slzy mu stekali po tvári, keď s radosťou v hlase povedal: „Som čistý, som čistý.“
Rovnaké slzy šťastia som videl aj v očiach ženy, ktorá opisovala slová jedného apoštola Božieho. Po dôkladnom a dojemnom rozhovore jej povedal: „V mene Pána ti odpúšťam. On ti dá uistenie o Svojom odpustení vo Svojom vlastnom čase a Svojím vlastným spôsobom.“ A tak sa aj stalo.
Bol som svedkom toho, prečo Pán hovorí, že keď sú človeku odpustené hriechy, On už na ne nepamätá. Mocou uzmierenia sa ľudia, ktorých dobre poznám a mám ich rád, znovuzrodili a následky ich hriechov boli zahladené. Moje srdce je naplnené láskou k Spasiteľovi a k milujúcemu Otcovi, ktorý Ho poslal.
Toto veľké požehnanie sa dostaví vždy, keď povzbudzujem ľudí, na ktorých mi záleží, aby išli k Spasiteľovi a požiadali Ho o úľavu od bolesti, o úľavu, ktorú môže poskytnúť jedine On. Preto povzbudzujem tých, ktorých mám rád, aby prijali a zvelebovali každé povolanie, ktoré im je v Cirkvi ponúknuté. Toto rozhodnutie je jedným z najdôležitejších kľúčov k rodinnému šťastiu.
Vonkajšie vplyvy nás v každej fáze života môžu pokúšať, aby sme odmietali či zanedbávali povolanie slúžiť Spasiteľovi. Môže to spôsobiť, že sa ocitneme v duchovnom nebezpečenstve my sami, náš manželský partner aj naša rodina. Niektoré povolania sa môžu zdať nedôležité, ale môj život aj moja rodina sa zmenili k lepšiemu, keď som prijal povolanie učiť kvórum diakonov. Pociťoval som lásku týchto diakonov k Spasiteľovi a Jeho lásku k nim.
Videl som to v živote bývalého prezidenta kolu a misie, keď bol povolaný ako poradca kvóra učiteľov. Viem o ďalšom mužovi, ktorý býval biskupom, a potom aj územným sedemdesiatnikom, a ktorého Pán využil, aby pomáhal v kvóre učiteľov chlapcovi, ktorý bol zranený pri nehode. Zázraky prameniace z onej služby sa dotkli života mnohých, vrátane toho môjho, a posilnili ich lásku k Spasiteľovi.
Pri službe druhým budeme s najväčšou pravdepodobnosťou prosiť o spoločenstvo Ducha Svätého. Úspech v službe Pánovi so sebou vždy nesie zázraky, ktoré sa vymykajú našim schopnostiam. O tom, že je to pravda, vie rodič s dieťaťom, ktoré prechádza obdobím veľkého vzdoru, aj navštevujúca učiteľka, za ktorou príde pre útechu žena, ktorej manžel povedal, že ju opúšťa. Obaja títo služobníci sú vďační za to, že sa v to ráno modlili, aby im Pán zoslal ako spoločníka Ducha Svätého.
Jedine vďaka spoločenstvu Ducha Svätého môžeme dúfať, že budeme spojení v rovnocennom manželskom zväzku bez sporov. Videl som, ako je toto spoločenstvo dôležité pre manželské šťastie. Zázrak, keď sa dvaja stávajú jedným, si žiada nebeskú pomoc a zaberie nejaký čas. Naším cieľom je žiť navždy spolu v prítomnosti Nebeského Otca a Spasiteľa.
Môj otec a mama sa od seba veľmi líšili. Moja mama bola speváčka a umelkyňa. Otec miloval chémiu. Raz na symfonickom koncerte mamu prekvapilo, keď otec vstal a chystal sa odísť ešte predtým, než začal potlesk. Mama sa ho opýtala, kam ide. Vo všetkej nevinnosti odpovedal: „Však už to skončilo, nie?“ Bol to jedine jemný vplyv Ducha Svätého, ktorý ho tam s ňou priviedol a privádzal ho na koncerty znova a znova.
Moja mama žila 16 rokov v New Jersey, aby otec mohol zabezpečovať rodinu vďaka tomu, že pracoval ako vedecký pracovník a učil chémiu. Odlúčenie od jej ovdovelej matky a nevydatej sestry, ktorá sa o ňu starala na starej rodinnej farme, bolo pre ňu obeťou. Obe zomreli v dobe, kedy bola mama ďaleko v New Jersey. To boli jediné chvíle, kedy som videl mamu plakať.
Po rokoch potom otcovi ponúkli prácu v Utahu. Opýtal sa mamy, znova so všetkou nevinnosťou: „Mildred, čo myslíš, že by som mal urobiť?“
Odpovedala mu: „Čo bude podľa teba najlepšie, Henry.“
A tak ponuku odmietol. Na druhý deň ráno mu napísala list; kiež by som ho ešte mal! Spomínam si, že mu povedala: „Neotváraj ho tu. Choď do kancelárie a otvor ho tam.“ Začínal výčitkou. Pred rokmi jej sľúbil, že pokiaľ to bude niekedy možné, zaistí, aby mohla žiť blízko svojej rodiny. Prekvapilo ho, ako ju to podráždilo. Nespomenul si na to, po čom v srdci túžila. Okamžite poslal správu, že ponuku prijíma.
Opýtal sa jej: „Mildred, prečo si mi to nepovedala?“
Odvetila: „Mal si si to pamätať.“
O presťahovaní do Utahu vždy hovoril ako o svojom vlastnom rozhodnutí, nikdy nie tak, že by preto obetoval svoju profesijnú kariéru. Zažili zázrak, kedy sa dvaja stávajú jedným. Bolo by bývalo lepšie, keby Duch Svätý otcovi pripomenul sľub, ktorý mame pred rokmi dal. Ale on umožnil Duchu Svätému, aby mu obmäkčil srdce, aby sa tak jej rozhodnutie stalo jeho rozhodnutím.
Nebeský Otec má dokonalú predvídavosť, pozná každého z nás a pozná aj našu budúcnosť. Vie, akými ťažkosťami budeme prechádzať. Poslal Svojho Syna, aby trpel, a mohol tak poznať, ako nám pomôcť v našich skúškach.
Vieme, že Nebeský Otec má v tomto svete duchovné deti, ktoré sa niekedy rozhodnú pre hriech a veľký zármutok. Preto poslal svojho Prvorodeného, aby sa stal naším Vykupiteľom – bol to najväčší skutok lásky v celom vesmíre. Preto musíme očakávať, že bude potrebná Božia pomoc a čas, aby sme sa zušľachtili pre večný život, kedy budeme môcť prebývať so svojím Otcom.
Život v rodine nás podrobí skúške. Jedným z dôvodov, prečo nám Boh dal dar života v smrteľnosti je posilniť nás tým, že budeme prechádzať skúškami. To platí obzvlášť v rodinnom živote, v ktorom nachádzame veľkú radosť aj veľký zármutok a problémy, ktoré sa občas môžu zdať nad naše sily.
Prezident George Q. Cannon povedal o tom, ako Boh pripravil mňa, vás a naše deti na skúšky, ktorým budeme čeliť, toto: „Niet nikoho, na koho by nebola vynaložená Božia láska. Niet jediného z nás, o koho by sa Boh nestaral a koho by nemiloval. Niet jediného z nás, koho by netúžil spasiť a pre koho by nenašiel spôsob, ako to dosiahnuť. Niet jediného z nás, kvôli komu by nerozkázal Svojim anjelom. Vo svojich očiach aj v očiach druhých ľudí môžeme byť bezvýznamní a opovrhnutia hodní, ale pravdou je, že sme deti Božie a že Boh skutočne vydal rozkazy Svojim anjelom – neviditeľným bytostiam disponujúcim silou a mocou – a oni nad nami bdejú a starajú sa o nás.“2
To, čo učil prezident Cannon je pravda. Budete potrebovať toto uistenie, rovnako ako ho potrebujem ja a spolieham sa naň.
S vierou som sa modlil, aby sa niekto, koho som mal rád, snažil pocítiť moc uzmierenia. S vierou som sa modlil, aby mu ľudskí anjeli prišli na pomoc, a oni prišli.
Boh pripravuje prostriedky pre záchranu každého zo Svojich detí. Pre mnohých to znamená ocitnúť sa v spoločnosti brata alebo sestry, alebo starého rodiča, ktorý ich miluje bez ohľadu na to, čo robia.
Pred rokmi jeden môj priateľ hovoril o svojej starej mame. Prežila naplnený život a bola vždy verná Pánovi a Jeho Cirkvi. Ale jeden z jej vnukov sa vydal na dráhu zločinu. Nakoniec skončil vo väzení. Môj priateľ hovoril, ako jeho stará mama, keď išla po diaľnici navštíviť svojho vnuka do väzenia, mala oči plné sĺz a úzkostne sa modlila: „Snažila som sa viesť dobrý život. Prečo ma teda musela postretnúť táto tragédia, kedy sa zdá, že si môj vnuk zničil život?“
Na myseľ jej prišla táto odpoveď: „Dal som ti ho, pretože som vedel, že ho dokážeš a budeš milovať bez ohľadu na to, čo urobil.“
Je to pre nás všetkých úžasné ponaučenie. Život milujúcich rodičov, starých rodičov a všetkých služobníkov Božích nebude v tomto upadajúcom svete jednoduchý. Nemôžeme prinútiť deti Božie, aby sa rozhodli pre cestu vedúcu ku šťastiu. Boh to nemôže učiniť, pretože nám dal slobodnú vôľu.
Nebeský Otec a Jeho Milovaný Syn milujú všetky deti Božie bez ohľadu na to, čo sa rozhodnú robiť alebo čím sa stávajú. Spasiteľ zaplatil cenu za všetky hriechy, bez ohľadu na to, aké ohavné sú. Dokonca pretože musí existovať spravodlivosť, je daná aj príležitosť pre milosrdenstvo, ktoré túto spravodlivosť neokradne.
Alma túto nádej opísal svojmu synovi Koriantonovi týmito slovami: „Takže, podľa spravodlivosti nemohol byť plán vykúpenia uskutočnený, iba ak pod podmienkou, že ľudia budú činiť pokánie v tomto skúšobnom stave, áno, v tomto prípravnom stave; lebo keby nebolo tejto podmienky, milosrdenstvo by nemohlo mať pôsobnosť, bez toho aby zničilo dielo spravodlivosti. Teraz, dielo spravodlivosti nemohlo byť zničené; keby to tak bolo, Boh by prestal byť Bohom.“3
Moje posolstvo pre moje vnúčatá a pre všetkých z nás, ktorí sa snažíme vytvoriť večnú rodinu, je to, že verní majú záruku radosti. Ešte predtým ako bol stvorený svet, milujúci Otec v nebi a Jeho Milovaný Syn milovali tých, o ktorých vedeli, že zblúdia, a pracovali s nimi. Boh ich bude milovať navždy.
Máte výhodu v tom, že viete, že sa dozvedeli o pláne spásy vďaka tomu, čo sa naučili v duchovnom svete. Vy aj oni ste boli dostatočne verní, aby vám bolo dovolené prísť na tento svet, zatiaľ čo mnohým iným sa to nepodarilo.
S pomocou Ducha Svätého sa rozpomenieme na všetky pravdy. Nemôžeme to vnútiť ostatým, ale môžeme im ukázať, ako to pôsobí v našich životoch. Vždy môžeme čerpať odvahu z istoty, že sme kedysi všetci prežívali radosť z toho, že sme spolu ako členovia milovanej rodiny Nebeského Otca. S pomocou Božou môžeme všetci znova pocítiť onú nádej a radosť. Modlím sa, aby to tak mohlo byť pre všetkých z nás, v mene Pána Ježiša Krista, amen.