Modlím sa, aby nás použil

Sharon Eubanková

Prvá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci

Malé úsilie má kolektívne veľký dopad, pričom sa zveľaďuje mnoho jednotlivých vecí, ktoré robíme ako učeníci Ježiša Krista.

Tento koláčik, ktorý sa vyrába z lístkového cesta a pistáciových orieškov, je poďakovaním. Vyrobila ho rodina Kadadovcov, ktorá desaťročia vlastnila tri pekárne v sýrskom Damasku. Keď prišla vojna, blokády znemožnili, aby sa do ich časti mesta dostalo jedlo a iné potreby. Kadadovci začali hladovať. Keď bola ich situácia najzúfalejšia, charitatívna organizácia Latter-day Saint Charities a veľmi odvážni zamestnanci organizácie Rahma Worldwide začali každý deň podávať teplé jedlo a tiež mlieko pre malé deti. Po tomto ťažkom období sa život rodiny – ako aj ich pekárne – opäť začal v novej krajine.

Prednedávnom dorazila do cirkevných kancelárií škatuľa koláčikov s nasledujúcou správou: „Vyše dva mesiace sa nám podarilo dostávať jedlo z vývarovne Rahma–Latter-day Saint [Charities] kitchen. Bez neho by sme vyhladovali na smrť. Prosím, prijmite túto … ochutnávku z môjho obchodu ako malé vyjadrenie vďaky. Prosím Boha Všemohúceho, aby vás požehnal … vo všetkom, čo robíte.“¹

Koláčik vďačnosti a spomienky. Je určený vám. Všetkým, ktorí sa modlili potom, čo si v správach pozreli reportáž, všetkým, ktorí vykonávali dobrovoľnícku činnosť, keď sa im to nehodilo, alebo všetkým, ktorí darovali peniaze do humanitárneho fondu veriac, že to pomôže, vďaka.

Božská zodpovednosť starať sa o chudobných

Cirkev Ježiša Krista má poverenie od Boha starať sa o chudobných.² Je to jeden z pilierov diela spásy a povýšenia.³ Čo platilo v časoch Almu zaiste platí aj pre nás: „A tak za týchto priaznivých okolností neodohnali nikoho, kto bol nahý alebo kto bol hladný, alebo kto bol smädný, alebo kto bol chorý, alebo o koho nebolo postarané; a nelipli srdcom svojím na bohatstve; takže boli štedrí ku všetkým, ako ku starým, tak k mladým, ako k porobeným, tak k slobodným, ako k mužom, tak k ženám, či už mimo cirkev alebo z cirkvi, nehľadiac na osobu toho, kto bol v núdzi.“⁴

Cirkev odpovedá na toto poverenie širokým spektrom spôsobov vrátane:

inšpirovanej služby, ktorú vykonávame v Združení pomoci, kňazských kvórach a triedach;
pôstu a používania pôstnych obetí;
fariem a konzervární pre sociálne zabezpečenie;
prijímacích centier pre imigrantov;
pomoci väzňom;
cirkevného humanitárneho úsilia;
a aplikácie JustServe, tam kde je dostupná, ktorá spája dobrovoľníkov s príležitosťami služby.

Toto všetko sú spôsoby, zorganizované cez kňazstvo, pri ktorých malé úsilie má kolektívne veľký dopad, pričom sa zveľaďuje mnoho jednotlivých vecí, ktoré robíme ako učeníci Ježiša Krista.

Proroci majú správcovstvo nad celou zemou

Proroci majú poverenie starať sa o celú zem, nielen o členov Cirkvi. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, ako osobne a oddane berie Prvé predsedníctvo toto poverenie. Keďže potreby rastú, Prvé predsedníctvo nás poverilo, aby sme podstatne zvýšili humanitárnu pomoc. Zaujímajú sa o najväčšie trendy a najmenšie podrobnosti.

Prednedávnom sme im doniesli jeden z ochranných zdravotníckych oblekov, ktoré ušila organizácia Beehive Clothing pre nemocnice, aby ich používali počas pandémie. Prezidenta Russella M. Nelsona to ako lekára veľmi zaujímalo. Nechcel ho len vidieť. Chcel si ho vyskúšať – skontrolovať manžety, dĺžku a spôsob zaväzovania vzadu. Neskôr nám s emóciou vo svojom hlase povedal: „Keď sa počas vašich pridelení stretávate s ľuďmi, poďakujte im za ich obete, ich dary a ich inšpirovanú službu v mene Pána.“

Humanitárna správa

Po usmernení od prezidenta Nelsona vám podávam správu o tom, ako Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní reaguje na hurikány, zemetrasenia, vysídľovanie utečencov – a dokonca pandémiu – vďaka dobrote Svätých neskorších dní a mnohým priateľom. Hoci sa pomoc Cirkvi v priebehu minulých 18 mesiacov určite najviac sústredila na vyše 1 500 projektov v súvislosti s COVID-19, Cirkev tiež reagovala na 933 prírodných katastrof a utečeneckých kríz vo vyše 108 krajinách. Ale štatistiky nedokážu vypovedať celý príbeh. Dovoľte mi podeliť sa o štyri krátke príklady, aby som názorne ukázala aspoň trošku z toho, čo robíme.

Pomoc Južnej Afrike v čase vírusu COVID

Šestnásťročná Dieke Mphutiová z Welkom v Južnej Afrike prišla pred rokmi o rodičov, a preto sa musela sama starať o troch mladších súrodencov. Vždy bolo pre ňu skľučujúce zabezpečiť dosť jedla, ale kvôli nedostatku dodávok a karanténam z dôvodu COVIDu to bolo takmer nemožné. Často boli hladní a pretĺkali sa životom len vďaka štedrosti susedov.

Jedno slnečné ráno v auguste 2020 Dieke prekvapilo zaklopanie na dvere. Otvorila ich a zbadala dvoch neznámych – jeden bol zástupca Cirkvi z oblastnej kancelárie v Johannesburgu a druhý bol úradník z juhoafrického Oddelenia sociálneho rozvoja.

Tieto dve organizácie začali spolupracovať, aby priniesli jedlo do rizikových domácností. Dieke odľahlo, keď zbadala kopec kukuričnej múky a iných základných potravín, ktoré boli zakúpené z cirkevných humanitárnych fondov. Tie jej pomohli postarať sa o jej rodinu na niekoľko týždňov, kým začal byť pre ňu dostupný balík štátnej pomoci.

Príbeh Dieke je jedným z tisícov takýchto skúseností, ktoré sa dejú po celom svete v čase pandémie COVID vďaka vašim posvätným príspevkom.

Pomoc Afgancom na základni Ramstein

Všetci sme v správach videli nedávne fotografie – tisíce evakuovaných, ktorí odlietajú z Afganistanu. Mnoho ich prišlo na letecké základne či na iné dočasné miesta v Katare, Spojených štátoch, Nemecku a Španielsku pred pokračovaním do ich konečného cieľa. Mali okamžité potreby a Cirkev reagovala so zásobami a dobrovoľníkmi. Na leteckej základni Ramstein v Nemecku Cirkev poskytla početné dary plienok, detskej výživy, jedla a topánok.

Niektoré sestry zo Združenia pomoci si všimli, že mnohé Afganky používali košele svojich manželov, aby si zakryli hlavy, pretože ich tradičné pokrývky hlavy im boli v zmätku na kábulskom letisku strhnuté z hlavy. V skutku priateľstva, ktorý prekračoval náboženské či kultúrne hranice, sa stretli sestry prvého zboru v Ramsteine, aby pre Afganky ušili tradičné moslimské oblečenie. Sestra Bethani Halls povedala: „Počuli sme, že ženy potrebovali modlitebné oblečenie, takže šijeme, aby sa pri modlitbe cítili [príjemne].“⁵

Pomoc pri zemetrasení na Haiti

Tento nasledujúci príklad ukazuje, že nemusíte byť bohatí alebo starí, aby ste boli nástrojom pre dobro. Osemnásťročná Marie „Djadjou“ Jacquesová je zo zboru Cavaillon na Haiti. Keď v auguste prišlo zničujúce zemetrasenie blízko jej mesta, dom jej rodiny bol jedným z desiatok tisícov budov, ktoré sa zrútili. Je takmer nemožné predstaviť si zúfalstvo po strate svojho domova. Ale miesto toho, aby sa Djadjou poddala tomuto zúfalstvu, je neuveriteľné, že sa sústredila na veci mimo seba samej.

Videla staršiu susedku, ktorá mala ťažkosti, a začala sa o ňu starať. Pomáhala druhým s odpratávaním trosiek. Napriek únave sa pridala k ďalším členom Cirkvi, aby roznášala jedlo a hygienické balíčky druhým. Príbeh Djadjou je jedným z mnohých mocných príkladov služby, ktorú vykonáva mládež a mladí dospelí, keď sa usilujú nasledovať príklad Ježiša Krista.

Pomoc pri potope v Nemecku

Len pár týždňov pred týmto zemetrasením podobne slúžila ďalšia skupina mladých dospelých na druhej strane Atlantiku. Západnou Európou sa v júli prehnali najničivejšie záplavy posledných desaťročí.

Keď voda nakoniec ustúpila, jeden majiteľ obchodu v nemeckom okrese Ahrweiler, ktorý je pri rieke, skúmal škody a bol absolútne zdrvený. Tento pokorný muž, oddaný katolík, zašepkal modlitbu, aby mu Boh zoslal niekoho, kto by mu pomohol. Hneď na druhé ráno prišiel na ulicu prezident Dan Hammon z misie Nemecko – Frankfurt s malým kŕdľom misionárov oblečených v žltých vestách Pomáhajúcich rúk. Voda siahala až do trojmetrovej výšky na stenách u tohto obchodníka a zanechala za sebou hlbokú vrstvu bahna. Dobrovoľníci odhádzali bahno, odstránili koberec a sadrokartóny a všetko nakopili na ulicu na odnesenie. Naradostený obchodník pracoval celé hodiny spolu s nimi a bol užasnutý, že mu Pán poslal skupinu Svojich služobníkov ako odpoveď na modlitbu – a to do 24 hodín!⁶

„Takže, modlím sa, aby nás použil.“

Keď raz starší Jeffrey R. Holland hovoril o cirkevnom humanitárnom úsilí, poznamenal: „Modlitby sú zodpovedané … väčšinou … tak, že Boh použije iných ľudí. Takže, modlím sa, aby nás použil. Modlím sa, aby sme boli odpoveďou na modlitby ľudí.“⁷

Bratia a sestry, prostredníctvom vašej inšpirovanej služby, darov, času a lásky ste boli odpoveďou na nespočetné množstvo modlitieb. Aj tak je toho ešte veľa, čo môžeme urobiť. Ako pokrstení členovia Cirkvi sme sa zaviazali starať sa o núdznych. Naše úsilie ako jednotlivcov si nutne nevyžaduje peniaze alebo ďaleké destinácie;⁸ vyžaduje si však vedenie Ducha Svätého a ochotné srdce, ktoré Pánovi povie: „Tu som ja, pošli mňa!“⁹

Vzácny rok Pánov

Kapitola Lukáš 4 zaznamenáva, že Ježiš prišiel do Nazaretu, kde bol vychovaný, a postavil sa v synagóge a čítal. Bolo to v čase začiatkov Jeho smrteľnej služby, a citoval pasáž z knihy Izaiáša:

„Duch Pánov nado mnou; lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie,

a zvestovať vzácny rok Pánov. …

… Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“¹⁰

Svedčím, že písma sa napĺňajú aj v našom vlastnom čase. Svedčím, že Ježiš Kristus prišiel, aby uzdravil skrúšených srdcom. Jeho evanjelium navracia zrak slepým. Jeho Cirkev hlása prepustenie zajatým a Jeho učeníci po celom svete sa usilujú oslobodiť utláčaných.

Rada by som zakončila zopakovaním Ježišovej otázky, keď sa Svojho apoštola Šimona Petra opýtal: „Či ma miluješ?“¹¹ Podstata evanjelia je obsiahnutá v tom, ako zodpovieme túto otázku sami za seba a ako „pas[ieme Jeho] ovečky“.¹² S veľkou úctou a láskou k Ježišovi Kristovi, nášmu Majstrovi, pozývam každého z nás, aby sme boli súčasťou Jeho veľkolepej služby, a modlím sa, aby nás použil. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.