Čeliť našim duchovným hurikánom vierou v Krista
Svojim duchovným hurikánom najlepšie čelíme, keď veríme v Krista a dodržiavame Jeho prikázania.
Posledných šesť rokov sme s mojou milovanou Ann žili v Texase v blízkosti pobrežia Mexického zálivu, kde zasiahli Spojené štáty jedny z najväčších hurikánov a zanechali za sebou obrovskú spúšť a dokonca stratu na životoch. Je smutné, že posledné mesiace neboli výnimkou z týchto zničujúcich udalostí. Naša láska a naše modlitby siahajú ku všetkým, na ktorých to malo akýmkoľvek spôsobom dopad. V roku 2017 sme osobne zažili hurikán Harvey, pri ktorom boli zaznamenané rekordné zrážky až do 150 centimetrov.
Za tvorbou hurikánov stoja zákony prírody. Teplota oceánu musí byť aspoň 27 stupňov Celzia a musí siahať 50 metrov do hĺbky pod povrchom oceánu. Keď vietor narazí na teplú vodu oceánu, spôsobí, že sa voda vyparí a stúpne do atmosféry, kde sa skvapalní. Potom sa vytvoria oblaky a vetry vytvoria nad oceánskym povrchom špirálovitý vzor.
Hurikány majú obrovskú veľkosť, pričom dosahujú vyše 15 kilometrov do atmosféry a do šírky sa rozprestierajú až do 200 km. Je zaujímavé, že keď sa hurikány dostanú nad pevninu, začnú slabnúť, lebo už nie sú nad teplou vodou, ktorá je potrebná na zásobovanie ich sily.1
Možno sa nikdy nestretnete so zničujúcim fyzickým hurikánom. Každý z nás však prežil a prežije duchovné hurikány, ktoré ohrozujú náš pokoj a pokúšajú našu vieru. V dnešnom svete sa zdá, že vzrastá ich častosť a intenzita. Našťastie nám Pán poskytol istú cestu, ako ich radostne prekonať. Keď žijeme podľa evanjelia Ježiša Krista, sme uisťovaní, že „keď temno nekľudu nás trápi a hrozí zničiť pokoj náš, nádej jasne pred nami svieti“.2
Prezident Russell M. Nelson vysvetlil:
„Svätí dokážu byť šťastní v akejkoľvek situácii. Môžeme cítiť radosť aj keď máme zlý deň, zlý týždeň či dokonca zlý rok!
… Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.
Keď sa v živote zameriavame na Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.“3
Tak ako zákony prírody riadia fyzické hurikány, tak aj božské zákony riadia to, ako cítiť radosť v čase našich duchovných hurikánov. Radosť alebo bieda, ktoré cítime, keď sa predierame búrkami života, sú späté so zákonmi, ktoré určil Boh. Prezident Nelson sa podelil: „Nazývajú sa prikázania, ale sú rovnako platné ako zákon vztlaku, gravitačný zákon [a] zákon, ktorý riadi tlkot srdca.“
Prezident Nelson pokračoval: „Stane sa z toho vlastne jednoduchý vzorec: Ak chcete byť šťastní, dodržiavajte prikázania.“4
Pochybnosť je nepriateľom viery a radosti. Tak ako je teplý oceán živnou pôdou hurikánov, pochybnosti sú živnou pôdou duchovných hurikánov. Viera je voľba rovnako ako pochybnosť. Keď si zvolíme pochybovať, volíme si, aby bolo na nás pôsobené, a moc prenechávame protivníkovi, čo nás zanechá slabými a zraniteľnými.5
Satan sa usiluje voviesť nás do živnej pôdy pochybností. Usiluje sa zatvrdiť naše srdcia, aby sme neverili.6 Živná pôda pochybností sa môže zdať prívetivá, lebo jej na pohľad pokojné, teplé vody si nevyžadujú, aby sme žili „každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“.7 V takýchto vodách nás Satan pokúša, aby sme uvoľnili svoju duchovnú ostražitosť. Táto nepozornosť môže vyvolať nedostatok duchovného presvedčenia, kedy nie sme „ani studen[í] ani horúci“.8 Keď nie sme pevní v Kristovi, pochybnosti a ich pôvab nás uvedú do apatie, kde nenájdeme ani zázraky či trvalé šťastie, ani „odpočinutie duše“.9
Tak ako hurikány slabnú nad pevninou, aj pochybnosti budú nahradené vierou, keď svoj základ budujeme na Kristovi. Potom sme schopní vidieť duchovné hurikány v ich skutočnej perspektíve a zväčší sa naša schopnosť prekonať ich. Potom „keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, …, nebude [to] mať … žiadnu moc na to, aby [nás to] stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej [sme] postavení, ktorá je bezpečným základom“.10
Prezident Nelson učil:
„Veriť v Ježiša Krista je základom každej viery a prostriedkom božskej moci. …
Pán nevyžaduje dokonalú vieru, aby sme mali prístup k Jeho dokonalej moci. Ale On nás žiada, aby sme uverili.“11
Od aprílovej generálnej konferencie sme sa s mojou rodinou usilovali posilniť svoju vieru v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie, aby nám to pomohlo „premeniť [naše] výzvy na jedinečný rast a príležitosti“.12
Naša vnučka Ruby bola požehnaná silnou, rozhodnou vôľou. Keď sa narodila, jej pažerák nebol spojený so žalúdkom. Už ako dieťa sa Ruby, s pomocou svojich rodičov, vysporiadala s touto skúškou s neobvyklou rozhodnosťou. Teraz má Ruby päť rokov. Hoci je ešte vždy veľmi mladá, je mocným príkladom toho, ako nenechať svoje okolnosti ovplyvniť svoje šťastie. Je vždy šťastná.
Minulý máj Ruby s vierou čelila ďalšiemu hurikánu vo svojom živote. Narodila sa tiež s nedostatočne vyvinutou rukou a bol potrebný rekonštrukčný zákrok. Pred touto pomerne zložitou operáciou sme sa s ňou porozprávali a dali sme jej kresbu, ktorá nádherne zobrazuje rúčku dieťaťa ako vrúcne drží Spasiteľovu ruku. Keď sme sa jej opýtali, či je nervózna, odpovedala: „Nie, som šťastná!“
Potom sme sa jej spýtali: „Ruby, ako je to možné?“
Ruby s istotou vyhlásila: „Lebo viem, že Ježiško ma bude držať za ruku.“
Rubyina rekonvalescencia bola zázračná a Ruby je naďalej šťastná. Aký veľký kontrast je medzi detskou vierou a pochabosťou pochybovania, ktorá nás môže často pokúšať, keď starneme!13 Ale všetci sa môžeme stať podobnými malým deťom a zvoliť si, že odložíme svoju nevieru. Je to jednoduché rozhodnutie.
Starostlivý otec neúnavne prosil Spasiteľa hovoriac: „Ale ak môžeš, pomôž nám … !“14
Ježiš mu potom povedal:
„Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!
Otec … hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej neviere!“15
Tento pokorný otec sa múdro rozhodol dôverovať svojej viere v Krista, nie svojim pochybnostiam. Prezident Nelson sa podelil: „Len vaša neviera zabráni Bohu, aby vás požehnal zázrakmi, ktoré budú prenášať hory vo vašom živote.“16
Aký milosrdný je náš Boh, že latku nastavil na úrovni našej viery a nie na úrovni nášho poznania!
Alma učil:
„[P]ožehnaný je ten, kto verí v slovo Božie.“17
„[Lebo] Boh je milosrdný k všetkým, ktorí veria v meno jeho; takže praje si na prvom mieste, aby ste verili.“18
Áno, Boh si na prvom mieste želá, aby sme verili v Neho.
Svojim duchovným hurikánom najlepšie čelíme, keď veríme v Krista a dodržiavame Jeho prikázania. Naša viera a poslušnosť nás spoja s mocou za hranicami našej vlastnej, aby sme prekonali čokoľvek, čo „sa v našom živote deje – alebo nedeje“.19 Áno, Boh „[nám] okamžite žehná“ za vieru a poslušnosť.20 V skutočnosti sa časom stav našej povahy zmení na šťastný a „my [obživneme] v Kristovi“, keď budeme uplatňovať svoju vieru v Neho a dodržiavať Jeho prikázania.21
Bratia a sestry, kiež sa dnes rozhodneme nepochybovať, ale byť veriaci.22 „Správnou cestou je veriť v Krista.“23 „Vyryl … si [nás] do dlaní rúk svojich.“24 On je náš Spasiteľ a Vykupiteľ, ktorý stojí práve pri našich dverách a klope.25 V mene Ježiša Krista, amen.