Mocná zmena srdca:
„Nemám nič viac, čo by som Ti mohol dať“
Táto zmena srdca nie je udalosť; aby sa odohrala, vyžaduje si vieru, pokánie a neprestajnú duchovnú prácu.
Úvod
Loď La Girona, patriaca veľkej španielskej armáde, bola po strate kormidla riadená výhradne veslami a v piatok 28. októbra 1588 narazila na skaly pri Lacada Point v Severnom Írsku.1
Loď sa prevrátila. Jeden zo stroskotancov, ktorý bojoval o prežitie, mal na ruke zlatý prsteň s nápisom: „Nemám nič viac, čo by som ti mohla dať“2, ktorý mu pred pár mesiacmi dala jeho manželka.
„Nemám nič viac, čo by som ti mohla dať“ – fráza a prsteň s rytinou ruky, ktorá drží srdce, vyjadrenie lásky od manželky jej manželovi.
Spojenie s písmami
Keď som si prečítal tento príbeh, hlboko na mňa zapôsobil a napadla mi Spasiteľova žiadosť: „A budete mi prinášať ako obeť srdce zlomené a ducha skrúšeného.“3
Tiež som rozmýšľal nad reakciou ľudu na slová kráľa Benjamína: „Áno, veríme všetkým slovám, ktoré si k nám hovoril … [ktoré] v nás, alebo v srdci našom, spôsobil[i] mocnú zmenu, takže už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále.“4
Osobné prepojenie
Dovoľte mi podeliť sa s vami o skúsenosť, ktorú som mal, keď som mal 12 rokov, ktorej vplyv trvá dodnes.
Moja mama povedala: „Eduardo, ponáhľaj sa. Meškáme na cirkevné zhromaždenie.“
„Mami, dnes ostanem s otcom,“ odpovedal som.
„Si si istý? Musíš sa zúčastniť stretnutia kňazského kvóra,“ povedala.
Odpovedal som: „Chudáčik otec! Ostane tu úplne sám. Dnes zostanem s ním.“
Otec nebol členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Moja mama a sestry išli na zhromaždenie. A tak som išiel za otcom do dielne, kde rád trávil v nedeľu čas, a ako som povedal svojej mame, chvíľu som bol s ním, teda len zopár minút, a potom som sa spýtal: „Otec, je všetko v poriadku?“
Pokračoval vo svojej obľúbenej činnosti opravovania rádií a hodín, a len sa na mňa usmial.
Potom som mu povedal: „Idem sa hrať s kamarátmi.“
Otec, bez toho, aby sa na mňa pozrel, mi povedal: „Dnes je nedeľa. Nemal by si ísť na zhromaždenie?“
„Áno, ale dnes som povedal mame, že nepôjdem,“ odpovedal som. Otec pokračoval vo svojej činnosti a pre mňa to bolo povolenie odísť.
V to ráno sa konal dôležitý futbalový zápas a moji kamaráti mi povedali, že to nemôžem prepásť, pretože tento zápas musíme vyhrať.
Mojou výzvou bolo, že som musel prejsť popred kaplnku, aby som sa dostal na futbalové ihrisko.
Odhodlane som sa rozbehol k futbalovému ihrisku a zastavil som sa pred veľkým kameňom úrazu – kaplnkou. Prebehol som na chodník na druhej strane, kde boli veľké stromy a rozhodol som sa bežať pomedzi ne, aby ma nikto nevidel, keďže to bol čas, kedy prichádzali členovia na zhromaždenie.
Prišiel som práve včas na začiatok zápasu. Mohol som hrať a prísť domov prv, ako prišla domov moja mama.
Všetko išlo dobre; náš tím vyhral a bol som nadšený. No ten dobre uskutočnený beh na ihrisko neostal nepovšimnutý poradcom kvóra diakonov.
Brat Félix Espinoza ma videl, ako rýchlo bežím od stromu k stromu a snažím sa, aby ma nikto nevidel.
Na začiatku týždňa prišiel brat Espinoza k nám domov a spýtal sa, či sa so mnou môže porozprávať. O tom, čo videl v nedeľu, nepovedal nič, ani sa ma nespýtal, prečo som neprišiel do triedy.
Len mi podal príručku a povedal: „Chcel by som, aby si v nedeľu učil triedu kňazstva. Označil som ti lekciu. Nie je veľmi ťažká. Chcem, aby si si ju prečítal a zastavím sa o dva dni, aby som ti pomohol s prípravou na lekciu.“ Keď to povedal, podal mi príručku a odišiel.
Nechcel som tú lekciu učiť, ale nevedel som sa prinútiť odmietnuť. V tú nedeľu som opäť plánoval zostať s otcom – čo znamená, že mal byť ďalší dôležitý futbalový zápas.
Brat Espinoza bol človek, ktorého mladí ľudia obdivovali.5 Našiel znovuzriadené evanjelium a zmenil svoj život, alebo inými slovami, svoje srdce.
Keď nastalo sobotné popoludnie, pomyslel som si: „Nuž, zajtra sa možno zobudím chorý a nebudem musieť ísť na zhromaždenie.“ Už som nemal starosti kvôli futbalovému zápasu; ale kvôli lekcii, ktorú som musel učiť, najmä preto, lebo bola o sabatnom dni.
Prišla nedeľa a ja som sa zobudil zdravší ako kedykoľvek predtým. Nemal som žiadnu výhovorku – žiadny únik.
Bolo to po prvýkrát, čo som učil lekciu, no brat Espinoza tam bol po mojom boku a bol to pre mňa deň mocnej zmeny srdca.
Od tej chvíle som začal zachovávať sabatný deň svätým a po čase sa sabatný deň stal radosťou, ako hovoril prezident Russell M. Nelson.6
„Pane, dávam Ti všetko; nemám nič viac, čo by som Ti mohol dať.“
Dosiahnutie
Ako dosiahneme túto mocnú zmenu srdca? Začína sa a nakoniec sa udeje
-
keď študujeme písma, aby sme získali znalosť, ktorá posilní našu vieru v Ježiša Krista, a tá vytvorí túžbu zmeniť sa;7
-
keď pestujeme túto túžbu pomocou modlitby a pôstu;8
-
keď konáme podľa slova, ktoré sme študovali alebo obdržali, a uzatvoríme zmluvu, že Mu odovzdáme svoje srdce, tak ako to urobil ľud kráľa Benjamína.9
Zistenie a zmluva
Ako zistíme, že sa naše srdce mení?10
-
Keď chceme potešiť Boha vo všetkých veciach.11
-
Keď sa správame k druhým s láskou, rešpektom a ohľaduplnosťou.12
-
Keď vidíme, že sa Kristove vlastnosti stávajú súčasťou nášho charakteru.13
-
Keď častejšie cítime vedenie Ducha Svätého.14
-
Keď dodržiavame prikázanie, ktoré bolo pre nás ťažké poslúchať a potom podľa neho ďalej žijeme.15
Nezažili sme mocnú zmenu srdca, keď sme pozorne počúvali rady našich vedúcich a s radosťou sa ich rozhodli nasledovať?
„Pane, dávam Ti všetko; nemám nič viac, čo by som Ti mohol dať.“
Zachovanie a výhody
Ako si zachováme túto mocnú zmenu?
-
Keď každý týždeň prijímame sviatosť a obnovujeme svoju zmluvu vziať na seba Kristovo meno, vždy na Neho pamätať a dodržiavať Jeho prikázania.16
-
Keď obrátime svoj život smerom k chrámu.17 Pravidelné navštevovanie chrámu nám pomôže udržať si nové a obnovené srdce, keď sa budeme zúčastňovať na obradoch.
-
Keď milujeme svojich blížnych a slúžime im aktivitami inšpirovanej služby a misionárskou prácou.18
Potom je k našej veľkej radosti táto vnútorná zmena posilnená a šíri sa, až kým neoplýva dobrými skutkami.19
Táto mocná zmena srdca nám prináša pocit slobody, dôvery a pokoja.20
Táto zmena srdca nie je udalosť; aby sa odohrala, vyžaduje si vieru, pokánie a neprestajnú duchovnú prácu. Začína sa, keď túžime podriadiť svoju vôľu Pánovi, a premieňa sa na skutočnosť, keď s Ním uzatvoríme zmluvy a dodržiavame ich.
Tento jeden krok má pozitívny vplyv na nás aj na ľudí v našom okolí.
Slovami prezidenta Russella M. Nelsona: „Predstavte si, ako rýchlo by sa zničujúce konflikty na celom svete – a aj tie v našich individuálnych životoch – vyriešili, keby sme sa všetci rozhodli nasledovať Ježiša Krista a riadiť sa Jeho učením.“21 Tento čin nasledovania Spasiteľových učení vedie k mocnej zmene srdca.
Drahí bratia a sestry, mladí ľudia a deti, zatiaľ čo sa tento víkend zúčastňujeme na konferencii, dovoľme slovám našich prorokov, ktoré prídu od Pána, aby vstúpili do nášho srdca, aby sme zažili mocnú zmenu.
Pozývam tých, ktorí ešte nevstúpili do Pánovej znovuzriadenej Cirkvi, aby ste počúvali misionárov s úprimnou túžbou zistiť, čo od vás Boh očakáva, a aby ste zažili tú vnútornú premenu.22
Dnes je ten deň, kedy sa treba rozhodnúť nasledovať Pána Ježiša Krista. „Pane, dávam Ti svoje srdce; nemám nič viac, čo by som Ti mohol dať.“
Tak ako sa našiel ten prsteň zo stroskotanej lode, keď dáme svoje srdce Bohu, sme zachránení z búrlivých morí tohto života a počas toho sme očistení skrze Kristovo uzmierenie a stávame sa „deťmi Kristovými“, lebo sme Ním boli duchovne splodení.23 O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.